Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-312-2013.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/312/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej v právnej veci navrhovateľky C. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na Y. ul. č. 1, t.č. v G. na Y. ul. č. XXX zast. JUDr. Janou Závodskou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Alžbetinej ul. č. 3 proti odporcovi P. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v B. zast. advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej B. E. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 18P 27/2012-108 z 2.5.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom pre mal. B. E. nar. XX.X.XXXX.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po rozvode zveril maloletú B. do osobnej starostlivosti navrhovateľke s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej sú oprávnení obidvaja rodičia. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej 200,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Upravil styk odporcu tak, že je oprávnený s maloletou sa stýkať každý párny víkend v roku v čase od piatku od 15:00 hod. do nedele 16:00 hod, počas Veľkonočných sviatkov v každom párnom roku od Veľkonočného piatka od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý rok v mesiaci júl od 1.7. od 9:00 hod. do 14.7. do 19:00 hod. a v mesiaci august od 15.8. od 9:00 hod. do 30.8. do 19:00 hod., počas Vianočných sviatkov, každý párny rok od 23.12. 10:00 hod. do 30.12. 18:00 hod., každý nepárny rok od 30.12. 10:00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty od 10:00 hod. do soboty do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú pripraviť na tento styk a odovzdať ju otcovi pred jej bydliskom. Odporca je povinný maloletú prevziať pred bydliskom navrhovateľky a na tom istom mieste po ukončení styku aj odovzdať.
Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného na čas po rozvode podal v zákonnej lehote odvolanie odporca podľa §-u 205 ods. 2 písm. c, d, f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej 100,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Namietal, že súd pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti vyslovil výrok, ktorý nie je odôvodnený a v dôsledku toho nepreskúmateľný. Konštatoval, že u napadnutého výroku rozsudku v časti výživného nie je zrejmé, na základe akých dôkazov súd dospel k určeniu výšky predmetného výživného a ako vykonané dôkazy následne vyhodnotil. Uviedol, že navrhovateľka špecifikovala mesačné náklady na maloletú spojené s jej výchovou a výživou, vo výške 85,- €. Tieto náklady akceptuje a považuje za primerané. Zdôraznil, že na výživu maloletých detí majú prispievať obidvaja rodičia, nielen otec a v danom prípade, aj keď matka má nižší priemerný mesačný zárobok ako otec, aj ona má vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Vyslovil presvedčenie, že na túto skutočnosť konajúci súd neprihliadol vôbec a fakticky na úhradu všetkých nákladov spojených s výchovou a výživou zaviazal jeho, ako otca maloletej. Uviedol, že výživné 100,- € považuje za dostatočné a primerané a to tak vzhľadom k veku maloletého dieťaťa, jeho odôvodneným potrebám, ako aj k finančným možnostiam otca.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. K odvolacím námietkam odporcu, že konajúci súd nedostatočne vykonal dokazovanie na základe ktorého rozhodol o výške výživného vyslovila názor, že konajúci súd dostatočne vykonal dokazovanie na zistenie príjmov a majetkových pomerov obidvoch rodičov. V tejto súvislosti poukázala na pojednávania zo 7.6.2012 a z 2.5.2013, na listinné dôkazy, ktoré si súd zadovážil a ktoré sú súčasťou súdneho spisu a pri dokazovaní bol odporca osobne prítomný. Pri vyčíslení odôvodnených výdavkov spojených s výchovou a výživou maloletej na pojednávaní uviedla, že tieto náklady predstavujú len základne výdaje súvisiace s úhradou škôlky, liekov, hygienou a oblečením. Náklady na obuv a stravu uviedla len všeobecne a detailne nešpecifikovala. Sú však nepochybné a zrejmé každému rodičovi a podľa jej názoru, tieto skutočnosti nie je potrebné zvlášť preukazovať. Súčasne poukázala na pojednávanie z 2.5.2013, kedy otec prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že náklady na maloletú nerozporuje. V súvislosti s odvolacou námietkou otca, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, poukázala na vyjadrenie otca na str. 7 predmetnej zápisnice z pojednávania, kedy obidve strany zhodne predniesli, že nemajú žiadne návrhy na ďalšie dokazovanie. Z uvedeného bolo preto zrejmé, že žiadne iné dôkazy odporca nenavrhoval vykonať a tie, ktoré boli vykonané, mu evidentne postačovali na preukázanie a zdokladovanie stavu potrebného pre určenie výšky výživného. Tvrdenie otca, že obidvaja rodičia majú rovnako prispievať na výživu maloletého dieťaťa zdôraznila, že jej príjem predstavuje len 60% z príjmu odporcu a preto považuje za prirodzené, že by mal prispievať na potreby maloletej vo väčšej miere ako ona, u ktorej je potrebné vziať na zreteľ výkon osobnej starostlivosti o dieťa. Konštatovala, že nemá žiaden majetok, na rozdiel od odporcu, ktorý vlastní osobné motorové vozidlo, má priemerný zárobok 970,- € až 1.020,- € mesačne a ako vyplynulo ním z predložených výpisov z jeho účtu, priemerne mesačne vydá na hru TIPOS 100,- € v mesiaci, pričom v mesiaci marec 2013 to bolo dvakrát 100,- €. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny, zákonný a v prospech maloletého dieťaťa.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že zotrváva na svojich písomných a ústnych vyjadreniach a navrhol rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na uvedené potreby maloletej, ako aj zárobkové možnosti a majetkové pomery rodičov maloletej.
Ostatné výroky rozsudku o rozvode manželstva odvolaním neboli napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli premetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 cit. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výroku o určenie výživného pre maloletú na čas po rozvode dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s §-om 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Odvolací súd dodáva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné v súlade so zákonnými ustanoveniami citovanými v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebné na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom k týmto potrebám patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace s jeho zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodičov umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej, kultúrnej a záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardtné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, možno ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Na strane povinných osôb rodičov dieťaťa, súd zistí ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporca ani v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa na čas po rozvode. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 200,- € mesačne pre maloletú B., vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňujú aj odôvodnené potreby maloletej preukázané navrhovateľkou, aj tie, ktoré sú všeobecne známe. Odvolací súd vychádzajúc z ust. §-u 75 ods. 1 Zákona a o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému dieťaťu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca nepochybne zistený súdom prvého stupňa, je dostatočný na uspokojovanie jeho vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojmu maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, ktorý poukazuje na vyživovaciu povinnosť matky maloletého dieťaťa, ktorá podľa jeho názoru má mať takisto vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, dodáva, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu plní predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou, ale aj finančne, keďže žije s maloletou v spoločnej domácnosti a nepretržite zabezpečuje jej výživu a výchovu, preto finančné prostriedky, ktorými dopĺňa výživu maloletej sú nepochybne v dostatočnej a primeranej výške, ktorú nemal odvolací súd dôvod žiadnym spôsobom spochybňovať. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd poznamenáva, že jeho argumentácia k rozsahom nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej i právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu nevyvážene, ak len preukázané výdavky spojené so stávkovaním odporcu sú takmer také, ako je určené výživné a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie odporcom, bráni mu objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa preukázaných v priebehu konania na súde prvého stupňa. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom na čas po rozvode pre maloleté dieťa ako vecne správny potvrdil a podľa §-u 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba doplnil ďalšie dôvody.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.