Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/100/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci starostlivosti pôvodne o maloletého, v súčasnosti už plnoletého Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom L., Y. XXXX/XX, dieťa rodičov : H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom L., Y. XXXX/XX a Y. X., nar. X.X.XXXX, bytom V., B. XXXX/XX v súčasnosti ÚVV Bratislava, Chorvátska 5, Bratislava, o zmene výživného, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 11. júna 2013 č. k. -115, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním návrh otca na zníženie výživného zamietol a zvýšil výživné na pôvodne maloletého, v súčasnosti plnoletého z 56,43 eur mesačne na 90 eur mesačne s účinnosťou od 18.10.2012 naďalej so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň dlh z ročného výživného za obdobie od 18.10.2012 do 31.5.2013 vo výške 532,30 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom straty výhody splátok od právoplatnosti rozsudku. Uvedeným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany z 18.12.1997 č. k. -17. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami veta prvá a , , a o rodine a zmenou pomerov odôvodňujúcou zvýšenie výživného pôvodne maloletého. K uvedenému záveru dospel zohľadniac skutočnosti, že ostatná úprava výživného súdnym rozhodnutím bola vykonaná v roku 1997, maloletý od 1.9.2012 je študentom strednej školy a obom rodičom sa od ostatnej úpravy výživného maloletého zmenil príjem zvýšením. Vychádzal z toho, že ostatný krát bolo výživné na maloletého upravené rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 18.12.1997 č. k. -17, právoplatným 3.6.1997, vo výške 56,43 eur (1 700 Sk) mesačne, v ktorom v rozhodnom období matka dosahovala príjem 160,22 eur () a otec 265,55 až 331,93 eur (8 000Sk až 10 000Sk). Maloletý mal takmer tri roky veku a chodil do jasieľ. Otec mal v rozhodnom období predchádzajúcej úpravy vyživovaciu povinnosť k sedemnásťročnej T., matka nemala ďalšie vyživovacie povinnosti. U matky od ostatnej úpravy neprišlo k zmene osobného stavu a ani sa nezmenil počet vyživovacích povinností, otec sa 13.10.2006 oženil a následne rozviedol, o čom svedčí rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. -46, právoplatným 3.3.2010 a pribudli mu dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletej P. narodenej X.X.XXXX a B. narodenej XX.XX.XXXX, ku ktorým má

určené výživné súdom na maloletú P. vo výške 67 eur a na maloletú B. vo výške 57 eur. Súd vychádzal z toho, že matke sa zvýšil od ostanej úpravy príjem, v súčasnosti dosahuje čistý mesačný príjem 324,20 eur zo živnostenského podnikania v roku 2012, ku ktorej výške dospel na základe daňového priznania, z ktorého vyplynulo, že matka mala základ dane pre uvedený rok 3 890,50 eur delené dvanásť mesiacov. Matka poberala rodinné prídavky v roku 2012 vo výške 22,54 eur a od 1.1.2013 vo výške 23,10 eur mesačne. Numerickým výpočtom dospel k záveru, že od januára do apríla 2013 mala čistý mesačný príjem z podnikateľskej činnosti 217,80 eur (375,29 eur + 271,95 eur + 195,60 eur + 28,70 eur delené štyrmi). Matka býva s maloletým v jednoizbovom byte v jej vlastníctve s mesačným výdavkami na služby spojené s bývaním vo výške 120 eur, elektriku 31,30 eur, plyn 6 eur, televíziu približne 5 eur, spolu 162,30 eur a poistné štvrťročne 11,84 eur. Otcov čistý mesačný príjem v roku 2012 bol 1 300 až 1 500 eur, ktorá skutočnosť vyplynula z jeho výpovede. Z jeho výpovede tiež vyplynuli pravidelné mesačné výdavky na pohonné hmoty za účelom cestovania do práce vo výške 300 až 380 eur a na stravu 120 až 150 eur. Z listinných dôkazov vyplynulo, že od 1.1.2013 mal otec stanovenú výšku preddavku na poistné vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 55,02 eur mesačne. Spláca tiež lízing na auto po 280,91 eur mesačne (lízing je nastavený na obdobie od 5.9.2012 do 5.8.2019). Úver poskytnutý L. X., a. s., po dohode s bankou o odklade splátok platí mesačne vo výške 228,30 eur od 20.12.2012 a tiež stavebný úver vo výške 356,59 eur mesačne. Výdavky s bývaním predstavujú zálohovú úhradu 76,76 eur. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že od 14.12.2007 do 30.4.2012 otec pracoval u zamestnávateľa X. V., a. s., u ktorého zamestnávateľa skončil pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu v zmysle a za január až apríl 2012 mal čistý mesačný príjem 695 eur. Otec je od 24.1.2013 vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov s výškou trestu 5 rokov. Zo správy Ústavu na výkon väzby Bratislava z 15.5.2013 vyplýva, že otec je zaradený do práce. V marci 2013 odpracoval 17 dní s čistou mzdou 35,02 eur a za apríl 2013 odpracoval 22 dní. Z LV č. XXXX z 9.5.2013 vyplýva, že otec je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. a obci V. bytu č. XX na X. poschodí na adrese B. XXXX/ XX, V., ktorú nadobudol kúpnou zmluvou z 28.1.2011 a na ktorý byt je zriadené záložné právo v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Okresného dopravného inšpektorátu z 21.5.2013 vyplýva, že otec nie je v súčasnosti evidovaným vlastníkom vozidla, ale je evidovaným držiteľom osobného motorového vozidla značky Chevrolet Lacetti s evidenčným číslom : HC418BK od 21.5.2013. Maloletý Y. je študentom 1. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb. Učí sa kuchárom s maturitou. V škole sa nestravuje, ale počas praxe si musí obedy platiť, preto matka zaplatí za obedy mesačne 6 eur. Pri nástupe do prvého ročníka mala výdavky na kuchársku čiapku pre maloletého 10 eur, na vstup do školy 10 eur, na oblečenie na prax 50 eur, na zdravotný preukaz 5 eur, na jazykové učebnice. V marci 2012 kúpila maloletému notebook za 540 eur s tým, že zaplatila 400 eur a zvyšok musí zaplatiť. Z lekárskej správy z 1.2.2013 vyplynulo, že maloletý Y. je dispenzarizovaný v imunoalergolocickej ambulancii od roku 2007 pre alergickú rhinokonjuctivitídu.

Je alergik a v období od februára do októbra musí brať lieky, mesačne s tým má matka výdavky 10 eur. Ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav, resp. otec sa oženil, ale medzičasom aj rozviedol a pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Súd mu určil výživné na maloletú P. 67 eur mesačne a na maloletú B. 57 eur mesačne. Došlo preto k podstatnej zmene pomerov aj u rodičov. Nepochybne zmena pomerov nastala aj u maloletého za štrnásť rokov, ktoré uplynuli od ostatnej úpravy výživného. Maloletý úmerne veku vyrástol, nenavštevuje už jasle, ale strednú školu a jeho potreby sa zvýšili v každom smere. Má i zdravotné problémy, je alergik, s čím sú spojené výdavky na kúpu liekov, mesačne 10 eur. Počas ostatných 14 rokov sa výživné otcovi na maloletého nezvyšovalo, matka nežiadala výživné zvýšiť i napriek zvyšujúcim sa cenám tovarov v obchodoch. Príjem oboch rodičov sa oproti roku 1997 zvýšil a to hlavne u otca. Počas riadneho pracovného pomeru u zamestnávateľa dosahoval príjem 695 eur () a následne ako živnostník mal podľa vlastných tvrdení príjem 1 350 eur. Nakoľko otec nepodal daňové priznanie a sám súdu uviedol aký mal pred nástupom na výkon trestu príjem, z tohto príjmu súd aj vychádzal. Uvedenú výšku príjmu 1 350 eur nerozporovali ani matka ani kolízny opatrovník maloletého. Za objektívne výdavky súd vyhodnotil len jeho výdavky s bývaním. Za objektívne výdavky nepovažoval jeho výdavky na splácanie pôžičiek, úverov, leasingu na auto, či na platenie telefónu, lebo výživné na dieťa má prednosť pred takýmito výdavkami. Otec žiadal znížiť výživné na maloletého z dôvodu, že od januára 2013 je vo výkone trestu odňatia slobody a práve znížením výživného sa zabráni, aby mu vznikal dlh na výživnom. Súd vychádzal z toho, že otec sa svojím konaním a správaním dostal do väzenia a dieťa nemôže byť preto sankcionované znížením výživného a preto i návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Neznížil výživné otcovi aj napriek jeho ďalším dvom maloletým deťom, ku ktorým vyživovaciu povinnosť v roku 1997 nemal, lebo si ustálil, že pokiaľ by otec nebol vo

výkone trestu bolo by v jeho možnostiach a schopnostiach naďalej dosahovať čistý mesačný príjem vo výške 1 350 eur. Súd prihliadol na to, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni oboch rodičov, pritom mal preukázané, že otec je výlučným vlastníkom bytu. Nakoľko sa otec s maloletým nestretáva, neprejavuje oň záujem, nie len výživa, ale i výchova je na matke, čo sa musí odzrkadliť i vo zvýšenom výživnom otca na Y.. Príjem otca sa od januára 2013 jeho nezodpovedným konaním znížil, keďže nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Matka nepreukázala skutočnosti brániace jej podať návrh na zvýšenie výživného skôr, resp. v auguste, či v septembri 2012, keďže žiadala zvýšiť výživné od 1.9.2012, preto súd zvýšil výživné od doručenia jej návrhu od 18.10.2012. Súd vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe postupovať pri výpočte výživného povinnému rodičovi výpočtom 20 % z jeho čistého mesačného príjmu a ten rozdeliť medzi počet jeho vyživovacích povinností. V tomto konkrétnom prípade 20 % z 1 350 eur je 270 eur. Nakoľko otec má tri deti, pripadá na jedno dieťa výživné vo výške 90 eur, preto určil na maloletého výživné 90 eur mesačne. Výšku výživného súd považoval v súčasnom období za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého. Vzhľadom k spätnému zvýšeniu výživného od 18.10.2012 a vzhľadom k tomu, že otec platil výživné riadne do decembra 2012, vyčíslil otcovi dlh zročného výživného od 18.10.2012 do 31.5.2013 vo výške 532,30 eur (Výpočet : 90 eur - pôvodné výživné - 56,43 eur = 33,57 eur mesačne, za október 2012 : 15,16 eur, v novembri a v decembri 2012 : 2 krát 33,57 eur a v januári až máji 2013 : 5 krát 90 eur = 450 eur). Dlh zročného výživného súd povolil otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným z dôvodu, aby nebola ohrozená platba bežného výživného. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením ().

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec pôvodne maloletého Y. s tým, že navrhol zmenu rozsudku tak, aby výživné na maloletého bolo znížené. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav danej veci z dôvodu, že neobjektívne posúdil jeho výdavky neoprávnenými, resp. neobjektívnymi. Uvedené výdavky boli vynaložené na jeho živnostenskú činnosť a na bývanie. Výdavky na auto, leasing potrebuje, lebo pracoval v rámci západoslovenského kraja na stavbách a s tým súviseli aj jeho výdavky na pohonné hmoty. Stravné je tiež súčasťou jeho práce, navyše neuviedol výdavky spojené s náradím a BOZP nepovažoval to sa nutné. Poistné vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni mu vyplýva zo zákona, súd mu priznáva aj vlastníctvo bytu, ale ten byt bol zakúpený na hypotekárny úver, takže do vyplatenia hypotekárneho úveru je vlastníkom banka, podľa názoru odvolateľa. Súd nezohľadnil ani skutočnosť, že výživné platí aj na dve maloleté deti a skutočnosť, že od 24.1.2013 je vo výkone trestu odňatia slobody, čím sa zmenili jeho pomery niekoľko mesiacov pred vyhlásením rozsudku. Navrhol výživné ponechať v nezmenenej výške.

Matka pôvodne maloletého navrhla vo svojom vyjadrení rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť, poukázala na to, že maloletý študuje na strednej škole, kde bude študovať ešte tri roky a jeho mesačné výdavky na jeho potreby a záujmy sú značne vyššie ako pri predchádzajúcom určení výživného v roku 1997. Uviedla svoj príjem v roku 2013 za prvý polrok v januári 792,17 eur, vo februári 271,95 eur, v marci 195,60 eur, v apríli 28,70 eur, v máji 282,45 eur a v júni 331,65 eur. Namietala, že aj ona má výdavky spojené s podnikaním a tiež výdaje na bývanie, stravu a výdavky na syna. Poukázala na to, že v ostatných rokoch otec na syna okrem výživného vo výške 56,43 eur neprispel žiadnym spôsobom.

Kolízny opatrovník maloletého navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( a ), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ) a vzhľadom k splneniu podmienok v zmysle ( ), rozsudok odvolací súd vyhlásil verejne bez nariadenia pojednávania.

Predmetmi konania sú zníženie a zvýšenie výživného pôvodne maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( ). V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením ( ).

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu

- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Ustanoveniu korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu,

poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať navyše skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Piešťany z 18.12.1997 č. k. - 17, právoplatného 3.6.1998, ktorým bolo otcovi určené výživné vo výške 56,43 eur (1 700 Sk). Matka mala v rozhodnom období čistý mesačný príjem 160,22 eur (4 827 Sk) a otec mal čistý mesačný príjem vo výške 265,55 eur - 331,93 eur (8 000 Sk - 10 000 Sk). Maloletý mal v tom čase tri roky veku a chodil do jasieľ. Otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k vtedy sedemnásť ročnej T..

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy výživného - od 3.6.1997, do počiatku navrhovanej zmeny výživného zvýšením, do 18.10.2012, uplynulo päťnásť rokov, z ktorej skutočnosti vyplýva, že zmenu výživného odôvodňuje už samotné uplynutie času a s tým spojený nárast životných nákladov (§ 78 ods. 3 zákona o rodine), a počiatok štúdia na strednej škole pôvodne maloletého Jaroslava od 1.9.2012, ktoré súdna prax všeobecne považuje podstatnými zmenami okolností spojenými so zvýšením odôvodnených potrieb dieťaťa s plnením školských povinností a v niektorých prípadoch aj súvisiacich nákladov.

Matke od predchádzajúcej úpravy výživného sa zvýšil čistý mesačný príjem zo 160,22 eur na 324,20 eur (o 163,98 eur). Matka vynakladá výdavky na bývanie 166,25 eur. Otcovi sa preukázaný čistý mesačný príjem zvýšil oproti predchádzajúcej úprave výživného z 331,93 eur na 1 350 eur (o 1 018,07 eur). Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že otec sám vlastným konaním bez dôležitého dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zárobku (§ 75 ods. 1 zákona o rodine), z ktorého dosahom čistý mesačný príjem minimálne 1 350 eur v roku 2012, v súčasnosti však vzhľadom k tomu, že je vo výkone trestu odňatia slobody, príjem pred výkonom trestu nedosahuje, avšak odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal z príjmu 1 350 eur pri určení zvýšeného výživného na pôvodne maloletého. Zohľadnil aj výživné, ktoré platí na svoje dve dcéry vo výške 67 eur na maloletú P. a vo výške 57 eur na maloletú B.. Správne nezohľadnil jeho subjektívne výdavky na leasing na auto a dva úvery. Otcom tvrdená skutočnosť v odvolaní, že byt nie je v jeho vlastníctve, nakoľko je vo vlastníctve banky, od ktorej čerpal úver na jeho zakúpenie, nie je správnou, nakoľko z výpisu z LV č. XXXX z 9.5.2013 vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. A obci V., bytu č. XX na X. poschodí na adrese B. XXXX/XX, V. je otec, ktorý byt nadobudol kúpnou zmluvou z 28.1.2011. Vzhľadom k tomu, že pôvodné maloletý Y., v súčasnosti už plnoletý v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine prejavil vôľu, aby výživné otec platil aj po dosiahnutí jeho plnoletosti, odvolací súd považoval jeho prejav návrhom na určenie výživného aj po dosiahnutí jeho plnoletosti.

Vzhľadom k ustanoveniu § 77 ods. 1 vety tretej zákona o rodine, odvolací súd vyhodnotil aj návrh otca na zníženie výživného od jeho nástupu do výkonu trestu odňatia slobody a dospel k záveru, že niet dôvodu na zníženie výživného pôvodne maloletého Y., vzhľadom k tomu, že uvedená skutočnosť, ktorú dôvodom zníženia výživného uviedol otec, je subjektívnou, ktorú si zapríčinil otec sám svojim konaním.

Odvolací súd dospel k záveru, zhodnému so súdom prvého stupňa, že otcovi vzhľadom k plateniu mesačného výživného na maloletého podľa predchádzajúcej úpravy výživného a vzhľadom k spätnému zvýšeniu výživného od podania návrhu na začatie konania, vznikol dlh zročného výživného. Vychádzal zo zhodných výpovedí oboch rodičov maloletých o tom, že otec na pôvodne maloletého a v súčasnosti plnoletého Y. od 18.10.2012 platil výživné 56,43 eur mesačne.

Otcovi vzhľadom k plateniu mesačného výživného vo výške podľa predchádzajúcej súdnej úpravy a vzhľadom k spätnému zvýšeniu výživného vznikol za obdobie od spätného zvýšenia výživného od 18.10.2012 do rozhodnutia súdu prvého stupňa do 11.6.2013 dlh vo výške 532,30 eur. Za október 2012

mu vznikol dlh vo výške 15,16 eur [(90 eur - 56,43 eur) : 31 dní mesiaca október x 14 dní zvýšeného výživného], v novembri a decembri 2012 vo výške 67,14 eur (33,57 eur x 3 mesiace) a od januára do mája 2013 vo výške 450 eur (5 mesiacov po 90 eur).

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (3 dni), ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. U rozsudkov predbežne vykonateľných začína lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle , podľa ktorého pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia, ku ktorým v zmysle ods. 2 cit. ust. patria aj rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného (predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, pretože ust. náleží v tomto smere k ustanoveniam pružným (flexibilným). Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu.

Dlh vzniknutý spätným zvýšením výživného a platením výživného otcom podľa predchádzajúcej úpravy, povolil súd prvého stupňa správne zaplatiť otcovi v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v zmysle a , podľa ktorého môže plnoletý Y. v prípade neplnenia dlhu otcom v splátkach, požiadať o splnenie celého dlhu, ale len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie dlhu zročného výživného v splátkach povolil otcovi odvolací súd vzhľadom na výšku dlhu (532,30 eur) a otcom deklarovanému a preukázanému príjmu 1 350 eur tak, aby zvýšené výživné bolo zaplatené do tridsaťšesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle a potvrdil z dôvodu vecnej správnosti vo veci samej a aj vo výroku o trovách konania, pretože správne súd prvého stupňa podľa vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v danej veci ide o konanie starostlivosti o maloletých, ktoré v zmysle možno začať aj bez návrhu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd podľa v zmysle a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže konanie v danej veci sa v zmysle mohlo začať aj bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.