Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/349/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletej O. G. nar. XX.X.Q. bývajúcej u matky v súčasnosti umiestnenej v Reedukačnom centre R. O. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice pracoviskom Košice IV dieťaťa rodičov: U. G.Ň. nar. XX.X.Q. bývajúcej v G. D. L. X.. Č.. XX v súčasnosti na Ž. X.. Č.. X zastúpenej JUDr. Pavlom Kissom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach otca neurčeného v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.7.2013 č.k. -51 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nariadil mal. O. ústavnú starostlivosť v Reedukačnom centre R. O. a matku zaviazal prispievať na jej výživu minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 20-teho dňa v mesiaci dopredu ústavnému zariadeniu od právoplatnosti rozsudku a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiadny z nich nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe zistenia, že mal. O. bola uznesením Okresného súdu Košice II z 22.3.2013 sp.zn. predbežne umiestnená v Reedukačnom centre R. O., pretože sa opakovane dopúšťala trestnej činnosti, matka nezvládala jej zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin a neviedla ju zodpovedne a dostatočne k plneniu povinnej školskej dochádzky. Maloletá O. sa narodila do neúplnej rodiny a otcovstvo voči nej doposiaľ nebolo určené. Matka maloletej je na rodičovskej dovolenke, nakoľko má ďalšie dve maloleté deti U. G. nar. X.XX.Q. a Z. G. nar. XX.X.Q.. Žije neusporiadaným spôsobom života, prebýva v prenajatých bytoch s deťmi a druhmi a často mení miesto svojho prechodného bydliska. Je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke. Zdrojom jej príjmu je rodičovský príspevok a prídavky na deti. Konajúci súd zistil, že mal. O. bola umiestnená 25.4.2012 na základe uznesenia Okresného súdu Košice II z 26.3.2012 sp.zn. v Diagnostickom centre U. U. a tento jej pobyt trval do 25.10.2012. Letné prázdniny v r. 2012 trávila v domácom prostredí, kde sa správala podľa výpovede matky perfektne. Po návrate do diagnostického centra sa maloletá prvé dva týždne správala tak, ako by jej prevýchovný proces bol ukončený, ale po uplynutí tejto doby sa opäť vrátila k svojmu negatívnemu správaniu, ako to vyplýva zo správy ústavu, nikoho nerešpektovala, bola vulgárna, urážala sa, aj keď bola usvedčená z krádeže túto popierala. Diagnostický ústav v správe o chovaní sa maloletej konštatoval, že maloletá má sklony k sebapoškodzovaniu, v záťažových situáciách sa veľmi intenzívne škriabe, ako sama uviedla robí to zámerne, nedokáže sa primerane prispôsobiť režimu, nerešpektuje autority a akúkoľvek spoluprácu odmieta. Aj spolupráca s matkou je náročná, pretože bagatelizuje priestupky maloletej, obhajuje ju a výchovné problémy nerieši, preferuje kamarátsky vzťah s maloletou a odmieta byť pre ňu autoritou. V závere správy diagnostické centrum odporučilo urýchlené umiestnenie maloletej v režimovom zariadení, teda nariadenie ústavnej výchovy umiestnením v reedukačnom centre. Konajúci súd zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Odboru poriadkovej polície v Košiciach zistil, že mal. O. bola prichytená 28.12.2012 v OC N. na F.

ul. v G. pri krádeži 3 ks Pikao, 1 ks Piknik, čím spôsobila N. s.r.o. N. škodu v rozsahu 4,60 €. Z pedagogickej charakteristiky maloletej zo Základnej školy na N. ul. č. XX v G. z 26.2.2013 konajúci súd zistil, že mal. O.É. je žiačkou 7. ročníka, má výbušnú povahu so sklonom pútať na seba pozornosť, je urážlivá, nekritická, nezodpovedná, neochotná a neprispôsobivá. Aj napriek častým upozorneniam sa jej správanie nezlepšuje, nenosí si pomôcky, nemá zavedené zošity, nepíše poznámky, cvičenia a zadané úlohy. Domáce úlohy si vyhotovuje iba výnimočne. Po návrate z diagnostického centra sa prejavovala lepším správaním. Po uplynutí cca dvoch mesiacov od návratu z diagnostického centra sa jej správanie vrátilo do pôvodných koľají. Opätovne sa dopúšťala záškoláctva. Dňa 8.4.2013 bola prijatá do Reedukačného centra R. O., kde sa nepretržite nachádza. Zo správy reedukačného centra z 24.6.2013 konajúci súd zistil, že maloletá sa novým situáciám prispôsobuje ťažšie, robí jej problémy dodržiavať určité obmedzenia a pravidlá, pretože v domácom prostredí bola zvyknutá žiť podľa vlastných predstáv bez prijímania autorít. Je veľmi ľahko ovplyvniteľná, inklinuje k negatívnym typom, preto je veľmi dôležité dohliadať, v akom prostredí sa pohybuje, potrebuje osobný dozor, nakoľko má zjavné deficity v správaní, na ktorých je potrebné pracovať. Potrebuje sa naučiť zodpovednosti za svoje konanie a korekcii negatívnych prejavov správania. Keďže preferuje konzumný, neviazaný spôsob života, je potrebné pracovať aj na prehodnotení hodnotového rebríčka, motivovať ju k vzdelávaniu a k sebarealizácii, posilňovať prosociálne formy správania, pracovať na korekcii negatívnych prejavov v jej správaní. Je nevyhnutné cieľavedome formovať jej charakterový vývin, čo si vyžaduje kontrolu, jednotný a pokojný prístup s jasne vymedzenými pravidlami. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny trval na návrhu nariadiť maloletej ústavnú starostlivosť v Reedukačnom centre R. O. s odôvodnením, že takéto rozhodnutie je v záujme maloletej a poukázal na zlepšenie v jej chovaní po návrate z Diagnostického centra U. U., kde bola iba krátku dobu, a preto sa po návrate vrátila k záškoláctvu a drobným krádežiam. Matka maloletej nesúhlasila s umiestnením maloletej do ústavnej starostlivosti a uviedla, že po umiestnení maloletej v ústave došlo k rozbitiu celej rodiny, ona sama je na depresívach a maloletá ťažko znáša pobyt v ústave, preto nariadenie ústavnej starostlivosti nie je riešením. Navrhla zveriť maloletú do starostlivosti matky údajného otca maloletej s odôvodnením, že maloletá má pred ňou od narodenia rešpekt. Zdôraznila, že po návrate z diagnostického centra sa chovanie maloletej výrazne zlepšilo, prestala sa stretávať s 18 až 19 ročnými priateľmi, s ktorými predtým pila, prestala utekať z domu a prestala sa dopúšťať drobných krádeží. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny oznámil konajúcemu súdu, že komunikoval aj s údajnou starou matkou maloletej, ktorá uviedla, že výchovu maloletej by zvládla iba krátkodobo. Takto zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa §-u 54 ods. 1, 2, 4, 5, §-u 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine a rozhodnutie odôvodnil nemožnosťou návratu maloletej do domáceho prostredia pre neschopnosť matky zvládnuť výchovu maloletej a tiež preto, že od umiestnenia maloletej v reedukačnom centre uplynula krátka doba, preto začatý prevýchovný proces maloletej ešte nie je ukončený. Konštatoval, že je v záujme maloletej nariadenie ústavnej starostlivosti vykonávanej v zariadení zameriavajúcom sa na reedukáciu sociálne, mravne a emocionálne narušených detí, u ktorých boli zistené také nedostatky sociálnej prispôsobivosti v osobnostných vlastnostiach a charakterovom vývine, že ich výchova a vzdelávanie v iných zariadeniach alebo v prirodzenom rodinnom prostredí by neviedli k náprave. O trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a/ .

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, v ktorom vytkla konajúcemu súdu, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pri nariaďovaní ústavnej starostlivosti v zmysle §-u 54 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ústavná starostlivosť je až krajným riešením a prednosť pre ním má náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa nedostatočne skúmal, či nie je možná iná forma náhradnej starostlivosti, predovšetkým náhradnej osobnej starostlivosti napriek tomu, že ona označila osobu, ktorá by súhlasila so zverením maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa ňou označenú osobu nevypočul. Taktiež mu vytkla, že neskúmal možnosti zverenia maloletej do pestúnskej starostlivosti. V odvolaní poukázala aj na ďalšie pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v tom, že pred nariadením ústavnej starostlivosti maloletej nevyčerpal všetky výchovné opatrenia. V závere odvolania poukázala na perfektné chovanie sa maloletej v čase letných prázdnin a zdôraznila, že riadne zabezpečuje starostlivosť o dve deti vo veku 4 a 11 rokov, čo dokazuje, že je schopná zabezpečiť riadnu výchovu aj mal. O.. Na dôkaz svojich tvrdení navrhla odvolaciemu súdu vypočuť ako svedkyňu matku údajného otca maloletej, ktorá je pre maloletú od jej narodenia autoritou.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ bez nariadenia pojednávania, podľa §-u 214 ods. 2 a dospel k záveru, že v tejto právnej veci nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ho podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa §-u 221 ods. 2 , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie, alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci, ktorého vec patrí.

Podľa §-u 205 ods. 2 písm. l/ odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a/).

Podľa §-u 54 ods. 2 vety prvej Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave.

Podľa §-u 54 ods. 4 Zákona o rodine, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Podľa §-u 100 ods. 3 , ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vec a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálno - právnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa §-u 120 ods. 2 vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolení uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev () súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v ods. 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Z §-u 120 ods. 2 nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ustanovením §-u 120 ods. 2 , ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletého dieťaťa, v ktorom má súd povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania, a napriek tomu konajúci súd pomerne rozsiahlym vykonaným dokazovaním nezistil dôsledne všetky okolnosti, ktoré sú pre rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti významné. Súd prvého stupňa pochybil, ak nevypočul maloletú napriek tomu, že je schopná s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor na príčiny jej chovania pred umiestneným do diagnostického ústavu, na vplyv jej pobytu v ústave na jej chovanie počas letných prázdnin a na kvalitu jej prevýchovného procesu od nástupu do reedukačného centra do rozhodnutia prvostupňového súdu. Rovnako dôsledne a konštruktívne nevypočul matku maloletej pred nariadením ústavnej starostlivosti maloletej na pozitívnu zmenu v správaní sa maloletej po jej pobyte v diagnostickom centre a následne v reedukačnom centre a jej schopnosť zvládnuť výchovu maloletej v budúcnosti. K odvolacej námietke matky maloletej, že súd prvého stupňa neskúmal možnosti zverenia maloletej do náhradnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti pred nariadením ústavnej starostlivosti, ktorá je krajným riešením, odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade bola nariadená ústavná starostlivosť nie ako náhrada za osobnú starostlivosť rodičov, pretože títo ju nemôžu z vážnych dôvodov zabezpečiť, ale bola nariadená ako určitý druh výchovného opatrenia, ktorý je

sankciou za vadné správanie dieťaťa, a preto v tomto prípade uprednostňovanie náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti neprichádza do úvahy, pretože tieto sú určené na naplnenie úplne iného cieľa a neviedli by k náprave sledovanej ústavnou starostlivosťou. Odvolací súd konštatuje, že rovnako je irelevantná aj odvolacia námietka matky, ak tvrdí, že pred nariadením ústavnej starostlivosti je potrebné zásadne vyčerpať iné výchovné opatrenia, pretože takáto povinnosť súdu z §-u 54 ods. 2 a ods. 4 Zákona o rodine nevyplýva, ale práve naopak ods. 4 cit. zák. ustanovenia umožňuje nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia s podmienkou, že výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. V tejto právnej veci sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal existenciou výchovných opatrení, ktoré predchádzali nariadeniu ústavnej starostlivosti a zistil, že dokonca krátkodobý pobyt maloletej v ústavnom zariadení na základe predbežného opatrenia neviedol k jej náprave, preto nie je možné vytknúť konajúcemu súdu, že rozhodol v rozpore s §-om 54 ods. 4 Zákona o rodine. Nedostatočne zistený skutkový stav spočíva v iných vyššie presne formulovaných nedostatkoch pri zisťovaní skutkového stavu súdom prvého stupňa. Pretože súd prvého stupňa nevykonal dôsledne dokazovanie potrebné pre rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti odvolací súd musel rozsudok súdu prvého stupňa podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ zrušiť a podľa ods. 2 tohto zák. ustanovenia ho vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou vykonať dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak to bude potrebné a opäť rozhodnúť o návrhu a rozsudok odôvodniť v súlade s §-om 157 ods. 2 , aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.