Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-278-2013.pdf
PDF · 85.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/278/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú E.F. U. nar. X.X.J. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov F. U.D. nar. X.X.J. bývajúcej v U. O. F. H.. Č.. XX a E. V.Č. nar. X.X.J. bývajúceho vo K. O. D. H.. Č.. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Bariakovou so sídlom Advokátskej kancelárie vo Zvolene na Bystrickom rade č. 453/77 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 10.5.2013 č.k. 14P 146/2012-209
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvyšuje výživné otca pre maloletú E. nar. X.X.J. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 14P/52/2007-93 z 13.10.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.9.2009 č.k. 7CoP/3/2009-109 z 1.300,- Sk (43,15 €) na 80,- € mesačne od 1.6.2012 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa vopred matke maloletej.
Dlžné výživné 405,35 € za obdobie od 1.6.2012 do 30.4.2013 povoľuje otcovi splácať v splátkach 20,-€ mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. E. U. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 14P 52/2007-93 z 13.10.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 3/2009-108 z 28.9.2009 z 1.300 Sk (43,15 €) na 100 € mesačne od 1.6.2012 do budúcna, ktoré ho zaviazal platiť matke maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné 625,35 € za obdobie od 1.6.2012 do 30.4.2013 povolil otcovi splácať v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. O trovách konaniach rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Rozhodol tak na základe návrhu matky zo 16.5.2012, ktorým sa domáhala, aby súd zvýšil výživné pre mal. E. z 43,15 € na 150 € mesačne od 1.6.2012 do budúcna s odôvodnením, že od poslednej úpravy uplynuli štyri roky, u maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov, v dôsledku ktorých aj k zvýšeniu jej primeraných a odôvodnených potrieb. Uviedla, že maloletá ukončila deviaty ročník Základnej školy v U. a je prijatá na strednú zdravotnícku školu, odbor masér a predovšetkým v súvislosti s charakterom štúdia bude mať zvýšené výdavky spojené so zakupovaním školských pomôcok, kníh a ošatenia. Aktívne športuje, hrá za školu floorball, táto mimoškolská činnosť si vyžaduje zvýšené výdavky spojené s cestovným na zápasy, sústredenia, športovú obuv, vreckové a stravu.
Konajúci súd vykonal dokazovanie a zistil, že vyživovacia povinnosť otca pre maloletú bola posledný raz upravená rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 14.10.2008 č.k. 14P 52/2007-93, ktorým bol zmenený rozsudok o rozvode manželstva v časti určenia výživného a výživné bolo zvýšené z 500 Sk na 1.300 Sk od 1.9.2006 do budúcna. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 3/2009-109 z 28.9.2009 bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. Ďalej zistil, že maloletá v čase podania návrhu končila deviatu triedu základnej školy a od septembra 2013 je prijatá na strednú školu, odbor masér. Býva s matkou a jej manželom v trojizbovom byte, matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, jej manžel má dve vyživovacie povinnosti voči deťom z predchádzajúceho manželstva. Matka je zamestnaná ako kuchárka v donáškovej službe s priemerným čistým mesačným príjmom 140 € a poberá rodinné prídavky 22,54 €. Manžel matky má výsluhový dôchodok 731 €. Otec maloletej je ženatý, z manželstva sa narodil maloletý U., iné vyživovacie povinnosti otec nemá. Jeho manželka je živnostníčka, mesačný príjem má priemerne 500 €. Otec maloletej má vzdelanie ako inštalatér, 9 rokov pracoval v stavebníctve, súčasná jeho pozícia je vodič vysokozdvižného vozíka, pracuje v V. vo firme X. v nepretržitej prevádzke, pričom dochádza do práce z miesta svojho trvalého bydliska zo K.. Na základe takto vykonaného dokazovania konajúci súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ako aj na strane oboch rodičov, ktoré odôvodňuje zvýšenie výživného. Prihliadol na skutočnosť, že maloletá nastúpila na strednú školu, so štúdiom ktorej bude mať zvýšené výdavky súvisiace so samotným štúdiom, ako aj mimoškolskou športovou aktivitou, keďže hráva aktívne floorball, reprezentuje školu, aj mesto. Vyhodnotil príjmové a majetkové pomery obidvoch rodičov s tým, že priemerný mesačný zárobok matky je 140 € mesačne + rodinné prídavky na 1 dieťa, manžel matky poberá 731 € výsluhový dôchodok, má ďalšie vyživovacie povinnosti voči deťom z predchádzajúceho manželstva. Zistil, že priemerný mesačný zárobok otca maloletej je 556,90 €. Manželka otca pracuje ako živnostníčka s priemerným mesačným príjmom 500 €. Otec maloletej má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. U., na ktorého mu bolo určené rozhodnutím súdu platiť výživné 49 € mesačne. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zvýšenie výživného na 100 € mesačne je primerané a dostatočné k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Súčasne rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od zvýšenia od 1.6.2012 do rozhodnutia súdu 30.4.2013, ktoré predstavuje sumu 625,35 €. Uvedené dlžné výživné s prihliadnutím na majetkové pomery otca mu povolil splácať v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Z obsahu odvolania je zrejmé, že otec žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na zvýšenie výživného zamietol. Vytkol konajúcemu súdu, že dostatočne nezohľadnil jeho oprávnené a odôvodnené výdavky súvisiace s jeho terajšou rodinou. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd vykonané dokazovanie nesprávne vyhodnotil, keď konštatoval, že priemerný mesačný zárobok jeho manželky je 500 €, pretože uvedená suma znamená jej hrubý mesačný príjem, z ktorého musí zaplatiť povinné mesačné odvody, preto jej skutočný priemerný mesačný zárobok je 263 € mesačne. Poukázal na nevyhnutné náklady jeho súčasnej rodiny spojené so zabezpečením bývania, splátky hypotéky a ostatných nevyhnutných nákladov. Spochybnil náklady maloletej, ktoré matka prezentovala na súde prvého stupňa ako napríklad mesačne 30 € na kaderníka, ale aj učebnice 54 €, triedny fond 10 €, príspevok na ZRPŠ 18 € s tým, že uvedené výdavky sa platia len raz ročne, čo nemôže tak výrazne zaťažiť matku maloletej. Zdôraznil výdavky spojené s výchovou a výživou mal. U., ktorý má šesť rokov, nastupuje na základnú školu a práve v tejto súvislosti mu vzniknú zvýšené finančné výdavky. Vyslovil presvedčenie, že v súvislosti s výchovou a výživou mal. U. mu vznikajú vyššie výdavky ako sú výdavky spojené s finančným zabezpečením mal. E., nakoľko výdavky v jej veku sú už ustálené a nemenné a to tak v spojení s jej fyzickým rastom, ako aj s ostatnými nákladmi.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že na zvýšení výživného pre maloletú zo sumy 1.300 Sk na sumu 100 € mesačne trvá, je presvedčená, že takto budú dostatočne zohľadnené primerané výdavky spojené s výchovou a výživou maloletej a dostatočne zohľadnená povinnosť otca prispievať na jej výživu. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne opodstatnené. Preto podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Zmenou pomerov v zmysle tohto zák. ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšení výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj všetky potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah výživného, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v tejto časti tak, že zaviazal otca prispievať na výživu mal. E. 80 € mesačne, ktoré vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady je primerané jeho odôvodneným potrebám, zohľadňuje reálne príjmové a majetkové pomery otca a jeho nevyhnutné a oprávnené výdavky súvisiace s finančným zabezpečením súčasnej rodiny. Ďalej dodáva, že výživné 80 € mesačne zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb mal. E., ktoré by odôvodnili určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc dôsledne z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojovania, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Odvolací súd poznamenáva, že z odvolania otca je nepochybné, že otec maloletej odlišným a neobjektívnym spôsobom posudzuje situáciu na strane maloletého dieťaťa a jej matky a svoje vlastné finančné, majetkové a rodinné pomery, keď vyslovil presvedčenie, že s mal. synom U., ktorý je vo veku 6 rokov má vyššie náklady, ako matka so 16-ročnou dcérou, študentkou strednej školy. Nemohol preto prihliadnuť na tieto odvolacie námietky otca a vyhovieť jeho návrhu a návrh matky o zvýšenie výživného zamietnuť. Výživné zvýšené na 80 € odvolací súd považuje za dostatočne korešpondujúce s odôvodnenými zvýšenými potrebami maloletej, ako aj pomermi otca, ktorý si takto zvýšené výživné bude môcť plniť bez akéhokoľvek existenčného ohrozenia terajšej rodiny.
Pretože odvolací súd zmenil rozsah vyživovacej povinnosti otca, bolo potrebné rozhodnúť o dlžnom výživnom, ktoré za obdobie od 1.6.2012 do 30.4.2013, t.j. od podania návrhu do 30.4.2013 (ku dňu určenia dlhu na výživnom súdom prvého stupňa) predstavuje 405,35 €. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi výživným určeným posledným rozhodnutím súdu a výživným 80 € mesačne v rozhodnom období. Odvolací súd v súlade s § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. povolil otcovi splácať dlžné výživné v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok a tým zohľadnil majetkové a finančné pomery otca.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.