Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-72-2013.pdf
PDF · 87.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/72/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: M. W., trvale bytom R. 2, N., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou V. Noskovičovou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie 1.420,91 eur s príslušenstvom a odmenou 4,74 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 1.420,91 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 23.5.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 4,74 eur. Vo zvyšku súd návrh zamieta. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 1.420,91 eur, úroku 0,25 % denne zo sumy 1.420,91 eur od 3.4.2011 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 1.420,91 eur od 23.5.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 4,74 eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 2.11.2010 na zmenkovú sumu 1.420,91 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 3.4.2011. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ neuhradil ani zmenkovú sumu a ani úroky. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky vystavenej v Bratislave dňa 2. novembra 2010, ktorou sa odporca zaviazal zaplatiť na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. pri predložení sumu 1.420,91 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 3.4.2011. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP). V zmysle § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Pri skúmaní podmienok konania súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému M. Dobřanskému, o udelenie poverenia pre 1.420,91 eur s príslušenstvom, zistil, že pohľadávku z tej istej zmenky si spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s., ktorý rozsudkom č. k. SR 08171/11 z 2.9.2011 odporcu zaviazal na zaplatenie totožnej pohľadávky, aká je uplatnená v tomto konaní, okrem zmenkovej odmeny. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.10.2011 a 6.10.2011 sa stal vykonateľný. Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Keďže v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, zakladá aj rozhodcovský rozsudok prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie, súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zamietol z dôvodu, že dohodu o vyplnení blankozmenky považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a za neplatnú považoval aj dohodu o zmenkovom úroku 0,25 % denne. Dospel k záveru, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom v čase zisťovania podmienok konania ešte nebolo rozhodnuté. Keďže vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo znamená že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatae, nepovažoval súd podmienky konania za splnené. O tejto skutočnosti navrhovateľa písomne informoval. Navrhovateľ v doplnení právnej argumentácie k prekážke res iudicata zo dňa 26.7.2013 žiadal, aby súd ex offo v tomto konaní ako predbežnú otázku skúmal materiálnu záväznosť rozhodcovského rozsudku, ktorý označil za exekučný titul vydaný v spotrebiteľskej veci, a teda pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy za nulitný. Súd je tej mienky, že pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky nemá zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy (t. j. ani nulitu rozhodcovského rozsudku) ani ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorý umožňuje všeobecnému súdu, aby sa otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy zaoberal len v prípadoch v ňom uvedených ( § 21 ods. 4 a § 40 ods. 1 písm. c/), aj to len na návrh, resp. odvolanie účastníka rozhodcovského konania. Ak by bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je podľa súčasnej judikatúry oprávnený túto otázku posúdiť len exekučný súd na základe § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Vzhľadom na to, že uznesenie, ktorým exekučný súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre vecnú nesprávnosť exekučného titulu, ešte nebolo právoplatné, súd uznesením z 15.8.2013 konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP do právoplatného rozhodnutia o odvolaní proti uzneseniu č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX prerušil. V konaní pokračoval po tom, čo Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. XXCoE/XXX/XXXX-XX odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu potvrdil, aj keď z iných dôvodov. Na rozdiel od exekučného súdu považoval za neprijateľnú a tým za neplatnú zmluvnú podmienku rozhodcovskú doložku, obsiahnutú v čl. 14. obchodných podmienok zmluvy o úvere, a keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnom právnom úkone, označil rozhodcovský rozsudok za nulitný právny akt. Súd podľa § 135 ods. 2 OSP vychádzal v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku z uznesenia odvolacieho súdu v exekučnej veci. Dospel k záveru, že ak je potrebné považovať rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bolo prvému majiteľovi priznané plnenie zo zmenky, za nulitný právny akt, nebráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci novému prejednaniu nároku z tej istej zmenky. Na základe článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal súd odporcovi tlačivo C na odpoveď, odporca právo odpovedať na návrh nevyužil. Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je podľa článku 5 ods. 1 nariadenia písomné, súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán. Keďže rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v § 156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, ktorá okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie
musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Indosant POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku na navrhovateľa previedol nedatovaným indosamentom (rubopisom). Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant. Týmto tvrdením samotný navrhovateľ preukázal, že ku dňu splatnosti zmenky (za ktorý sa považuje deň predloženia zmenky na platenie) on ešte majiteľom zmenky nebol. Skutočnosť, že zmenka bola indosovaná až po splatnosti, vyplynula aj z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 08171/11 z 2.9.2011, ktorým bolo plnenie zo zmenky priznané spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako vtedajšiemu majiteľovi zmenky. Aj keď má v tomto prípade indosament len účinky obyčajného postupu, prešlo na navrhovateľa rubopisovaním zmenky právo žiadať v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Odporca netvrdil a ani nepreukázal, že mu zmenka nebola na platenie predložená, resp. že majiteľovi poskytol plnenie zo zmenky. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou. Odporca sa vystavením zmenky zaviazal zaplatiť remitentovi zmenkovú sumu 1.420,91 eur, a keďže svoj záväzok dobrovoľne nesplnil, súd mu uložil povinnosť, aby túto sumu aj s úrokom 6 % z nej od splatnosti zmenky do zaplatenia a odmenu 4,74 eur navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky zaplatil. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový šesťpercentný úrok. Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o „úžeru“. Pri tomto závere súd vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie než 13 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Keďže ide o neplatnosť absolútnu, je neplatnosťou postihnutá úroková doložka ako celok. Neprichádza preto ani do úvahy, aby súd úrokovú sadzbu menil a sám určoval, v akej výške má odporca úrok navrhovateľovi zaplatiť. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu. Návrh preto v úroku 0,25 % denne zo sumy 1.420,91 eur od 3.4.2011 do zaplatenia zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľom uplatnený nárok predstavoval ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 5.320,95 eur (zmenková suma 1.420,91 eur, odmena 4,74 eur, úrok 6 % ročne z 1.420,91 eur od 23.5.2011 do 28.1.2014 v celkovej výške 229,36 eur a úrok 0,25% denne zo sumy 1.420,91 eur od 3.4.2011 do 28.1.2014 v celkovej výške 3.665,94 eur), a keďže v konaní mal v časti zodpovedajúcej sume 3.665,94 eur neúspech (cca 70 % uplatneného nároku), má povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov nežiadal, súd preto rozhodol tak, že sa mu ich náhrada nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie (článok 15 ods. 1 nariadenia). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..