Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/82/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci navrhovateľa: F. L., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, B., zast. JUDr. Katarína Ciklamini Chalková, advokátka so sídlom Klincová 37/A, Bratislava, proti odporcovi: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, B., zast. JUDr. Milan Ficek, advokát, s. r. o., advokátska kancelária Ficek & Ficeková, Žilinská 14, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu trovy konania vo výške 523,48 Eur, predstavujúce trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka H. L. sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 25.05.2011 domáhala, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/3 nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností na katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava III na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie V., a to pozemku o výmere 462 m2, parcela registra „C", parcelné číslo 5822, druh pozemku - záhrady, pozemku o výmere 306 m2, parcela registra „C", parcelné číslo 5823/1, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemku o výmere 16 m2, parcela registra „C", parcelné číslo 5823/2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu - stavba súpisné č.:2681 postavená na pozemku parcely registra „C" , parcelné číslo 5823/1 a zároveň žiadala aby súd predbežne posúdil otázku platnosti Darovacej zmluvy zo dňa 12.03.2004 a určil, že darovacia zmluva je absolútne neplatná pre rozpor s . Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 12.03.2004 uzavrela so svojim synom K. L. Darovaciu zmluvu, na základe ktorej na neho bezodplatne previedla spoluvlastnícky podiel na vyššie uvedených nehnuteľnostiach (ďalej len Nehnuteľnosti). Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava III svojím rozhodnutím zo dňa 22. marca 2004, V - 589/2004, povolil vklad vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v prospech K. L.. Uviedla, že Darovaciu zmluvu uzatvorila s K. L. pod nátlakom, ktorý bol na ňu vyvíjaný formou dlhodobého psychického a fyzického týrania; syn s manželkou (odporkyňou v 2.rade), sa jej vyhrážali umiestnením v domove dôchodcov v prípade, že neprevedie svoj spoluvlastnícky podiel na Nehnuteľnostiach. Okrem vyhrážania bola dlhodobo týraná, a to jednak po psychickej stránke formou vulgárnych osočovaní od syna a jeho manželky ako i fyzicky - bola bitá odporkyňou v 2. rade, ktorá sa jej vyhrážala fyzickou likvidáciou a zabitím. Darovaciu zmluvu preto podpísala len z dôvodu obavy o svoje zdravie a život, tento právny úkon nebol urobený slobodne a vážne. Vo veci bolo po smrti jej syna Ľ. L. podané aj trestné oznámenie pre týranie blízkej a zverenej osoby, ktoré podal na svojho otca jej vnuk, odporca v 1. rade X.. F. L., ktorý sa o týchto skutočnostiach dozvedel od nej až po návšteve v Bratislave, nakoľko dlhodobo žil v Českej republike. V obavách o svoje zdravie, pred svojím vnukom počas života jej syna o

týchto skutočnostiach nerozprávala. Až po jeho smrti sa odvážila všetky rozhodné skutočnosti vypovedať svojmu vnukovi a taktiež aj vypovedať na polícii o dlhoročnom týraní. Na potvrdenie svojich tvrdení poukázala na list adresovaný ako „žiadosť o umiestnenie mojej matky H. L." od svojho syna, adresovaný Zariadeniu sociálnych služieb Sv. kríža v Modre, od ktorého sa po pozostalom našli aj odpovede, za akých podmienok môže byť navrhovateľka do tohto zariadenia umiestnená. Navrhovateľka má za to, že z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že úkon darovania svojho spoluvlastníckeho podielu na Nehnuteľnostiach, v ktorých aj sama žije, bol urobený pod nátlakom a neslobodne, a je teda v rozpore s ust. ods. ods. 1 , čo spôsobuje absolútnu neplatnosť Darovacej zmluvy ako celku. Uviedla, že z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že súčasným vlastníkom Nehnuteľností je odporca. Navrhovateľka naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam odôvodňovala tým, že na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. V. je ako vlastník Nehnuteľností uvedený odporca namiesto navrhovateľky ako aj tým, že jej Nehnuteľnosti slúžia navrhovateľke na uspokojovanie bytových potrieb. Právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na to, že navrhovateľka bola donútená vzhľadom na dlhodobé fyzické a psychické týranie previesť 1/-3inu predmetných nehnuteľností na svojho syna, neb. Ľ. L.. Fyzicky bola napádaná odporkyňou v 2. rade. Navrhovateľka nepodala návrh na súd ešte za života neb. Ľ. L., len z dôvodu obavy, že sa ešte viacej vystupňuje fyzicky a psychický nátlak na jej osobu a z obavy o svoj život. Navrhovateľke pomáhal jedine odporca v 1. rade.

Odporca v 1. rade F. L. s návrhom navrhovateľky súhlasil, čo odôvodňoval tým, že on sám bol svedkom fyzického a psychického násilia, ktoré bolo robené na navrhovateľke, v dôsledku čoho aj podal trestného oznámenie. Uviedol, že priamym svedkom fyzického ublíženia navrhovateľky nikdy nebol, avšak napr. pri návšteve u navrhovateľky mu navrhovateľka ukázala zlomenú ruku, pričom ako dôvod tohto zranenia uviedla, že ju fyzicky napadla odporkyňa v 2. rade a to telefónom ktorým ju bila po hlave, po celom tele a sácala ju na zem. Navrhovateľka mu rozprávala, že psychický nátlak bol na ňu vyvíjaný zo strany odporkyne v 2. rade aj v tom, že keď niekto prišiel na návštevu, nemohla sa s ním ani slobodne porozprávať zo strachu, že ju bude odporkyňa v 2. rade slovne napádať. Často mu telefonovala z kúpeľne pri pustenej vode, aby ju odporkyňa v 2. rade nepočula. V roku 2007 odporkyňa v 2. rade spolu s manželom vyhodili navrhovateľku z bytu, preto sa presťahovala k nemu na Q. ul. č. XX, t.j. v tom istom dome o poschodie vyššie ako bývala odporkyňa v 2. rade s manželom. Aj keď sa z bytu približne po mesiaci odsťahoval, v tomto byte ju pravidelne navštevoval, robil jej nákupy a bol jej oporou. Priznáva, že neb. K. L. robil navrhovateľke nákupy, napr. jedlo a to nielen po dobu, kým s ním navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti ale aj v dobe, keď sa odsťahovala o poschodie vyššie. Navrhovateľka mala opatrovateľku, fyzicky bola na tom tak, že bola schopná si sama upratať, poprať, navariť. On jej bol psychickou oporou, nosil jej nákupy a peniaze. V čase, keď K. L.il, poberal celý dôchodok od navrhovateľky on, navrhovateľka s ním vôbec neprišla do styku, stále jej zdôrazňoval, že dôchodok jej nestačí, avšak po smrti K. L. si navrhovateľka dokázala z dôchodku peniaze ešte aj odložiť.

Odporkyňa v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení žiadala, aby súd návrh v celosti ako nedôvodný zamietol, čo odôvodnila tým, že návrh obsahuje nepravdivé údaje. Poukázala na to, že odporca v 1. rade ani odporkyňa v 2. rade nie sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom návrhu. Darovacia zmluva je uzavretá medzi H. L. a K. L., t.j. ona nebola účastníčkou tohto úkonu. Nie je pravdou, že na LV č. XXXX je ako vlastník uvedený odporca; na LV sú uvedení 3 spoluvlastníci ale ani jeden z nich nie je odporca a v návrhu sú žalované úplne iné osoby ako sú uvedené na LV č. XXXX; nie je pravdou ako je uvedené v návrhu, že darovacia zmluva bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom; nie je pravdou, že darovacia zmluva bola podpisovaná pod nátlakom, bola robená štandardne a účastníci darovacej zmluvy svoje podpisy dobrovoľne overili pred notárom. Žiadny nátlak na navrhovateľku robený nebol práve naopak, jediný kto sa o ňu staral bol syn navrhovateľky a ona. Vzhľadom na to, že zdravotný stav navrhovateľky bol veľmi zlý odišla zo zamestnania a o navrhovateľku sa 7 rokov riadne starala až do doby, kým sa uvoľnil byt na vyššom poschodí, v ktorom doteraz žije. Nebyť ich starostlivosti, navrhovateľka by sama nezvládla svoje závažné choroby. Navrhovateľke bola v r. 2002 pridelená ošetrovateľka a to len z dôvodu, že ona ju už nevládala napr. uložiť do vane, resp. ju z vane dvíhať, vzhľadom na jej váhu cca 120 kg. Navrhovateľka bola vážne chorá, mala na nohách bercové vredy, lupienku, čo vyžaduje odbornú starostlivosť a túto jej poskytla práve ošetrovateľka. Všetku ostatnú starostlivosť jej zabezpečovala ona s nebohým manželom. Navrhovateľka mala v ich domácnosti všetko zabezpečené, čo by jej mohol potvrdiť aj zdravotný personál, s navrhovateľkou navštevovala nemocničné zariadenia, s manželom jej poskytovali všemožnú starostlivosť. Žiadnu vedomosť o tom, že by navrhovateľka mala zlomenú ruku

nemá, takisto s istotou tvrdila, že záznam o zlomenej ruke v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky neexistuje. S navrhovateľkou sa z času na čas doma aj pohádali, boli to však bežné hádky a po smrti svojho manžela na ňu nakričala, bola však vtedy vo veľmi zlom psychickom stave. Nikdy však nedochádzalo k nijakému fyzickému ani psychickému týraniu zo strany jej ani jej nebohého manžela. Čo sa týka skutočnosti, že syn navrhovateľky dal dňa 3.7.2002 žiadosť o umiestnenie do Zariadenia sociálnych služieb Sv. kríža, bolo to z toho dôvodu, že v tom období mala navrhovateľka vážne ochorenia a pri fyzickej štruktúre odporkyne v 2. rade cca 50 kg a celkovej fyzickej hmotnosti navrhovateľky cca 120 kg, bola celková starostlivosť o navrhovateľku pre odporkyňu dosť namáhavá, pretože pri pracovnej vyťaženosti manžela, sa o navrhovateľku starala viac menej sama. Navrhovateľka mala obdobie, keď bola veľmi chorá a to až do takej miery, že jej už s nebohým manželom nedokázali poskytnúť domácu liečbu na úrovni ako v zdravotníckom zariadení a preto sa zaujímali o takéto zariadenie, navrhovateľka však ani nebola vo vyššie uvedenom zariadení umiestnená. Navrhovateľku chceli umiestniť v zariadení, v ktorom sa starajú o vážne choré osoby, nie ako uvádza navrhovateľka, v domove dôchodcov. Poukázala na to, že za situácie, ktorá nastala po smrti manžela a spoluvlastníka nehnuteľnosti, neexistuje žiaden naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Návrh navrhovateľky považuje za nedôvodný, o čom svedčí aj skutočnosť, že počas toho, ako bola manželkou K. L. sa nezaujímal o navrhovateľku, nestaral sa o jej zdravotný stav, nestaral sa o ňu, ani o ňu nejavil žiaden záujem. Odporcu v 1. rade nikdy nevidela. Až po smrti svojho otca, keď zistil, že by mohol niečo zdediť sa začali objavovať všetky pochybné dôkazy.

Dňa 02.02.2012 H. L. zomrela. Smrťou pôvodnej navrhovateľky zo zákona vstúpil do jej práv F. L., ktorý sa stal účastníkom na strane navrhovateľa.

Navrhovateľ F. L. pred súdom uviedol, že neb. H. L. nemala dôvod prepisovať 1/3-inu nehnuteľností na neb. K. L., ktorý bol jej jediným synom, nakoľko on by aj tak dedil zo zákona. Medzi neb. H. L. a jej synom neboli dobré vzťahy, bolo to najmä kvôli alkoholizmu K. L., ktorý v dôsledku požívania alkoholu zmizol aj na niekoľko týždňov, nemohla sa na neho spoľahnúť. Jeho otec nadmerne požíval alkoholické nápoje, keď on bol ešte malé dieťa. Potom, čo sa oženil s odporkyňou, prestalo mu záležať na ostatnej rodine, snažil sa zabezpečiť iba ju, čoho dôkazom je aj to, že donútil nebohú, aby mu darovala 1/3-inu svojich nehnuteľností. Neb. H. L. nemohla so svojimi peniazmi na bankovom účte disponovať, k peniazom sa dostala až po smrti svojho syna. Navrhovateľ uviedol, že jej nosil nákupy, všemožne ju podporoval a to aj finančne. Neb. H. L. ako darca, žiadala K. L. ako obdarovaného o vrátenie daru ešte počas jeho života, naliehala naňho, aby sa rozviedol, aby bola nehnuteľnosť vrátená a aby zostala opäť v rodine.

Odporkyňa poukázala na tvrdenia navrhovateľa, ktoré si navzájom odporujú napr. pred súdom sa vyjadril, že on sám bol svedkom fyzického a psychického násilia, ktoré malo byť robené na neb. H. L., pričom následne uviedol, že on priamym svedkom fyzického ublíženia navrhovateľky nikdy nebol. Tiež uviedol, že navrhovateľka mu ukázala zlomenú ruku, avšak na ďalšom pojednávaní už tvrdil, že mu len oznámila, že bola ošetrená a viac sa k veci nevyjadrovala. Pokiaľ ide o tvrdenie o údajnej zlomenej ruke, nie je pravdivé. Navrhovateľ nikdy neprejavoval záujem o svoju rodinu, dlhodobo žil v zahraničí, so svojim otcom nemal dobrý vzťah, H. L. sa nikdy nepresťahovala k nemu na Q. XX, pretože on v tom čase sa na Q. XX nezdržiaval a nebol to jeho byt. Poukázala na to, že navrhovateľ vo svojom vyjadrení pripustil, že manžel odporkyne K. L. sa o H. L. staral, pomáhal jej ako mohol. Navrhovateľ pomáhal odporkyni možno len pár mesiacov pred jej smrťou, avšak neuviedol, že jeho otec sa o svoju matku staral spolu s odporkyňou niekoľko rokov. Z Listiny o vydedení zo dňa 22.11.2005 a Potvrdenia o registrácii v Notárskom centrálnom registri závetov vyplýva, že K. L. vydedil svojho jediného syna, nakoľko o neho trvalo, dlhodobo, neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, tiež, že neb. H. L. svojmu synovi dôverovala a splnomocnila ho na notárskom úrade, aby jej preberal dôchodok, zrušil živnosť, zrušil jej bežný účet. Pri porovnaní písma je zrejmé, že splnomocnenie (jeho predmet) spisovala H. L. vlastnou rukou, teda sama sa rozhodla, aby jej K. L. preberal dôchodok, jej podpis je úradne overený u notárky. Z Priania k narodeninám, ktoré napísala H. L. K. L. s manželkou, ktorí mali narodeniny v jeden deň čím preukazuje, že vzťahy medzi odporkyňou a jej synom v roku 2010 boli dobré. Z listu H. L. označeného ako Darovanie môjho majetku do vlastníctva môjho syna K. L., vyplývajú podmienky a to, že H. L. bude doživotne bývať v nehnuteľnosti, že bude dostávať vreckové 10% z dôchodku a z vreckového vyplýva že medzi ňou a jej synom bola dohoda, že syn bude disponovať s jej dôchodkom. Poukázala na poslednú vetu kde je napísané, že „môjmu synovi K. 100% verím, preto nepredpokladám, že by som niekedy uvažovala o vrátení môjho daru (je láskavý, ústretový)“. Uviedla, že navrhovateľ sa vôbec nestaral o svojho otca, hoci ho otec vychoval a staral sa oňho, keď bol malý.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 28.01.2011 uviedla, že trvá na petite tak, ako je uvedený v návrhu. Naliehavý právny záujem odôvodňovala tým, že neb. H. L. urobila úkon uzavretia darovacej zmluvy neslobodne pod nátlakom. V prípade preukázania pravdivosti týchto tvrdení, by sa navrhovateľ stal vlastníkom predmetných nehnuteľností a je to pre jeho zabezpečenie, pre jeho potreby, stal by sa spoluvlastníkom; nehnuteľnosť by mohol využívať k realizácii svojich životných potrieb.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Výpisom z katastra nehnuteľností, Darovacou zmluvou zo dňa 12.03.2004, Listinou o vydedení zo dňa 22.11.2005, Potvrdením o registrácii v Notárskom centrálnom registri závetov, Prehlásením H. L. zo dňa 08.03.2011, trestným spisom tunajšieho súdu sp. zn. ČVS ORP-953/NMZ- B3-2011, Osvedčením o dedičstve v konaní po poručiteľke H. L., sp. zn. , Dnot. 16/2012 ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci:

Podľa Darovacej zmluvy podpísanej pôvodnou navrhovateľkou H. L., nar. dňa XX.XX.XXXX ako darcom a K. L., nar. dňa XX.XX.XXXX ako obdarovaným dňa 12.03.2004, darovala H. L. celý svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. V. K. L..

Z Listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie V. mal súd preukázané, že ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností sú v ňom uvedení P. X. v 1/3-ine, P. X. v 1/3-ine a K. L. v 1/3-ine.

Z dedičského spisu tun. súdu sp. zn. po neb. K. L. mal súd preukázané, že K. L., nar. dňa XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Podľa Osvedčenia o dedičstve zn. , Dnot. 16/2012 zo dňa 21.08.2012 dedičom po neb. H. L. rod. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sa stal F. L. (potomok predumrelého syna poručiteľky K. L., zomr. v r. XXXX). Smrťou pôvodnej navrhovateľky neb. H. L. zo zákona vstúpil do jej práv F. L., ktorý sa stal účastníkom na strane navrhovateľa.

V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že pôvodná navrhovateľka H. L. ako darca darovala celý svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. V. svojmu synovi K. L.. Sporné medzi účastníkmi bolo, či predmetná darovacia zmluva je absolútne neplatná pre rozpor s ust. t.j., či úkon darovania bol urobený neslobodne a pod nátlakom.

Vzhľadom na to, že sa jedná o určovaciu žalobu, za otázku zásadného významu považuje súd otázku, či má navrhovateľ ako dedič po neb. H. L. naliehavý právny záujem na priamom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predstavujúcej dedičstvo, aj keď k predmetnej nehnuteľnosti dosiaľ nebolo rozhodnutím súdu nadobudnutie dedičstva potvrdené. Z hľadiska posúdenia dôvodnosti navrhovateľkou uplatneného nároku práve tento právny rámec vymedzuje medze skutkového zistenia.

Spor o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je vec, ktorá sa v občianskom súdnom konaní rieši žalobou dedičov na určenie, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci resp. rozhodnutím o tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná( patrí do dedičstva po poručiteľovi (a tým pádom ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti(. Rozhodnutie súdu sa tak stáva podkladom pre dedičské konanie, pretože súd konajúci o dedičstve môže poňať spornú vec do dedičstva. Dochádza teda k dodatočnému prejednaniu dedičstva o novoobjavenom majetku, ktoré sa skončí vydaním rozhodnutia o potvrdení dedičstva a jeho vyporiadaní ( až 484 Obč. zákonníka, ( po poručiteľovi, ale po predchádzajúcom určení, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom. Požiadavka prejednania každej veci patriacej do pozostalosti v dedičskom konaní je požiadavkou imperatívnou. V tomto konaní sa uplatňujú tie princípy, ktoré sa vzťahujú na nesporové konanie, teda najmä zásada oficiality a zásada vyhľadávacia. Normy ukladajúce takéto prejednanie sú normami kogentnými a vyporiadanie dedičstva nemožno riešiť v rámci posudzovania predbežných otázok.

Základom rozhodujúcim pre posúdenie uplatneného nároku v danom prípade bolo zodpovedanie otázky ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu. Za daného skutkového a právneho stavu veci možno jednoznačne konštatovať, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keď z vyššie opísaného právneho posúdenia je zrejmé, že priame určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predstavujúcej dedičstvo, pokiaľ k predmetnej nehnuteľnosti dosiaľ nebolo rozhodnutím súdu nadobudnutie dedičstva potvrdené, je v rozpore s objektívnym právom. Právna úprava dedičského práva kategoricky predpokladá, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Aj po smrti pôvodnej navrhovateľky H. L. právna zástupkyňa navrhovateľa trvala na petite tak, ako bol uvedený v návrhu, t.j. aby súd určil, že H. L. je vlastníkom prejednávaných nehnuteľností. Súd pri určovacej žalobe najprv musel skúmať naliehavý právny záujem, až potom sa mohol zaoberať neplatnosťou darovacej zmluvy. Právna zástupkyňa navrhovateľa naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe odôvodňovala tým, že neb. H. L. urobila právny úkon, uzavretie darovacej zmluvy, neslobodne a pod nátlakom s tým, že navrhovateľ by sa v prípade preukázania pravdivosti týchto tvrdení stal spoluvlastníkom prejednávaných nehnuteľností a je to pre jeho zabezpečenie, pre jeho potreby; nehnuteľnosť by mohol využívať k realizácii svojich životných potrieb. Nedostatok doloženia naliehavého právneho záujmu je samostatným a prvoradým dôvodom, pre ktorý nemôže určovacia žaloba obstáť a ktorý sám osebe vedie k jej zamietnutiu. Navrhovateľ nepreukázal ani nezdôvodnil naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, preto súd žalobu z jej vecnej stránky ďalej nepreskumával.

Podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len vyhl. č. ), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Podľa vyhl. č. , základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporkyňa si vyčíslila trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. , pričom hodnotu veci (nehnuteľnosti), o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, určila na sumu 640.255 Eur. Hodnota nehnuteľnosti bola ocenená ku dňu 09.09.2012. Nakoľko navrhovateľ žiadal návrhom na začatie konania určiť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/3 predmetnej nehnuteľnosti, odporkyňa si stanovila základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa , vyhl. č. 655 Z.z. z tarifnej hodnoty sporu vo výške 213.418,33 Eur (1/3 z 640.255 Eur) na sumu 851,49 Eur.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu v celkovej výške 523, Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby účelne vynaložené na bránenie práva odporkyne v súlade s vyhláškou MS SR č. v znení neskorších predpisov. Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd určil podľa citovanej vyhlášky na jednu trinástinu výpočtového základu, ktorá bola na rok 2011 - 57 Eur, na rok 2012 - 58, Eur, na rok 2013 - 60,07 Eur a na rok 2014 - 61,87 Eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za nasledujúce úkony právnej služby:

Dátum Uplatnený úkon právnej služby V sume (EUR) Režijný paušál (EUR) Trovy celkom (EUR) 1 04.11.2011 Príprava a prevzatie právneho zastúpenia (, Vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) v platnom znení účinnom do 30.06.2013 57,00 7,41 2 19.11.2011 Písomné podnaie na súd-vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania (, , Vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) v platnom znení účinnom do 30.06.2013 57,00 7,41 3 31.01.2012 Účasť na pojednávaní - 1/1 ( , , Vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) platnom znení účinnom do 30.06.2013 58,69 7,63 4 28.03.2012 Odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania ( , , Vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) platnom znení účinnom do 30.06.2013 29,345 7,63

5 23.10.2012 Účasť na pojednávaní 1/1 ( , , Vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) platnom znení účinnom do 30.06.2013 58,69 7,63 6 02.04.2013 Účasť na pojednávaní 1/1 ( , , Vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) platnom znení účinnom do 30.06.2013 60,07 7,81 7 28.01.2014 Účasť na pojednávaní 1/1 ( , , Vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) platnom znení účinnom od 01.07.2013 61,87 8,04 spolu 382,67 53,56 436,23 + 20% DPH 76,53 10,71 523,48

Náhrada za úkony právnej služby vrátene režijných paušálov: spolu 523,48 Eur

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporkyne odmenu v uplatnenom rozsahu za nasledujúce úkony právnej služby:

a) prevzatie právneho zastúpenia súčasným právnym zástupcom zo dňa 11.01.2013, z dôvodu, že nemožno od navrhovateľa spravodlivo vyžadovať, aby znášal náklady odporkyne, ktoré vznikli zmenou jej právneho zástupcu. Tunajší súd má za to, že odporkyni prináleží odmena za prevzatie právneho zastupovania len raz.

b) vyjadrenie k doterajšiemu priebehu konania zo dňa 21.01.2013, a to z dôvodu, že odporkyňa nebola tunajším súdom vyzvaná na podanie takéhoto podania. S prihliadnutím na zásadu ústnosti konania, nič nebránilo odporkyni, resp. právnemu zástupcovi odporkyne uvedené skutočnosti obsiahnuté v písomných vyjadreniach ozrejmiť súdu na pojednávaní, z uvedeného dôvodu súd nepovažoval tieto úkony právnej služby za účelne vynaložené.

c) odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania zo dňa 28.03.2012 nepriznal vo výške 1/13 vymeriavacieho základu na rok 2012, t.j. vo výške 58,69 Eur, ale len vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny podľa vyhl. č , t.j. 29,35 Eur, nakoľko nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej.

V predmetnom konaní má tunajší súd za to, že aj napriek skutočnosti, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k veci -nehnuteľnosti, ktorá je peniazmi oceniteľná, je na mieste aplikovať ustanovenie vyhl. č. , nakoľko hodnotu predmetnej nehnuteľnosti možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V celom priebehu konania sa súd nezaoberal otázkou hodnoty nehnuteľnosti a samotné dokazovanie v predmetom konaní smerovalo len k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť ako aj na krátkosť zákonnej lehoty 30 dní, v rámci ktorej má súd vyhotoviť a doručiť rozsudok a teda aj rozhodnúť o trovách konania nemožno s určitosťou stanoviť hodnotu nehnuteľnosti ku ktorej sa vlastnícke právo určovalo. Neobstojí v tomto prípade ani priložené ocenenie nehnuteľnosti vyhotovené p. D. C. dňa 09.09.2012, nakoľko súd nepokladal takéto ocenenie predložené účastníkom konania za hodnoverné, a tým pádom smerodajné na určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Rovnako neobstojí takého ocenenie nehnuteľnosti, keďže vyhl. č. jednoznačne určuje, že za tarifnú hodnotu sa považuje cena veci/nehnuteľnosti určená pri začatí poskytovania právnej služby. Odporkyňa sa dala v predmetnom konaní právne zastupovať na základe plne moci udelenej dňa 04.11.2011, pričom ocenenie nehnuteľnosti je datované k 09.09.2012 a bolo vyhotovené na základe obhliadky zo dňa 04.09.2012, t.j. s takmer ročným odstupom od prevzatia právneho zastúpenia, kedy sa hodnota nehnuteľnosti mohla vplyvom rôznych faktorov radikálne líšiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ust. zák, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 cit. ust. zák, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.