Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/373/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Klincová 37/B, IČO: 36 862 657, proti žalovanému: V. W., I.. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. M. N. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 720,42 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou súdu dňa 14. 10. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť sumu 720,42 eur, úrok vo výške 16,90 % ročne z dlžnej sumy od 05. 11. 2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy od 05. 11. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01. 04. 2005 uzavrel žalobca (obchodné meno k uvedenému dňu X. Z. M., a.s.) so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ku ktorej bola na základe návrhu žalovaného ako majiteľa účtu zriadená služba povolené prečerpanie na osobnom účte. Nakoľko žalovaný neuhradil žalobcovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, žalobca dňa 05. 01. 2011 odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa 04. 11. 2011 je výška aktuálneho debetného zostatku v sume 720,42 eur. Podľa podmienok zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte sa klient zaviazal splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi, pričom na sumu čerpaných peňažných prostriedkov nad výšku debetného limitu sa uvedený úrok taktiež aplikuje. Výška úroku podľa úrokovej sadzby produktov je 16,90 %. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške určenej podľa ust. .

V doplnení žaloby zo dňa 23. 01. 2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 27. 11. 2008 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej obsahom bolo zriadenie osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vydanie a používanie platobnej karty a poskytovanie ďalších služieb. Za poskytovanie produktov - služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka na ťarchu účtu. Dňa 27. 11. 2008 uzavreli účastníci dodatok k zmluve o účte - bonus pre klientov, v zmysle ktorého banka poskytla majiteľovi účtu uvítací bonus k balíku služieb vo výške 600,- Sk, ktorý slúžil na odpočítanie poplatkov banky účtovaných za mesačné poplatky za balík a nad rámec balíka. Dňa 17. 08. 2009 účastníci uzatvorili návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte, v ktorom sa konštatuje, že banka príjme návrh konkludentne s tým, že povolí čerpať debetný limit (povolený debetný limit vo výške 1.160,- eur). Žalovaný po zriadení účtu využíval výhody povoleného prečerpania. Nakoľko neuhradil žalobcovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, žalobca listom zo dňa 26. 10. 2011 oznámil žalovanému, že odstupuje od zmluvy. Žalovaná istina vo výške 720,42 eur predstavuje debetný zostatok evidovaný na účte žalovaného, ktorý vznikol z dôvodu prekročenia povoleného prečerpania. Podľa výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný po poskytnutí tohto povoleného prečerpania na účte nezabezpečil dostatok finančných prostriedkov na úhradu poplatkov a ostatných záväzkov. Úroková sadzba vo výške 16,90 % ročne predstavuje bežný úrok v prípade čerpania peňažných prostriedkov, ktorý vyplýva z podmienok zriadenie a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte a sadzobníka poplatkov. Na základe výpisu z účtu zo dňa 04. 11. 2011 výška aktuálneho debetného zostatku predstavuje sumu 720,42 eur. V tejto sume je istina povoleného prečerpania, úroky vo výške 16,90 %, zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti 24 mesiacov v zmysle dodatku o bonuse a ďalšie poplatky účtované v zmysle sadzobníka na ťarchu účtu. Žalovaná istina predstavuje debetný zostatok na účte klienta v čase jeho zatvorenia (t. j. celý nahromadený debet vyplývajúci z transakcií na účte klienta). Celkový súčet kreditných položiek predstavuje sumu 13.309,87 eur, celkový súčet debetných položiek predstavuje sumu 14.030,28 eur. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami činí 720,42 eur. Prekročením povoleného debetu žalovaný porušil ustanovenia zmluvy a všeobecných obchodných podmienok (VOP). Odstúpením od zmluvy zo dňa 26. 10. 2011 žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu vykazovaného debetného zostatku od 21. 10. 2010, ktorého výška je 703,47 eur odstupuje od príslušnej zmluvy.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinami, a to zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, dodatkom k zmluve o účte, návrhom majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy, návrhom na zriadenie debetného limitu, výpismi z účtu, sadzobníkom poplatkov, podmienkami zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte, všeobecnými obchodnými podmienkami, odstúpením od zmluvy a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že mal v X. Z. zriadený bežný účet. Požiadal o povolené prečerpanie, aby mohol ísť do mínusu. Nevedel uviesť, do akej sumy mohol ísť do mínusu. Keď bol zamestnaný, chodila tam výplata. Vytiahol si debet, keď mu prišla výplata, potom sa to vyrovnalo. On bol stále v mínuse. Keď bol nezamestnaný, tak už nemal z čoho dať. K výške žalovanej sumy uviedol, že v nej musia byť nejaké úroky. Nevedel uviesť, v akej výške sú vyčíslené. Nie je mu zrejmý spôsob výpočtu žalovanej sumy. Nepamätal si, či mu zo strany žalobcu bolo doručené odstúpenie od zmluvy a kedy presne požiadal o debet. Žalovaná suma sa zrejme týka obdobia z roku 2011. V prípade, ak mu súd uloží povinnosť zaplatiť dlžnú sumu, navrhol na splnenie dlhu povolenie splátok.

Žalobca (vystupujúci pod obchodným menom X. Z. M., a.s.) a žalovaný ako majiteľ účtu uzatvorili dňa 27. 11. 2008 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, spôsob poplatkovania Balík výhoda.

Dňa 27. 11. 2008 uzavreli účastníci dodatok k zmluve o účte - bonus, podľa ktorého sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému k balíku služieb Balík výhoda bonus vo výške 600,- Sk/19,92 eur. Podľa bodu 2 zmluvy sa bonusom rozumie pre účely dodatku jednorazový virtuálny bonus, ktorý slúži výlučne na odpočítavanie poplatkov banky účtovaných za mesačné poplatky za balík a za poplatky nad rámec balíka. Banka znižuje aktuálny zostatok bonusu o bankou určené poplatky, na ktoré sa vzťahuje bonus. V zmysle bodu 6 zmluvy sa žalovaný zaviazal, že po dobu najmenej 24 mesiacov odo dňa podpisu tohto dodatku, bude využívať účet v banke tak, aby z dôvodov na strane žalovaného nedošlo k predčasnému zániku zmluvy, alebo nepožiada žalobcu o zmenu spôsobu poplatkovania účtu, okrem zmeny z nižšieho na vyšší balík. V prípade porušenia záväzku žalovaného uvedeného v bode 6 tohto dodatku je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu podľa posledného využívaného druhu balíka, ak sa žalobca zaviazal poskytnúť bonus podľa tohto dodatku (bod 7 dodatku).

Dňa 17. 08. 2009 navrhol žalovaný ako majiteľ účtu uzatvoriť zmluvu o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte do výšky debetného limitu, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa bodu 2 návrhu, výšku a dátum účinnosti debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky. Z listiny označenej ako návrh na zriadenie debetného limitu bola zistená výška debetného limitu 1.160,- eur k vyššie uvedenému číslu účtu žalovaného. Návrh bol schválený povereným zamestnancom žalobcu dňa 18. 08. 2009.

Z výpisu z účtu za obdobie 01. 10. 2011 až 04. 11. 2011 bolo zistené, že predchádzajúci výpis zo dňa 30. 09. 2011 mal zostatok - 701,87 eur. Kreditné položky činia 721,02 eur a debetné položky - 19,15 eur.

Listinou zo dňa 26. 10. 2011 žalobca odstúpil od zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX dňom doručenia tohto oznámenia, nakoľko bol od 21. 10. 2010 na účte žalovaného vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška je - 703,47 eur.

Zo sadzobníka poplatkov bolo zistené, že obchodná úroková sadzba pri povolenom prečerpaní na osobnom účte pre fyzické osoby predstavuje 16,90 % p. a.

Zo všeobecných obchodných podmienok (VOP), platných od 1. 8.2009 bolo zistené, že banka sa zaväzuje poskytovať klientovi peňažné prostriedky do výšky debetného limitu a klient sa zaväzuje splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa tejto časti podľa článku III VOP. Splácanie peňažných prostriedkov je priebežné, kreditnými obratmi na účte. Úroková sadzba je variabilná a je zverejnená v obchodných priestoroch banky a na internetových stránkach banky. Banka sa zaväzuje zverejniť nové úrokové sadzby najneskôr v deň účinnosti zmeny. Úroky sa vypočítavajú len zo sumy čerpaných peňažných prostriedkov a za dobu ich skutočného čerpania, pokiaľ v tejto časti článku III VOP nie je uvedené inak. Banka inkasuje úroky z účtu, na ktorom bol debetný limit povolený, vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, pričom úroky sa stávajú súčasťou sumy čerpaných peňažných prostriedkov. Po povolení debetného limitu je klient povinný dodržiavať nasledovné povinnosti: neprekročiť výšku debetného limitu. Banka má právo okamžite odstúpiť od zmluvy, zrušiť debetný limit a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade ak klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti článku III VOP (článok III, časť U, bod 6, 7, 8, 9, 12, 15 písm. a/ VOP).

Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu v zmysle ustanovenia , ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Súd vo veci rozhodol so zreteľom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania. Žiadna zo sporových strán nenavrhla odročiť súdne pojednávanie. Žalujúca strana súhlasila s rozhodnutím súdu vo veci v ich neprítomnosti.

Podľa :

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa :

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok ( ). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno - právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení práva, alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh, ako v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú účastníci konania a nie súd. Prejednacia zásada znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol. Žalobca v žalobe neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok. V žalobe absentujú skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah uplatneného nároku. Z tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe vyplynulo, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 17. 08. 2009 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu pre žalovaného. Nebolo sporné medzi účastníkmi, že žalobca poskytol žalovanému bankový produkt a to službu povolené prečerpanie na účte do výšky debetného limitu 1.160,- eur. Tiež bolo nesporné, že žalobca odstúpil od zmluvy o bežnom účte z dôvodu, že žalovaný prekročil debetný limit. Žalobca vyčíslil žalovanú pohľadávku sumou 720,42 eur, predstavujúcu debetný zostatok na účte žalovaného, ktorý vznikol z dôvodu prekročenia povoleného prečerpania. Celkový súčet kreditných položiek a celkový súčet debetných položiek predstavuje rozdiel vo výške žalovanej istiny.

V žalobe absentuje tvrdenie, v akom konkrétnom období (rozhodujúcom pre nárok uplatnený žalobcom) žalovaný začal čerpať poskytnuté peňažné prostriedky, v akej výške a za aké konkrétne obdobie vznikol žalovanému dlh, ktorého splnenie je predmetom konania. Dôležitosť uvedeného tvrdenia je opodstatnená tým, aby sa predišlo duplicitnému priznaniu plnenia z toho istého zmluvného vzťahu (veriteľ sa môže domáhať nároku na základe rovnakého zmluvného vzťahu viacerými žalobami za viaceré, konkrétne časovo ohraničené obdobia trvania zmluvy. Nemožno sa uspokojiť so špecifikáciou žalovanej sumy vysvetlením, že predstavuje rozdiel medzi debetným a kreditnými operáciami a vyčíslením len celkových debetných a celkových kreditných položiek. Je preto nepostačujúce uviesť len celkovú sumu debetných položiek, táto taktiež musí byť špecifikovaná uvedením jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva, pričom žalobca musí uviesť skutkové tvrdenia, ktoré odôvodňujú vznik uplatneného nároku a jeho rozsah. V tomto smere nejde v žiadnom prípade o formalistický prístup súdu ku skutkovým tvrdeniam, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe. Riadna špecifikácia žalovanej sumy (aj jej jednotlivých častí) je nevyhnutným podkladom, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatneného nároku. Je nepochybné, že jednotlivé debetné položky (ktoré žalobca účtoval žalovanému) priamo ovplyvňujú výšku dlhu žalovaného. Žalobca pri špecifikácii debetných položiek netvrdil, v ktorom konkrétnom období žalovaný čerpal peňažné prostriedky a v akej výške. Žalobca taktiež netvrdil, v akej výške, v ktorom období a z akej sumy si účtoval úroky (zo sumy čerpaných peňazí) a z akej úrokovej sadzby vypočítal úroky. Súd len pripomína, že podľa VOP (článok III, časť U bod 12) úroková sadzba je variabilná. V doplnení žaloby žalobca len všeobecne konštatuje, že je oprávnený účtovať si poplatky za ďalšie služby s poukazom na konkrétne znenie VOP, neuvádza však žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré odôvodňujú vznik a rozsah nároku na zaplatenie poplatku, t. j. o aký druh poplatku a v akej výške, za akú službu ide v konkrétnej veci. Abstraktný charakter má aj tvrdenie žalobcu, že v žalovanej sume je zahrnutá aj zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti 24 mesiacov. Absentuje tvrdenie o výške zmluvnej pokuty a označenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá nebola splnená žalovaným, zabezpečenej zmluvnou pokutou. Zo žaloby vôbec nie je zrejmé ani riadne vyčíslenie kreditných položiek, t. j. v ktorom období a v akej výške žalovaná splácala žalobcovi peňažné prostriedky. V žalobe absentuje špecifikácia žalovanej sumy uvedením presného spôsobu jej výpočtu, ako aj jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva. Žalobca preukazoval výšku žalovanej sumy výpisom z účtu za obdobie od 1. 10. 2011 do 4. 11. 2011. Nemožno však prehliadnuť, že predmetná listina preukazuje počet a sumu kreditných a debetných položiek len v uvedenom období, pričom však zmluvný vzťah medzi účastníkmi trval dlhšie obdobie. Je potrebné zdôrazniť, že základom pre výpočet debetného zostatku v tom - ktorom mesiaci je nielen počet a suma debetných a kreditných položiek v konkrétnom mesiaci, ale aj debetný zostatok z predchádzajúceho mesiaca. Z uvedených dôvodov je potrebné rozlíšiť debetné a kreditné položky jednotlivo v každom mesiaci, ktorého sa týka žalovaná suma. Absencia vyššie uvedených skutkových tvrdení neumožňuje súdu preskúmať rozsah uplatneného nároku. I keď žalobcovi vzniklo právo na plnenie z predmetného zmluvného vzťahu (čo nebolo medzi účastníkmi sporné), pri absencii skutkových tvrdení nemožno určiť výšku nároku žalobcu.

Význam riadneho doplnenia žaloby o uvedenie vyššie uvedených náležitostí netreba v žiadnom prípade podceňovať. Nepochybne sú s ním spojené významné procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne dôsledky. Z hľadiska procesného práva je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným nárokom, ako aj možnosť uplatnenia toho istého nároku (rovnakého plnenia na tom istom skutkovom základe) v ďalšom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci. Preto je potrebné zotrvať na dodržaní požiadavky riadneho a nezameniteľného uplatnenia nároku. Riadne vymedzenie a preukázanie splatnosti dlhu má bezpochyby význam z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s peňažným plnením (v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania) a nepochybne má význam aj z hľadiska ďalších právne významných inštitútov hmotného práva, ktoré súvisia s uplatneným nárokom a s jeho súdnou vymáhateľnosťou. Súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť účastníka tvrdiť skutočnosti by bola nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov zo strany súdu. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, príp. iná dotknutá procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom súdu podľa ustanovenia . Napriek absencii uvedených náležitostí v žalobe, nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu. Vzhľadom na to, že žalobca nedoplnil žalobu ani a v požadovanom rozsahu nesplnil povinnosť tvrdenia v časti žalovanej istiny, súd sa potom ďalej nezaoberal príslušenstvom istiny. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, napriek tomu, že bol predvolaný na súdne pojednávanie, na ktorom mal vytvorený priestor pre doplnenie žaloby, sa pojednávania nezúčastnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.

Ani skutočnosť, že žalovaný nerozporuje výšku žalovanej sumy, nemôže zbaviť žalobcu povinnosti tvrdenia rozhodujúcich skutočností a riadneho a nezameniteľného skutkového vymedzenia nároku, ktorá zaťažuje žalobcu. Hoci žalovaný nezospornil výšku žalovanej sumy, súd má dôvodné a závažné pochybnosti o uvedenej skutočnosti ( ), keďže sa nemôže relevantne vyjadriť ku spôsobu, akým žalobca vyčíslil žalovanú sumu, ktorý je základom pre určenie výšky pohľadávky. Žalovaný môže mať vedomosť o sume čerpaných a splatených prostriedkov, tieto však nie sú jedinou položkou, ktoré ovplyvňujú výšku dlhu žalovaného. Žalovaný netvrdil, v akej výške si žalobca vypočítal úroky zo sumy čerpaných prostriedkov a z akej úrokovej sadzby obzvlášť v situácii, keď je podľa zmluvných podmienok premenlivá a teda výška úrokov môže byť odlišná v tom - ktorom mesiaci.

Nemožno tiež prehliadnuť ďalší významný aspekt prejednávanej veci, keďže zmluvný vzťah, ktorého splnenie záväzkov je predmetom prebiehajúceho konania, je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Absencia relevantných skutkových tvrdení žalobcu, tak ako ich súd v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku pomenoval, bráni tomu, aby súd mohol posúdiť, či predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či sa žalujúca strana nedomáha zmluvného plnenia voči žalovanému práve na podklade neprijateľných zmluvných podmienok. Preto aj v naznačenom smere je potrebné vnímať dôležitosť požiadavky riadneho vymedzenia uplatneného nároku.

V zmysle ust. je účastník konania povinný tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, označiť a predložiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorý súd vyhlási dokazovanie za skončené. Na neskôr označené a predložené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia . Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Žalovaný si neuplatnil náhradu trov konania, z tohto dôvodu súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.