Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_15P-8-2014.pdf
PDF · 88.85 KB
No categories available
15P/8/2014
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: B. O., H.. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u otca: Š. XX, Š., dieťa rodičov: matka - H. O., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. D. XXXX/XX B. X. - T. X., H.. XX.XX.XXXX, C. Š. XX, Š.H., o návrhu otca maloletej na nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd nariaďuje predbežné opatrenie v nasledovnom znení:
„Súd maloletú dočasne ponecháva v starostlivosti otca do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Súd matke ukladá povinnosť maloletej platiť počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Súd upravuje styk matky s maloletou tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každý párny víkend od soboty od 12:00 hod. do nedele do 18:00 hod. do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. “
odôvodnenie:
Otec maloletej dňa 21.01.2014 podal na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd maloletú B. zveril (do právoplatného skončenia konania o zmenu zverenia) do jeho osobnej starostlivosti, a matku žiadal zaviazať na platenie výživného na maloletú v sume 50,- eur mesačne vopred k jeho rukám. Svoj návrh odôvodnil tým, že hoci bola maloletá B. rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 14P/1/2013 zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, táto však nikdy riadne nefungovala, maloletá od 27.03.2013 fakticky žije s ním a s babkou v Šamoríne, kde už aj navštevuje základnú školu. Potreby maloletej tak otec zabezpečuje výlučne, bez akejkoľvek finančnej podpory matky, avšak matka poberá rodičovský príspevok. Maloletá je u otca nepretržite, s matkou, resp. s jej rodinou, sa stýka len každý druhý týždeň cez víkendy. Z tohto dôvodu, keďže striedavá starostlivosť o maloletú nefunguje, žiada súd o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd maloletú dočasne zveril do jeho osobnej starostlivosti do právoplatného skončenia konania o zmenu zverenia.
Tunajší súd krátkou cestou požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede (ďalej len „úrad práce“) o vyjadrenie sa k návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré úradu práce krátkou cestou doručil.
Dňa 24.01.2014 úrad práce doručil súdu vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že dňa 24.01.2014 vykonali osobný pohovor s maloletou ako aj s jej otcom. Návrhu na nariadenie predbežného opatrenia úrad práce navrhol vyhovieť, nakoľko sa potvrdila skutočnosť, že starostlivosť o maloletú naozaj zabezpečuje jej
otec. Dôvodili tiež tým, že z výsluchu maloletej bez prítomnosti jej otca vyplynulo, že maloletá je fakticky v osobnej starostlivosti otca, cíti sa u neho dobre, už chodí do základnej školy v Šamoríne, kam ju prehlásil otec, čo si maloletá veľmi pochvaľuje, nakoľko denné dochádzanie zo Šamorína do školy v Dunajskej Strede pre ňu bolo vyčerpávajúce. S matkou trávi čas len cez víkendy. Názor maloletej je pre nich prioritný a v plnej miere ho rešpektujú. Samotná maloletá sa vyjadrila, že súčasná situácia jej plne vyhovuje a je konečne spokojná, čo má vplyv na jej zdravý vývin, preto navrhli návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Pripojili aj záznam o pohovore vykonanom na úrade práce s maloletou bez prítomnosti jej otca ako aj s otcom maloletej, ktorý konštatoval skutočnosti, ktoré uviedol v návrhu.
Súd si pripojil spisy tunajšieho súdu sp.zn. 14P/1/2013, ako aj 9P/21/2013, s obsahom ktorým sa oboznámil. Predmetom konania vo veci sp.zn. 14P/1/2013 bol návrh otca na zmenu zverenia maloletej z osobnej starostlivosti matky do jeho osobnej starostlivosti. Konanie bolo skončené rozsudkom, ktorým súd schválil dohodu rodičov o striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom výživné určené nebolo. Vo veci sp.zn. 9P/21/2013 tunajší súd rozsudkom zo dňa 21.05.2013 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej došlo k zníženiu výživného na maloletú zo sumy 116,18 eura na sumu 80,- eur.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 5 O.s.p. ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b/, rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/, rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti;
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia,
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Súd môže nariadiť predbežné opatrenie v prípadoch uvedených v ustanovení § 76 ods. 1 O.s.p.; tieto však nie sú taxatívne určené, preto súd môže nariadiť predbežné opatrenie i v iných prípadoch, než sú v citovanom zákonnom ustanovení uvedené.
Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu , najmä sp.zn. 14P/1/2013, ktorým bola maloletá zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, oboznámil sa s vyjadrením úradu práce z 24.01.2014, vykonal lustráciu na osobu matky v Registri obyvateľov SR i v databáze Sociálnej poisťovne a dospel k záveru, že dočasná úprava pomerov za pomoci predbežného opatrenia je namieste a návrhu je dôvodné vyhovieť.
Je nesporné, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa maloletá fakticky nachádzala v osobnej starostlivosti otca, pričom v Šamoríne aj navštevuje základnú školu. S matkou sa podľa udania maloletej (i otca) stretáva len cez víkendy. Z vyjadrenia maloletej vyplynulo, že táto situácia jej vyhovuje, u otca sa cíti dobre, navštevovanie školy v Šamoríne si pochvaľuje (na rozdiel od obdobia, kedy do školy denne dochádzala do Dunajskej Stredy, čo ju vyčerpávalo). Výchovná spôsobilosť otca teda nebola v tomto smere nijak spochybnená, pričom je možné vychádzať i zo skutočnosti, že u otca sú vytvorené dostatočné podmienky pre výchovu a osobnú starostlivosť o maloletú, čo vplynulo z vyjadrenia maloletej, napokon i z vyjadrenia úradu práce a v konečnom dôsledku aj v predchádzajúcom konaní súd súhlasil so striedavou starostlivosťou o maloletú, teda podmienky na výkon striedavej osobnej starostlivosti museli byť dané u oboch z rodičov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal teda súd za preukázané, že maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti svojho otca, čo je faktický stav v čase rozhodovania tunajšieho súdu. Nariadenie predbežného opatrenia spôsobom predpokladaným v citovanom ustanovení § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. by však podľa názoru súdu prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa predbežným opatrením malo zabezpečiť odňatie dieťaťa z dispozičnej sféry toho rodiča, ktorý by ho podľa zamýšľanej úpravy starostlivosti nemal mať (teda od matky) a jeho prenesenie do dispozičnej sféry druhého rodiča (teda otcovi). O takýto prípad však v predmetnej veci preukázateľne nejde, pretože maloletá sa už v čase rozhodovania súdu nachádza fakticky v starostlivosti otca, t.j. u toho z rodičov, u ktorého by aj do rozhodnutia vo veci samej (s výhradou zmeny pomerov v priebehu konania) mala ostať. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné a ani dôvodné nariadiť predbežné opatrenie celkom tak ako to navrhol otec. Súd nariadením predbežného opatrenia v znení ako je uvedené vo výroku preto len právne konzervoval faktický stav vyjadriteľný tak, že maloletá sa ponechá v starostlivosti otca a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (do rozhodnutia o zmene zverenia maloletej). Toto predbežné rozhodnutie o dočasnom ponechaní maloletej v osobnej starostlivosti otca (ako to vyplýva zo samotnej podstaty inštitútu predbežného opatrenia) nie je v žiadnom prípade definitívne a ani neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, ktorému musí predchádzať riadne dokazovanie, ktoré si však z povahy veci vyžaduje časový priestor presahujúci čas vyhradený k rozhodovaniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Okrem uvedeného súd rozhodol aj o predbežnej (dočasnej) úprave vyživovacej povinnosti matky, keď považoval za akceptovateľné dočasné určenie výživného (do právoplatnosti konania vo veci samej) na úrovni minima predpokladaného zákonom, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že aktuálna lustrácia na matku maloletej a jej prípadného zamestnávateľa v databáze Sociálnej poisťovne bola negatívna.
Taktiež rozhodnutie o dočasnej vyživovacej povinnosti matky však v žiadnom prípade nekopíruje ani neprejudikuje konečné rozhodnutie súdu. Súd dočasne upravil vyživovaciu povinnosť matky v minimálnom zákonnom rozsahu tak, aby tým boli kryté základné potreby dieťaťa, teda kryté základné nevyhnutné životné náklady. Neznamená to však, že matka nemôže platiť výživné vo väčšej miere, čo sa zohľadní pri prípadnej potrebe výpočtu spätnej povinnosti. Otázka životnej úrovne rodičov bude následne predmetnom dokazovania vo veci samej.
Napokon tunajší súd i so zreteľom k doterajšej rozhodovacej praxi súdov v obdobných veciach mal za to, že nie je dôvodné pri ustálení dôvodov pre nariadenie predbežného opatrenia vyčleňovať otázku styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom. Je to práve styk, ktorý druhému rodičovi, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti, zabezpečuje podiel na výchove dieťaťa, preto na vylučovanie druhého rodiča z výchovného prostredia musia byť závažné dôvody (ktoré v danom prípade neboli ani tvrdené, ani osvedčené, a naopak maloletá sa sama vyjadrila o kladnom vzťahu k obom rodičom), a preto ponechať takého rozhodnutie až konečnému rozhodnutiu môže spôsobiť nežiaduci následok v podobe odcudzenia sa dieťaťa a jedného z jeho rodičov. Nebol preto dôvod styk neupraviť, aj napriek tomu, že toto otec v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nenavrhoval (súd však nie je v tomto prípade viazaný návrhom). Súd dospel k záveru o primeranosti styku matky s maloletou každý druhý víkend, čo korešponduje podľa vyjadrenia maloletej i súčasnému stavu, ktorý samotná maloletá hodnotí ako vyhovujúci, pričom s prihliadnutím na jej vek a rozumovú vyspelosť súd nemá dôvod takéto vyjadrenie maloletej, ktorá t.č. už navštevuje 7. ročník základnej školy, neakceptovať. Súd v časti výroku o styku maloletej s matkou neupravoval odovzdávanie a vyzdvihovanie maloletej, nakoľko toto súd nepovažoval za potrebné vzhľadom na vek, vyspelosť a samostatnosť maloletej, ktorá je podľa názoru súdu spôsobilá sama cestovať z Šamorína do Dunajskej Stredy (a späť), nakoľko takto cestovala pomerne dlhý čas sama i pri dennom dochádzaní do školy.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd návrh na riadenie predbežného opatrenia považoval zo dôvodný a v záujme maloletej, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách konania súd nerozhodoval, keďže v tomto prípade išlo o konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, a v ktorom právo na náhradu trov konania účastníkov nevzniká zo zákona (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.