Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/222/2013

Potvrdené rozhodnutím 7CoP/11/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., S. XXXX/XX, t. č. Z., X. XXXX/XX a A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. E. K., I. XX, v konaní začatom na návrh otca o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 15P/222/2013-33 zo dňa 28. 01. 2014 takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti o maloletú D. D.Ú., nar. X. X. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov Š. P., nar. XX. X. XXXX, bytom Z., S. XXXX/XX, t.č. Z., X. XXXX/XX a A. D., E.. XX. XX. XXXX, bytom S. E. K., I. XX v konaní začatom na návrh otca o zníženie výživného takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa podal na tunajší súd návrh na zníženie výživného. V predmetnom návrhu uviedol, že na základe rozhodnutia Okresného súdu v Poprade bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 70,- eur mesačne, kedy sa vychádzalo z príjmov v roku 2009 a z predchádzajúcich rokov ako aj z ďalšej skutočnosti, že nemá inú vyživovaciu povinnosť. Ďalej v návrhu uviedol, že toho času je nezamestnaný, dňa XX. X. XXXX sa oženil a narodila sa mu dcéra Z.. Okrem nej si osvojil aj manželkinu prvú dcéru, a teda mu vznikla ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Podľa jeho názoru od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti, možnosti a preto túto skutočnosť považuje za zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného.

Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnili matka, otec a kolízny opatrovník.

Na pojednávaní otec poukázal na svoj návrh a doplnil, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Predtým pracoval ako murár. Poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. Po uzavretí manželstva v septembri 2013 sú na účely poskytovania sociálnych dávok posudzovaní ako rodina a celkový rodinný príjem je tak 330,- eur, pričom tento zahŕňa aj rodičovský príspevok manželky, ktorá je toho času na rodičovskej dovolenke s mal. Z., ktorá pochádza z ich manželského vzťahu. Zároveň vyhlásením pred matrikou v S. E. K. uznal otcovstvo k manželkinej prvorodenej dcére B.. S rodinou bývajú v prenajatom byte, za ktorý platia mesačne nájomné vo výške 270,- eur. Voči mal. Karin má dlh vo výške 160,- eur. Zvýšiť svoj príjem cestou brigád sa nedá, nakoľko pracovať za príjem 200,- eur sa neoplatí, keďže rodina by prišla o dávky v hmotnej núdzi. Preto si brigády ani nehľadá.

Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Je vydatá, má celkom tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. V súvislosti so zdravotným stavom mal. D. sa nemôže

zamestnať, poskytuje jej osobnú starostlivosť a poberá opatrovateľský príspevok vo výške 270,- eur mesačne. V súčasnosti ešte poberá rodičovský príspevok na maloletého syna pochádzajúceho z jej súčasného manželstva vo výške 199,- eur mesačne. Maloletá D. trpí závažným ochorením, ktorého základom je detská mozgová obrna, pričom došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Momentálne trpí ďalšími ochoreniami, z dôvodu ktorých je potrebné s ňou pravidelne navštevovať odborných lekárov v Z., D., Z. W. D.. S tým súvisia náklady na cestovné okolo 100,- eur mesačne. Dieťaťu je potrebné zakupovať ortopedické pomôcky - ortézu na chrbticu, za ktorú doplácala 10,- eur, a topánky, za ktoré sa dopláca 20,- až 40,- eur. Maloletej je potrebné zakupovať plienky ako aj lieky, za ktoré platí mesačne okolo 15,- eur. Na kompenzáciu výdavkov je maloletej vyplácaná podpora vo výške 50,-eur. S manželom a deťmi bývajú v štvorizbovom byte, ktorý vybrali s ohľadom na zdravotný stav maloletej. Na jeho zakúpenie a prerobenie na bezbariérový brali hypotéku a ďalšiu pôžičku, ne ktoré splácajú mesačne 850,- eur. Manžel je živnostník, platí všetky náklady na domácnosť. Starší syn má desať rokov, navštevuje štvrtý ročník základnej školy, výživné hradí jeho otec pravidelne vo výške 85,- eur, určené je však vo výške 70,- eur. Maloletá D. navštevuje školu, do ktorej ju denne vozia.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, nie je to v záujme maloletého dieťaťa, predovšetkým s ohľadom na zdravotný stav maloletej. Výživné vo výške 70,- eur pokrýva len tie najzákladnejšie potreby maloletej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. - 20 zo dňa 29. apríla 2010 bola maloletá Karin zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 70,- eur mesačne. V tom čase bol matka bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 256,- eur mesačne, mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému S. K., nar. X. X. XXXX. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemal. Nebol vedený na príslušnom úrade práce a pracoval len na dohodu o vykonaní práce jeden deň v týždni s priemerným denným príjmom 40,- eur. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. XXP/XXX/XXXX - 10 zo dňa 10. 10. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. - 43 zo dňa 28. 2. 2013 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného, preto že na strane otca nedošlo od poslednej úpravy k zmene pomerov. Otec bol naďalej nezamestnaný, poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur, občas si brigádnicky privyrobil. V súčasnosti je otec stále nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Dňa XX. X. XXXX uzavrel manželstvo s B. Č., pribudli mu dve vyživovacie povinnosti k maloletej dcére Z., nar. XX. X. XXXX a mal. B., nar. XX. X. XXXX, ku ktorej uznal otcovstvo vyhlásením pred matrikou. S manželkou a deťmi býva v prenajatom byte, za ktorý platia 270,- eur mesačne. Príjem rodiny tvoria dávky v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok manželky vo výške 330,- eur mesačne. Maloletá D. je naďalej z dôvodu svojho ochorenia odkázaná na osobnú starostlivosť matky. Je žiačkou Š. Š. v Z.. Z dôvodu jej zdravotného stavu je potrebné zakupovať špeciálne pomôcky, plienky a lieky. Ďalšie náklady sú spojené s návštevou odborných ambulancií mimo Z., W. J. K. D., Z. W. D.. U maloletej došlo v poslednom období k zhoršeniu zdravotného stavu, čo predpokladá zvýšené výdavky ohľadom liečby. Na kompenzáciu týchto nákladov je maloletej vyplácaná dávka vo výške 50,- eur mesačne. Matka maloletej je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s maloletým synom pochádzajúcim z jej súčasného manželstva. Poberá rodičovský príspevok, ako aj opatrovateľský príspevok spolu vo výške 469,- eur mesačne. Z dôvodu starostlivosti o maloletú D. je vylúčené, aby sa aj v budúcnosti zamestnala. Matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, ktorý je žiakom štvrtého ročníka základnej školy. Otec maloletého jej platí výživné vo výške 85,- eur mesačne. So súčasným manželom ako aj deťmi bývajú v štvorizbovom byte, ktorý prispôsobili zdravotnému stavu mal. D., a za ktorý mesačne splácajú hypotéku a ďalší úver vo výške 850,- eur.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Súd úvodom zdôrazňuje, že pri určovaní výšky výživného k maloletému dieťaťu je potrebné mať predovšetkým na zreteli zásadu, podľa ktorej rozhoduje záujem dieťaťa spojený s prospechom spoločnosti, teda aby boli zabezpečené čo najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa. Táto zásada sa prejavuje najmä v ustanoveniach § 62 ods. 2, ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona rodine, z ktorých vyplýva, že pri určení výživného sa prihliada nie na skutočné zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, ale jeho reálne možnosti. Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Povinnosťou rodičov je venovať všetky sily k dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí, ich telesného a duševného vývoja. Je preto úlohou súdu podrobne zisťovať zárobkové možnosti rodičov a získať tak spoľahlivý záver, či ich skutočné príjmy zodpovedajú ich fyzickému stavu, ich vedomostiam, pracovným skúsenostiam. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné súčasne skúmať, či došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane rodiča, ako aj dieťaťa. Súd pritom musí porovnať okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výživného v skoršom rozhodnutí, s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia. Len v prípade, že došlo k podstatnej zmene pomerov, je splnená hmotnoprávna podmienka pre zmenu určeného výživného.

Na základe zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že na strane otca nedošlo k zmene príjmov, naďalej je nezamestnaný, odkázaný na dávku v hmotnej núdzi. Jeho príjmy sú teda stále rovnaké, dané výškou dávky v hmotnej núdzi. Zmena nastala v jeho osobnom stave, keď v septembri 2013 uzavrel manželstvo a následne mu pribudli dve vyživovacie povinnosti. Existenciu týchto vyživovacích povinností nie je možné hodnotiť ako dôvod zníženia vyživovacej povinnosti k maloletej Karin. Je povinnosťou otca vynaložiť maximálne úsilie k tomu, aby zabezpečil príjem v takej výške, aby dokázal zabezpečiť vyživovaciu povinnosť všetkých detí. Znížením výživného na maloletú D., ktoré už aj tak je v súčasnosti vo výške postačujúcej len na uspokojenie jej základných potrieb, by došlo k preneseniu zodpovednosti otca postarať sa o výživu maloletých detí, o ktoré sa v súčasnosti aj manželkou starajú, na maloletú D.. Na strane otca neboli zistené žiadne subjektívne dôvody, pre ktoré by sa nemohol zamestnať a tým zabezpečiť výživu maloletých detí. V predmetnom prípade je nevyhnuté pri rozhodovaní o prípadnej zmene výživného prihliadať na nepriaznivý zdravotný stav maloletej D.. Je odkázaná na osobnú starostlivosť matky, ktorú jej aj matka s výnimkou času stráveného v škole poskytuje. Z tohto dôvodu nie je možné, aby matka zvýšila svoj príjem cestou zamestnania. Zdravotný stav maloletej je spojený nielen s výdavkami na lieky a špeciálne zdravotné pomôcky, ale aj so zabezpečením bezbariérového bývania, ktoré riešila matka so súčasným partnerom cestou úveru. Ďalšie výdavky je potrebné vynaložiť na návštevu odborných ambulancií. S prihliadnutím na tieto skutočnosti, pomery na

strane maloletej neodôvodňujú zmenu výživného, jeho zníženia. Hoci maloletej sú vyplácané príspevky na kompenzáciu nákladov spojených s nepriaznivým zdravotným stavom, tieto v žiadnom prípade nie sú náhradou vyživovacej povinnosti rodičov, preto nie je možné na ne pri rozhodovaní o určení resp. zmene výšky výživného prihliadať. Súd má za to, že výživné vo výške 70,- eur pokrýva len základné životné potreby maloletej (strava, ošatenie, bývanie), a teda jeho zníženie by ohrozilo ich uspokojovanie. Na základe uvedeného zmenu pomerov na strane otca nemožno hodnotiť ako podstatnú, teda ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného, preto súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa , pretože ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.