Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/222/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, 2/ G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, AK Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 2.143,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 29.5.2013, č. k. -60, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v sume 118,92 Eur a žalobca je povinný ju uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk alebo na účet advokáta JUDr. Ambróza Motyku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Žalobca zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 237,62 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 2.143,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1.718,33 eur od 23.10.2008 do zaplatenia a trov konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola dňa 20.5.2003 uzavretá zmluva o splátkovom úvere a suma úveru predstavovala 1.659,70 eur (50.000,-Sk). Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaných vzniesol námietku premlčania. Súd mal za to, že vedľajší účastník je legitimovaný na vznesenie námietky premlčania v predmetnej veci, pričom takýto výklad je v súlade so zmyslom ochrany spotrebiteľa a so zmyslom účastí občianskych združení

vystupujúcich na ochranu spotrebiteľa v takýchto konaniach, preto o platnosti takého úkonu vedľajšieho účastníka nemal súd žiadne pochybnosti a takto vznesenú námietku premlčania súd akceptoval.

Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nepochybne vyplýva, že záväzok podpísal iba žalovaný v 1. rade. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy. , ktorým sa mal podľa dojednaní zmluvy právny vzťah spravovať, účinky uznania premlčaného záväzku nepodmieňuje vedomosťou dlžníka o premlčaní, no v zmysle príslušných ustanovení je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania.

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana

- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu, či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany. Taktiež súd poukázal na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku, a to až v poslednej vete.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že prehlásenie žalovaným v 1. rade o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25.6.2009, nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie .

Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba najskôr 21.5.2008, ktorá uplynula dňa 21.5.2011, no žalobca podal žalobu až dňa 02.07.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaní vzniesli námietku premlčania a súd tento ich úkon tak ako je uvedené vyššie považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania si neuplatnili a ani im žiadne nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Trovy konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných predstavujú trovy právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných vo výške 237,62 Eur pozostávajúcich z 2x hl. úkon po 91,29 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 17.5.2013) + 1x paušál po 7,63 + 1x paušál po 7,81 eur + 20,00 % DPH (39,60 eur) vypočítaných podľa vyhlášky . K náhrade trov súd zaviazal neúspešného žalobcu, pretože žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel k na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na ust. a . Uviedol, že dňa 25.6.2009 žalovaný v 1. rade podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky a prísľub, že tento dlh zaplatí. Zároveň potvrdil aj vedomosť o premlčaní dlhu a následkov s tým spojených. V dohode jednoznačne, zrozumiteľne a jasne sú uvedené tieto skutočnosti. Zastáva

názor, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa . Uznanie premlčaného práva nie z hľadiska účinkov spojených s je viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v spája vedomosť toho, kto uznal premlčanie, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trvá, tzn. že ust. nepozmeňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal o jeho premlčaní a jeho následkov. Podpísaním dohody došlo k začatiu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, teda právny účinok v spojení s uznaním práva, ktorý predpokladá druhá veta , t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, ktorý v tomto prípade nastal. Z tohto dôvodu sa žalovaný nemôže brániť námietkou premlčania. Rovnaký názor zastáva aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudkoch sp. zn. , . V súvislosti s uznaním premlčaného práva žalobca uviedol, že funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho. Uplynutím premlčacej doby sa oslabuje súdna vymáhateľnosť premlčaného práva, avšak veriteľom premlčané právo zostáva naďalej zachované rovnako, ako nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi. Tým, že žalovaný v 1. rade podpísal dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je v jeho záujme.

Rovnako nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Zastáva názor, že vedľajší účastník, teda združenie musí samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc. Trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovy účelne vynaloženými na uplatnenie alebo bránenie práva. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca žalovaných, pričom títo o vstupe združenia do konania ani nemali žiadnu vedomosť. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak ide o procesné podanie, ktoré sa nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesných významných skutočností. Vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, o ktorých stave nemá žiadnu vedomosť. Skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania neprizná, neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie alebo vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si voči žalovanému v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Poukázal na správnu argumentáciu súdu týkajúcu sa predmetnej dohody o uzavretí splátkového kalendára, ktorej nepriznal právne účinky z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi. Upriamil pozornosť na argumenty z rozhodnutí odvolacích súdov týkajúcich sa predmetnej formulárovej dohody a konštatoval, že môže predlžiť desiatky formulárových dohôd, ktoré boli podpísané v nezmennej podobe. K trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s platnou legislatívou. Poukázal na stovky aktuálnych rozhodnutí krajských súdov, ktoré akceptujú právo spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore. Trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vec prejednal v súlade s ust. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav vec, prijal správne závery, na zistení ktorých sa nič nezmenilo ani pred odvolacím súdom, a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj odvolací súd.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník ktorý dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nenastávajú právne účinky. Aj

uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

Ak súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca pred uplatnením tejto pohľadávky na súde predložil žalovanému v 1. rade na podpis dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú žalovaný v 1. rade podpísal bez toho, aby jej obsahu porozumel, rovnako aj otázke premlčania, správny bol jeho právny záver, že táto dohoda bola v jeho neprospech.

Z dokazovania jasne vyplynulo, že zmienka o premlčaní dlhu v texte zmluvy o uznaní záväzku je síce uvedená, ale je účelovo znevýraznená, zvýraznená je len tá časť, ktorá sa týka uznania záväzku bez zmienky o jeho premlčaní, pričom text uznania dlhu bol vopred žalobcom naformulovaný. V texte nie je zmienka o tom, že žalovaný bol poučený, že uznáva premlčaný záväzok a bol oboznámený o význame premlčania všetkých skutočností, na ktoré poukázal prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd sa s nimi stotožnil, pretože vyplývajú z vykonaného dokazovania.

Odvolací súd zdôrazňuje, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanými, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré predpokladá osobitú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi. Z tohto hľadiska je preto správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku je neplatná a prieči sa dobrým mravom ( a ).

Pokiaľ sa týka námietok žalobcu vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka, ktoré boli priznané prvostupňovým súdom, odvolací súd ani túto odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa 93 ods. 4 v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba, ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou žalobcu o neúčelnosti trov právneho zastúpenia, resp. nadbytočnosti. Vedľajší účastník má totiž v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. .

Z ust. 93 ods. 4 možno vyvodiť, že vedľajší účastník má jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo, ktoré sa v rámci civilného súdneho konania, realizuje možnosťou zabezpečenia si kvalifikovaného právneho zastúpenia splnomocneným právnym zástupcom advokátom. Samozrejme aj právo na náhradu trov konania. Podľa ust. bez akýchkoľvek pochybností patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia.

v a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. vo svojich ustanoveniach preto nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájil svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné a účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Z týchto dôvodov odvolací súd námietku žalobcu vo vzťahu k priznaniu trov vedľajšiemu účastníkovi, považoval za nedôvodnú a rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto časti za vecne správne.

So zreteľom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením . Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov odvolacieho konania si však neuplatnili, preto im ju odvolací súd nepriznal. Odvolací súd priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 91,29 Eur ( vyhlášky č. ), režijný paušál 7,81 Eur a 20 % DPH vo výške 19,82 Eur, celkom vo výške 118,92 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie.