Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-276-2008.pdf
PDF · 94.32 KB
No categories available
7C/276/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, ul. Trnavská cesta č. 82, IČO: 36 062 235, právne zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Karadžičova č. 8, proti žalovaným X./. U. Q., A.. XX.X.XXXX, W. A. č. 6 a X./. G. Q., A.. X.XX.XXXX, W. F., D. T. Č.. X, právne zastúpená JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Hlavná č. 89, v konaní o zaplatenie 11.035,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7 628,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 720,44 Eur od 09.07.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 5 908,35 Eur odo dňa 06.12.2008 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 200,00 Eur, splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok.
II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.
III. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7C/276/2008- 381 zo dňa 07.09.2012 súdu uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 11 035,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 5 127,40 Eur od 09.07.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 5 908,35 Eur od 06.12.2008 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol a o trovách konania rozhodol postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Voči uvedenému rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade dňa 21.09.2012 a dňa 27.09.2012 odvolanie.
Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 17Co/160/2012- 408 zo dňa 25.04.2013 potvrdil rozsudok súdu I. stupňa, okrem výroku o zamietnutí časti návrhu v rozsahu, v ktorom súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3 406,96 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku rozsudok súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Konanie o odvolaní žalovaného v 1. rade zastavil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a to žalobou zo dňa 21.07.2008, výpismi z účtu, výzvami na úhradu dlžného poistenia, pripojeným
likvidačným spisom, Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 17Ro/183/2008-17 zo dňa 02.09.2008, výzvou na úhradu dlžného poistného, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/98/2006, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 1T/98/2006-177 zo dňa 17.10.2006 bola žalovaná v 2. rade uznaná vinnou z prečinu usmrtenia a ublíženia na zdraví podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) a § 158 Tr. zákona, čím spôsobila z nedbanlivosti inému smrť, takýmto činom spáchala z nedbanlivosti ublíženie na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť, za čo jej súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a výkon trestu obvinenej podmienečne odložil. Zároveň jej postupom podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na 3 roky, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 4 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, žalovanej v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť škodu vo výške 88 457,40 Sk poškodenej O. Q..
Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7C/276/2008 - 280 zo dňa 25.01.2012 súd rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi poistné plnenie z dopravnej nehody zo dňa 31.01.2006. Súd dospel k záveru, že žalobca svoj nárok uplatnil dôvodne, nielen voči žalovanému v 1. rade ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorý zodpovedá postupom podľa § 427 Občianskeho zákonníka, pričom jeho zodpovednosť je objektívna, ale rovnako aj voči žalovanej v 2. rade, ktorá zodpovedá za škodu na základe zavinenia postupom podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Súd zároveň poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo/134/2009 zo dňa 31.08.2010, ale aj Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/2837/2007 zo dňa 17.01.2008 a rozhodnutia sp. zn. 25Cdo/1778/2007 zo dňa 11.03.2008.
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd podľa záverov odvolacieho súdu, ktorými je viazaný tak v ďalšom konaní mal preskúmať sumu, ktorá bola vyplatená žalobcom pre O. Q., pozostávajúcu z bolestného vo výške 1 720,44 Eur ( 51 830,- Sk ) a sumy 5 908,35 Eur pozostávajúcej z pohrebného vyplatenej P. Š.X. vo výške 52 505,- Sk, bolestného O. Q. vo výške 24 180,- Sk a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplateného O. Q. vo výške 101 310,- Sk, vo vzťahu ku ktorým bola žalovanou v 2. rade vznesená námietka premlčania.
Podľa záverov Krajského súdu v Prešove, ktorým je súd viazaný, súd opakovane preskúmal dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovanou v 2. rade vo vzťahu k sume 5 908,25 Eur a zistil, že je v celom rozsahu nedôvodná.
Odvolací súd vyslovil svoj právny názor, z ktorého vyplýva, že úlohou súdu I. stupňa bude vyzvať žalobcu na preukázanie, kedy jednotlivé čiastkové plnenia vo vzťahu k uplatnenej sume 5 908,35 Eur boli poškodeným poskytnuté, nakoľko až tak je možné začať počítať premlčaniu dobu, ktorá je 3 roky, ktorú prvostupňový súd vyhodnotil správne vo vzťahu k jej dĺžke. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd má zato, že námietka premlčania vznesená žalovanou v 2. rade vo vzťahu k sume 5 908,35 Eur je v celom rozsahu nedôvodná.
V zmysle záverov odvolacieho súdu, ktorým je súd I. stupňa právne viazaný, súd opätovne posúdil jednotlivé sumy tak, ako boli vyplatené žalobcom poškodeným vo vzťahu k sume 5 908,35 Eur a zistil nasledujúce skutočností:
Pokiaľ ide o pohrebné, ktoré bolo vyplatené žalobcom za pohreb P. Š.j v celkovej výške 52 505,- Sk ( 1 742,85 Eur), tu súd uvádza, že podľa výpisu z účtu ( čl. 309 súdneho spisu) bolo poškodenému vyplatené pohrebné dňa 06.12.2007. Deň nasledujúci t.j. dňa 07.12.2007 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 07.12.2010. Žalobca svoj návrh rozšíril až písomným podaním, súdu doručeným dňa 17.02.2009 ( čl. 46 súdneho spisu), čiže včas.
Pokiaľ ide o bolestné vyplatené O. Q. vo výške 24 180,- Sk ( 802,63 Eur), to bolo poukázané na jej účet žalobcom dňa 07.02.2008 ( čl. 359 súdneho spisu). Dňa 08.02.2008 tak začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 08.02.2011 a keďže žalobca svoj žalobný návrh rozšíril v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.02.2009, uplatnil ho včas.
Pokiaľ ide o poslednú sumu a to vyplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia O. Q. v celkovej výške 101 310,- Sk ( 3 362,88 Eur), to bolo poukázané na jej účet žalobcom dňa 17.01.2008 ( čl. 360 súdneho spisu). Deň nasledujúci, t.j. dňa 18.01.2008 začala podľa názoru súdu plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 18.01.2011. Žalobca svoj rozšírený návrh doručil súdu dňa 17.02.2009, t.j. včas.
Sumu vo výške 5 908,35 Eur pozostávajúcu z pohrebného pre P. Š. vo výške 52 505,- Sk, bolestného vyplatenej O. Q. v celkovej výške 24 180,- Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia vyplateného O. Q. v celkovej sume 101 310,- Sk, tak súd žalobcovi v celom rozsahu priznal.
Námietku vznesenú žalovanou v 2. rade vo vzťahu k premlčaniu uvedených súm, tak súd považoval v celom rozsahu za nedôvodnú.
V ďalšom bolo úlohou súdu prvého stupňa zaoberať sa sumou bolestného vo výške 51 830,- Sk ( 1 720,44 Eur) a sumou 24 180,- Sk, ktorá bola vyplatená žalobcom O. Q. titulom bolestného a vo vzťahu ku ktorej bola žalovanou v 2. rade vznesená námietka veci rozhodnutej, t.j. veci res iudicata.
Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku č.k. 17Co/160/2012 -408 vyslovil názor, podľa ktorého dôkazné bremeno je na strane žalobcu, aby preukázal, že bolestné, ktoré plnil v prospech O. Q. je bolestným, ktoré nie je totožným s položkou bolestného, ktoré jej bolo priznané v trestnom konaní.
Prekážka rozhodnutej veci res iudicata nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok, alebo stav, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, t.j. z rovnakého skutku.
Súd s názorom žalovanej v 2. rade, že vo vzťahu k vyplatenému bolestnému sa jedná o prekážku veci rozhodnutej, nesúhlasí.
Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o bolestné priznané poškodenej z dopravnej nehody O. Q. v trestnom konaní pod sp. zn. 1T/98/2006, uvedené bolestné bolo priznané priamo poškodenej, nie žalobcovi, ktorý nebol účastníkom trestného konania. Podľa názoru súdu sa o duplicitné plnenie nejedná, pretože žalobcom uplatnená pohľadávka, čo do právneho dôvodu, predstavuje uplatnenie postihového práva žalobcu podľa § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. a nie je ho možné považovať za nárok na náhradu škody, ktorý bol priznaný poškodenej O. Q. voči žalovanej v 2. rade. Škoda O. Q. v trestnom konaní z tej istej dopravnej nehody bola vyčíslená znaleckým posudkom, nie lekárskym, a to na účely trestného konania. Na účely poskytnutia poistného plnenia, žalobca vypracoval lekársky posudok, ktorý predložil aj v tomto konaní. Rozdiel v bodovom ohodnotení bol spôsobený tým, že v trestnom konaní bol spracovaný znalecký posudok P.. Q. s celkovým počtom bodov 270, v rámci likvidácie poistnej udalosti žalobca predložil súdu lekársky posudok s bodovým ohodnotením 250 bodov.
Žalovaná v 2. rade podľa svojej účastníckej výpovede, ako aj podľa písomných podkladov žalobcu v trestnom konaní poškodenej O. Q. neuhradila žiadnu sumu.
Pokiaľ ide o námietku žalovanej v 2. rade, že vo vzťahu k bolestnému ide o res iudicata, s týmto nie je možné súhlasiť, nakoľko podľa názoru súdu, poškodená O. Q. si v súlade s ustanovením § 15 , § 20 ods. 2 písm. i) a § 24 ods. 3 Zákona č. 381/2001 Z.z. uplatnila priamo u žalobcu nárok na náhradu škody z titulu bolestného z dopravnej nehody, ktoré jej bolo žalobcom poskytnuté z poistného garančného fondu, a ktorého regresné zaplatenie je predmetom tohto konania. Z tohto dôvodu je súd toho názoru, že sa nejedná o duplicitné plnenie, nakoľko žalovaná v 2. rade si svoju povinnosť v zmysle trestného rozkazu nesplnila.
Súd uvádza, že účelom zákona č. 381/2001 Z.z. je ochrana poškodených formou poistného plnenia, ktoré im vypláca žalobca - Slovenská kancelária poisťovateľov, a to v prípadoch, ktoré upravuje § 24 ods. 2 tohto zákona. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu bolo to, aby poškodeným bolo zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú majú poškodení právo za rovnakých podmienok, za akých by mohli uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi.
Súd na doplnenie svojich záverov uvádza, že žalobca plnil podľa lekárskeho posudku, ktorým bolo O. Q. titulom bolestného priznaných iba 250 bodov, pričom v trestnom konaní bola jej priznaná oveľa vyššia suma znaleckým posudkom P.. Q. v počte bodov 270 bodov.
Súd považuje za potrebné uviesť, že nie je predsa spravodlivé, aby poškodená O. Q. v dôsledku trestného činu žalovanej v 2. rade, za ktorý bola právoplatne uznanou vinnou a odsúdená, nemala vyplatené plnenie, ktoré jej právom patrí. Pričom súd zdôrazňuje, že žalovaná v 2. rade si svoju povinnosť nesplnila a O. Q. dlžnú sumu nevyplatila a to ani sčasti, čo mal súd za preukázané v zmysle jej účastníckej výpovede, ale rovnako aj z listinných dôkazov, predložených žalobcom.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 1. rade na pojednávaní, že žiada žalobu voči nemu zamietnuť titulom, že žiadnu dopravnú nehodu nespôsobil, tu súd odkazuje na medzitýmny rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7C/276/2008-280 zo dňa 25.01.2012, kde bol žalovaný v 1. rade jednoznačne solidárne zaviazaný so žalovanou v 2. rade. Žalovaný v 1. rade titulom podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ako prevádzkovateľ motorového vozidla, pričom súd ustálil, že jeho zodpovednosť je objektívna a žalovaná v 2. rade ako zodpovedná za škodu na základe zavinenia podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, pričom súd uvádza, že rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.02.2012. Z tohto dôvodu súd námietku žalovaného v 1. rade, aby súd žalobu voči nemu zamietol ako nedôvodnú, považoval v celom rozsahu za právne irelevantnú.
Súd tak zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7 628,79 Eur ( 5 908,35 + 1 720,44 Eur).
Na sumu 5 908,35 Eur boli žalovaní v 1. a 2. rade vyzvaní žalobcom na zaplatenie v lehote do 05.12.2008 ( čl. 110 súdneho spisu). Deň nasledujúci, t.j. dňa 06.12.2008 sa dostali do omeškania s peňažným plnením. Sumu vo výške 1 720,44 Eur mali zaplatiť v lehote do 08.07.2007 ( čl. 107 súdneho spisu), deň nasledujúci, t.j. dňa 09.07.2007 sa dostali do omeškania s peňažným plnením.
O úroku z omeškania tak súd rozhodol postupom podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2008.
V prevyšujúcej časti, ktorou žalobca požadoval priznať úrok z omeškania z dlžnej sumy 5 908,35 Eur od 19.11.2008, súd tak jeho návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko mal za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania s peňažným plnením, deň nasledujúci po dni, uvedenom vo výzve, t.j. dňa 06.12.2008. Preto v časti úroku z omeškania, ktorý žalobca požadoval priznať z dlžnej sumy 5 908,35 Eur od 19.11.2008 do 05.12.2008 tak jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na pojednávaní dňa 27.01.2014 súd preskúmal majetkové pomery žalovaných, keď žalovaný v 1. rade uviedol, že je nezamestnaný, nepoberá žiadnu podporu v nezamestnanosti, zároveň nepoberá žiadnu dávku v hmotnej núdzi, živí ho jeho matka, s ktorou býva v rodinnom dome a ktorá sa oňho stará.
Pokiaľ ide o žalovanú v 2. rade, tá žiadala prihliadnuť na jej majetkové pomery, keď uviedla, že sa nachádza momentálne v ťaživej životnej situácii, má veľmi nepriaznivý zdravotný stav, bola niekoľkokrát operovaná v brušnej dutine, zároveň starala sa o onkologicky chorú matku, ktorá minulý rok zomrela. Pred dvoma rokmi jej bol zavraždený syn družkou, za čo doposiaľ nebola právoplatne odsúdená. Preto pri rozhodovaní o trovách konania žiadala zohľadniť použitie § 150 O.s.p.
Súd prihliadol na tieto nepriaznivé majetkové a sociálne pomery žalovaných v 1. a 2. rade, preto im povolil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 200,00 Eur, majúc za to, že majetková sféra žalobcu zároveň povolením splátok žalovaným nebude dotknutá.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na zložitosť uvedenej právnej veci a viacero uplatnených nárokov, súd o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.