Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/118/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX, proti odporcom: v rade 1/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXXX/XX, S. - A. S., právne zastúpenému Mgr. Ing. Miroslavom Babeľom, advokátom, so sídlom J. XX/XX, M. S., v rade 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Žilina, Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o návrhu navrhovateľa o zaplatenie 6.194,10 eur, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -153 zo dňa 24. júna 2010 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -194 zo dňa 30. mája 2011 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -197 zo dňa 7. júla 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením vo výroku, ktorým uložil odporcom v rade 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 6.194,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením vo výroku, ktorým v ostatnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol, s a n e d o t ý k a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresný súd uložil odporcom v rade 1/, 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 6.194,10 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporcom v rade 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2.033,70 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd došiel k záveru, že odporca v 1/ rade porušil ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 315/96 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, a to tým, že sa plne nevenoval riadeniu vozidla a situácii v cestnej premávke. Motorové vozidlo viedol v ranných hodinách za nie úplne ideálnej viditeľnosti. Mal predpokladať a predvídať najmä pohyb osôb v úsekoch, kde sa nachádzajú autobusové zastávky, ako i v tomto prípade, kde poškodený, teda navrhovateľ vystúpil z autobusu a čakal na svojho priateľa. Jednalo sa navyše o križovatku, resp. o výjazd cesty zo Štiavnika, kde v ranných hodinách mal predpokladať pohyb osôb, najmä ľudí čakajúcich na autobus alebo prichádzajúcich na autobus. Podľa názoru súdu jeho rýchlosť v tomto kritickom úseku cesty nezodpovedala situácii na pozemnej komunikácii. Už samotný prokurátor, keď zastavoval trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, tak zvažoval možnosť priestupkového potrestania samotného vodiča, a preto vec postúpil na Dopravný inšpektorát v Bytči. Aj navrhovateľ nesie výraznú mieru zodpovednosti za vzniknutú dopravnú nehodu. Sám uviedol na pojednávaní, že mal v čase dopravnej nehody problém s očami, tzv. zelený zákal. Uviedol, že vzhľadom na túto diagnózu nevidí dobre do boku. Vystúpil z autobusu a bolo logické, že sa pozrel na ľavú stranu, či môže prejsť cez vozovku. Dostal sa do stredu vozovky, kde v tomto čase od Žiliny, ako aj Bytče prichádzalo motorové vozidlo. Ostal v šoku, bol v pomykove, nevedel ako má

reagovať na vzniknutú situáciu. Mienil sa vrátiť na okraj vozovky, pozrel sa na ľavú stranu, urobil krok dozadu a z ľavej strany dostal úder, potom si už nepamätá, čo sa dialo. Vzhľadom na problém s očami, že nevidí dobre do boku, ostal v strede vozovky, kde sa otočil a keď videl prichádzať vozidlo od Bytče, i napriek tomu urobil krok do vozovky, nakoľko sa chcel dostať na jej krajnicu a vtedy prišiel náraz. Súd túto dopravnú nehodu vyhodnotil ako zodpovednosť samotného vodiča na 50 % a samotného navrhovateľa, teda poškodeného na 50 %, preto, čo sa týka bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré si vyčíslil navrhovateľ, toto o polovicu znížil. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle ust. Vzhľadom na úspech navrhovateľa, a to 50 %, priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 2.033, eur.

Voči citovanému rozsudku, ako aj dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to v tom rozsahu, v ktorom mu súd nepriznal časť ním žalovanej istiny, ako aj trovy konania v tejto nepriznanej časti. Nesúhlasí so záverom súdu, že nesie zavinenie na dopravnej nehode v rozsahu 50 %. Pred vstupom na vozovku sa dobre pozrel na obidve strany a žiadne auto sa tam nenachádzalo. Poukázal na ust. , podľa ktorého vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, ako aj na ust. , podľa ktorého vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Vzhľadom na to, že odporca v rade 1/ neprispôsobil rýchlosť jazdy iným predvídateľným okolnostiam (chodec na ceste v mieste autobusovej zastávky), spôsobil tým vznik predmetnej dopravnej nehody. Taktiež odporca v rade 1/ porušil svoju povinnosť jazdiť rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad (dosvit stretávacích svetiel), pričom ak by túto svoju povinnosť dodržal, bol by chodca na ceste zbadal a následne by bol schopný svoje motorové vozidlo zastaviť a predísť zrážke. Odporca 1/ zodpovedá v zmysle ust. a , ide o zodpovednosť, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Ustanovenie vylučuje možnosť prevádzateľa zbaviť sa zodpovednosti, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, pričom zakotvuje objektívnu zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov. Oslobodenie spod objektívnej zodpovednosti prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Okrem toho je aj liberalizácia viazaná na podmienku, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Žiadne takéto skutočnosti v konaní preukázané neboli. Navrhovateľ robil všetko, čo bolo v jeho silách, cez uvedenú cestu prechádzal každé ráno, keď chodil do práce, nikdy sa mu nič nestalo. 30.10.2006 nestihol zareagovať, nakoľko nemohol predvídať správanie vodiča. Navrhuje, aby Krajský súd v Žiline zmenil rozsudok okresného súdu tak, že zaviaže odporcov 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 14.108,38 eur a nahradiť trovy konania.

V zákonnej lehote podal odvolanie proti rozsudku aj odporca v 1/ rade, a to proti výroku rozsudku, ktorým ho súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne s odporcom v 2/ rade sumu 6.194,10 eur a náhradu trov konania. Aj keď popis nehodového deja odporca v rade 1/ uvádzal už niekoľkokrát, jeho dôslednému zisteniu nevenoval súd prvého stupňa dostatočnú pozornosť. V deň dopravnej nehody odporca v rade 1/ viedol svoje motorové vozidlo po ceste II/507 v smere z Bytče do Považskej Bystrice. Ako sa nachádzal na križovatke vyššie uvedených komunikácií, spozoroval na komunikácii chodca, ktorý prechádzal kolmo cez cestu z ľavej strany na pravú v smere jeho jazdy. Na vzniknutú situáciu v cestnej premávke reagoval odporca v rade 1/ tak, že začal s vozidlom brzdiť a vyhýbať sa chodcovi vľavo tak, aby nedošlo k stretu jeho vozidla s ním. Keďže však chodec sa neočakávane otočil a vracal sa späť, napriek maximálnej snahe odporcu v rade 1/ už nebolo možné stretu s chodcom zabrániť. Vozidlo odporcu v rade 1/ zišlo po dobrzdení vľavo mimo komunikáciu na trávnatý svah, kde zostalo stáť. Odporca v rade 1/ z vozidla vystúpil a šiel pomôcť chodcovi ležiacemu na vozovke. Proti odporcovi 1/ sa viedlo trestné stíhanie, kde bol ustanovený znalec z odboru cestnej dopravy Ing. Igor Dirnbach. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že rýchlosť vozidla odporcu v rade 1/ pred nehodou bola 77,8 až 83,3 km/h a nárazová rýchlosť 67,5 až 73,2 km/h. V čase, keď navrhovateľ prechádzal vozovku, sa vozidlo odporcu v rade 1/ pohybovalo vo vzdialenosti 102,6 m až 97,1 m. Táto vzdialenosť umožňovala navrhovateľovi správnu reakciu a možnosť včasného zabránenia zrážke zastavením vo vzdialenosti dostatočnej od koridoru prejazdu vozidla odporcu v rade 1/. Navrhovateľ mal možnosť zrážke zabrániť aj tým, že by pokračoval v chôdzi cez vozovku k jej pravému okraju v smere jazdy vozidla odporcu v rade 1/ (keďže sa mu odporca v rade 1/ vyhýbal vľavo so súčasným brzdením), čím by miesto možnej zrážky opustil skôr, ako by sa tam vozidlo odporcu v rade 1/ dostalo. Ani jedno, ani druhé však

navrhovateľ neurobil, ale namiesto toho sa otočil a vracal sa späť do koridoru prejazdu vozidla odporcu v rade 1/. Odporca v rade 1/ začal na vzniknutú situáciu reagovať zo vzdialenosti 36,3 až 38,4 m pred miestom zrážky. Vzhľadom k dosvitu stretávacích svetiel a miestu začiatku reakcie reagoval odporca v rade 1/ na pohyb navrhovateľa včas a pri rýchlosti, ktorou išiel, nemohol zrážke zabrániť. Situáciu skomplikoval navrhovateľ aj tým, že v tme bol oblečený do tmavého oblečenia, čím ešte podstatne zhoršil pre odporcu v rade 1/ svoju rozpoznateľnosť. Príčinou dopravnej nehody bolo to, že navrhovateľ nesprávne vyhodnotil vzniknutú situáciu, vstúpil do vozovky tak, že vytvoril pre odporcu v rade 1/ náhlu a nepredvídateľnú prekážku, bezdôvodne sa vo vozovke zastavil a zdržoval. Odporca v rade 1/ podľa záverov znalca reagoval na vzniknutú situáciu správne a včas a z technického hľadiska nemohol zrážke s navrhovateľom zabrániť. Vyšetrovanie bolo ukončené zastavením trestného stíhania odporcu v rade 1/. Vec bola postúpená Okresnému dopravnému inšpektorátu v Žiline, nakoľko výsledky trestného konania dokázali, že nejde o trestný čin, ale že ide o skutok, ktorý by mohol iný príslušný orgán posúdiť ako priestupok. Okresný dopravný inšpektorát v Bytči svojím rozhodnutím konanie o priestupku zastavil z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla. Možné spáchanie priestupku však spočívalo v inom konaní odporcu v rade 1/, než v takom, ktorého dôsledkom bola dopravná nehoda, resp. ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a jej následkami. Úvaha policajných orgánov vychádza z konštatovania znalca Ing. Dirnbacha, že odporca v rade 1/ išiel rýchlosťou vyššou, ako bola primeraná na dosvit stretávacích svetiel, čím mal porušiť ust. Znalec však súčasne konštatuje, že ak by aj odporca v rade 1/ bol išiel rýchlosťou primeranou na dosvit stretávacích svetiel, aj tak by z priestorového hľadiska nemohol nehode zabrániť. Odporca 1/ poukazuje na to, že nemožno konštatovať, že povinnosť vodiča viesť vozidlo takou rýchlosťou, aby bol schopný vozidlo zastaviť na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad a povinnosť vodiča viesť vozidlo rýchlosťou primeranou na dosvit stretávacích svetiel, ktorá zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, sú totožné. Dosvit stretávacích svetiel je charakteristika vozidla, ktorá sa bežne neuvádza ani v technickom preukaze, dokonca ani v návodoch na obsluhu. Bežný vodič teda túto charakteristiku nemôže poznať a nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby ju prácne zisťoval a pamätal si, aj vzhľadom na to, že nastavenie svetiel je spravidla meniteľné. Z vyšetrovania polície a zadováženého znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že odporca 1/ dodržal svoju povinnosť v zmysle Zo znaleckého skúmania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ vytvoril pre odporcu 1/ náhlu a nepredvídateľnú prekážku. Odporca 1/ reagoval na navrhovateľa správne a včas. Je pravda, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zodpovednosťou objektívnou. Oslobodenie spod objektívnej zodpovednosti však je možné nie len v zmysle ust. , ale aj podľa , podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám. Súd prvého stupňa rovnako nezisťoval ani to, aká bola situácia v cestnej premávke. Ak by tak urobil, zistil by, že na mieste nehody síce je zastávka autobusu, ale frekvencia pohybu cestujúcich je tu minimálna. Miesto je prehľadné, nič nemohlo brániť tomu, aby navrhovateľ venoval náležitú pozornosť, situáciu správne vyhodnotil a reagoval na ňu. Nie je jasné, ako súd zistil, že rýchlosť odporcu v rade 1/ nezodpovedala situácii na komunikácii. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je zjednodušené až do tej miery, že skresľuje vyjadrenia účastníkov konania, a to tak navrhovateľa, ako aj odporcu v 1/ rade. Celé konanie bolo poznačené sériou procesných chýb sudcu od prieťahov v konaní, vyhotovenia písomného vyhotovenia rozsudku diametrálne odlišného od vyhláseného, jeho doručenie, nielen po uplynutí zákonnej lehoty, ale aj po uplynutí predĺženej lehoty na jeho vyhotovenie. Z uvedených dôvodov žiada, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu zamietol, eventuálne rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiada napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odporcov 1/, 2/ zaviaže zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.108,38 eur a nahradiť trovy konania. Jeho vyjadrenie je totožné s odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní proti rozsudku.

Odporca 1/ k odvolaniu navrhovateľa udáva, že zotrváva na svojom stanovisku. Poukazuje na prieťahy v konaní, ako aj procesné chyby prvostupňového súdu.

Odporca 2/ sa k odvolaniam nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ rozsudkom z 11. januára 2012 č. k. -236 rozsudok okresného súdu spolu s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením zmenil a žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcu zaviazal

zaplatiť žalovanému 1/ trovy konania 3.688,70 eur na účet zástupcu odporcu v 1/ rade. Odporcovi v rade 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd opakoval dokazovanie oboznámením znaleckého posudku Ing. Igora Dirnbacha, znalca z odboru cestná doprava vyhotovený v trestnom konaní. Z tohto posudku vyplývalo, že technickú príčinu dopravnej nehody stanovil znalec tak, že navrhovateľ vstúpil do vozovky v čase, keď sa vozidlo odporcu nachádzalo vo vzdialenosti cca 102,6 až 97,1 m pred miestom zrážky. Táto vzdialenosť umožňovala chodcovi posúdenie dopravnej situácie a správnu reakciu na danú situáciu. Vzhľadom k primeranej rýchlosti vozidla na dosvit stretávacích svetiel 40 až 45 m, ktorá bola 61,88 až 69,98 km/h, vytvoril chodec svojím konaním prekážku náhlu. Ani v tejto rýchlosti by vodič nezastavil zo vzdialenosti 36,3 až 38,4 m pred miestom zrážky. S poukazom na ust. v spojení s odvolací súd konštatoval, že v danom prípade bola škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Ide o objektívnu zodpovednosť, za ktorú zodpovedá prevádzkovateľ dopravného prostriedku bez ohľadu na zavinenie. Hoci však zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je zodpovednosťou objektívnou, možno sa jej zbaviť za podmienky, keď prevádzkovateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri všetkom úsilí, ktoré mohol vynaložiť, pokiaľ škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Pri úvahe, či sa prevádzkovateľ môže zodpovednosti zbaviť, je preto potrebné rozlišovať medzi škodou, ktorá bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, teda prejavom typických vlastností dopravy a medzi pojmom škody spôsobenej takými okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Ak bola príčinou škody tzv. vnútorná škodná udalosť, neprichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti, liberalizácia prevádzkovateľa. V danom prípade však nemožno konštatovať, že by škoda bola spôsobená tzv. vnútornou škodnou udalosťou, majúcou svoj pôvod v prevádzke vozidla. Naopak, išlo o škodu spôsobenú typickou vlastnosťou dopravy. Je teda daná možnosť liberalizácie prevádzkovateľa v zmysle ust. . Prevádzkovateľ sa v danom prípade teda môže zbaviť zodpovednosti, ak škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Bolo preto potrebné zvážiť všetky možnosti, ktoré mohli byť k tomuto účelu v danej situácii využité. Odvolací súd poukázal na to, že aj v prípade objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa prichádza do úvahy spoluzavinenie poškodeného ( ). Na strane poškodeného je potrebné posúdiť také konanie, ktoré sa na vzniku škody podieľalo a bolo príčinou vzniku škody, v rozsahu, v akom sa poškodený podieľal na vzniku škody, nie je daná zodpovednosť prevádzkovateľa. Výlučné zavinenie poškodeného môže viesť k tomu, že zodpovednosť prevádzkovateľa nebude zistená. Zo znaleckého posudku predloženého v konaní vyplýva jednoznačný záver, a to, že žalovaný 1/ sa nedopustil porušenia žiadnej zákonom stanovenej povinnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody. Daný úsek cesty prechádzal predpísanou rýchlosťou, na situáciu v cestnej premávke, a to prekážku na ceste, reagoval včas a správnym spôsobom. Naopak bol to žalobca, ktorý porušil povinnosť účastníka cestnej premávky, a to ust. Podľa tohto zákonného ustanovenia pred vstupom na vozovku chodec sa musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Žalobca na situáciu v cestnej premávke reagoval nesprávne a vytvoril pre žalovaného 1/ prekážku náhlu a nepredvídateľnú, pričom vzhľadom na správanie sa žalobcu zrážke nemohol zabrániť. Skutočnosť, že sa žalovaný 1/ nedopustil protiprávneho konania, nie je relevantná z hľadiska vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá je zodpovednosťou objektívnou, môže byť však relevantná vo vzťahu k liberalizácii škodcu a vo vzťahu k posúdeniu zavinenia poškodeného. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ ako vodič nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom a neprispôsobil rýchlosť jazdy podmienkam na komunikácii. K nehode došlo v extraviláne obce, pričom žalovaný 1/ zachoval predpísanú rýchlosť. Správne reagoval na chodca, ktorý mu však vytvoril náhlu a nepredvídateľnú prekážku, pričom zrážke nemohol zabrániť. Ust. citovaného zákona upravuje aj povinnosť vodiča jazdiť iba takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Táto rýchlosť nemusí byť totožná s predpísanou rýchlosťou v extraviláne obce. Takouto rýchlosťou je rýchlosť vozidla, pri ktorej vodič dokáže vozidlo zastaviť na dosvit stretávacích svetiel. Zo znaleckého posudku možno konštatovať, že žalovaný 1/ ako vodič túto povinnosť porušil. Zároveň však možno konštatovať, vychádzajúc zo znaleckého posudku, že porušenie tejto povinnosti nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Primeranou rýchlosťou na dosvit stretávacích svetiel podľa znalca bola rýchlosť 61,9 až 70 km/h. Ani pri takejto rýchlosti však vodič nemohol priestorovo zrážke zabrániť, a to práve z toho dôvodu, že žalobca vytvoril svojím konaním náhlu prekážku a vstúpil do vozovky napriek tomu, že prichádzajúce vozidlo bolo v čase vstupu na vozovku vo vzdialenosti 102,6 až 97,1 m. Žalobca sa správal po vstupe na komunikáciu nepredvídateľne,

keď zastavil v strede komunikácie a urobil krok dozadu. Za takto preukázaných okolností krajský súd konštatoval, že žalovaný 1/ ako vodič vynaložil všetko úsilie, ktoré od neho možno požadovať, aby zabránil škode, napriek tomu nebolo v jeho možnostiach škode zabrániť. Naopak, bol to navrhovateľ, ktorého správanie bolo bezprostrednou príčinou vzniku škody a žalovaný 1/ sa zbavil v zmysle ust. zodpovednosti za škodu. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. s poukazom na ust.

Na dovolanie žalobcu dovolací súd I. odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom a opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku, ďalej II. zrušil rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Žilina v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom a opravným uznesením tak, že žalobu voči žalovaným 1/, 2/ na zaplatenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.194,10 eur zamietol, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ trovy konania vo výške 3.688,70 eur a žalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania, III. vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté v zrušenej časti tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na vadu tejto povahy musel vziať dovolací súd zreteľ, i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného odvolania. V prejednávanej veci odvolací súd svoje zmeňujúce rozhodnutie odôvodnil výhradne závermi „znaleckého posudku“ znalca Ing. Igora Dirnbacha, hoci išlo iba o listinný dôkaz, ktorý nebol v konaní ani vypočutý a na tomto základe dospel k záveru o neopodstatnenosti žaloby aj súdom prvého stupňa vyhovujúcej časti. Dopustil sa tak nesprávneho hodnotenia dôkazov v zmysle Podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti. Súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými dôkazmi. Najvyšší súd tiež poukázal na právo účastníka na spravodlivý proces, čomu zodpovedá povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú, vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu konania, pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zrušení veci dovolacím súdom v zrušenom rozsahu opätovne vec prejednal na základe podaných odvolaní v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. a a vrátil okresnému súdu v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.

Krajský súd dáva do pozornosti okresného súdu a účastníkom konania, že v dôsledku predchádzajúcich vydaných rozhodnutí súdov sa konanie právoplatne skončilo v časti o zaplatenie 7.906,28 eur, v ktorej časti bol návrh žalobcu právoplatne zamietnutý. Ide o časť konania, v ktorej zamietol žalobu okresný súd, rovnako krajský súd, ktorého rozhodnutie v tejto časti malo potvrdzujúci charakter a dovolací súd v tejto časti dovolanie žalobcu odmietol.

V súčasnom štádiu konania je predmetom konania nárok žalobcu o zaplatenie sumy 6.194,10 eur, v ktorej časti bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený dovolacím súdom a ide o tú časť predmetu konania, v ktorej okresný súd vyslovil povinnosť odporcov 1/, 2/ zaplatiť nárok navrhovateľovi.

Odvolací súd je povinný z úradnej povinnosti prihliadať na vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) bez ohľadu na to, či sú tieto vady konania namietané v odvolaní.

Rozsudok okresného súdu je postihnutý tzv. inou vadou konania (rovnako, ako bol touto vadou konania postihnutý rozsudok krajského súdu, čo bolo dôvodom jeho zrušenia v dovolacom konaní), z ktorého dôvodu nemožno považovať skutkové zistenia prvostupňového súdu za správne a rozsudok okresného súdu tak nemožno podrobiť odvolaciemu prieskumu čo do zaujatých skutkových a právnych záverov.

Podstatným dôkazom, o ktorý sa opiera rozsudok okresného súdu, je „znalecký posudok Ing. Igora Dirnbacha, znalca z odboru dopravných nehôd“, ktorý bol vyhotovený v trestnom konaní a ktorý v súdenej veci predložil odporca v 1/ rade.

Uvedený dôkaz však za znalecký posudok v zmysle ust. považovať nemožno. Ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd v súdenej veci, nejde o znalecký posudok v zmysle , ale iba o listinný dôkaz. Rozdielnosť charakteru dôkazu sa prejaví najmä v spôsobe vyhodnotenia tohto dôkazu na rozdiel od iných dôkazných prostriedkov. Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku, znalecké závery nepodliehajú hodnoteniu v zmysle ich odbornej správnosti. Súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Pokiaľ sa však nejedná o znalecký posudok vyhotovený v súdenej veci, možno ho považovať len za listinný dôkaz, ktorý podlieha hodnoteniu ako každý iný dôkaz s výnimkou znaleckého posudku a skutočnostiam z neho vyplývajúcim, nemožno priznať stupeň preukázanosti zistení zodpovedajúcich inak zisteniam vyplývajúcich zo znaleckého posudku. Pokiaľ teda okresný súd vyhodnotil predložený listinný dôkaz ako znalecký posudok znalca Ing. Igora Dirnbacha, ktorého v konaní ani nevypočul, dopustil sa tak nesprávneho hodnotenia dôkazov v zmysle

Uvedené však neznamená, že predložený posudok vyhotovený v trestnom konaní nemôže byť v súdenej veci použitý, musí byť však vyhodnotený ako listinný dôkaz, podľa kritérií určených v ust. a hodným sa javí vypočutie Ing. Dirnbacha v pozícii svedka.

Pre uvedené procesné vady však doposiaľ zistené skutkové závery neobstoja a nemôže sa od nich odvíjať následné právne posúdenie veci.

Preskúmavaný rozsudok má aj ďalšie vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok trpí nedostatočným odôvodnením čo do právneho posúdenia veci, keď z napadnutého rozsudku nevyplýva, podľa ktorej normy okresný súd uplatnený nárok posúdil, keď zaviazal odporcov 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.194,10 eur. Okresný súd síce poukázal na porušenie ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/96 Z. z. zo strany odporcu, takéto právne posúdenie je však nedostatočné a neodôvodňuje priznaný nárok.

Samotné porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu v 1/ rade môže byť síce relevantné, avšak iba pri splnení ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle ust. , .

Citované ustanovenie upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Ide o zodpovednosť za zavinený protiprávny úkon.

Predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle ust. je: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Iba kumulatívne splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu môže viesť k vzniku nároku poškodeného v odôvodnenej výške. Okresný súd, pokiaľ mal na mysli všeobecnú zodpovednosť odporcu 1/ za škodu, mal skúmať naplnenie všetkých uvedených predpokladov zodpovednosti, čo však neurobil.

Z rozsudku vôbec nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia zaviazal na úhradu sumy 6.194,10 eur odporcu v 2/ rade spoločne a nerozdielne s odporcom v 1/ rade.

Ust. o všeobecnej zodpovednosti za škodu sa použije vtedy, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré osobitné ustanovenie o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky (predpoklady zodpovednosti za škodu).

Takouto osobitnou zodpovednosťou je aj zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ust. .

Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa a je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody. Postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov je tu uľahčené tým, že nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku.

Subjektom zodpovednosti za škodu je osoba vykonávajúca dopravu a iný prevádzateľ dopravného prostriedku. Za prevádzateľa možno považovať osobu, ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. V zásade ide o vlastníka alebo oprávneného držiteľa vozidla. Týmto subjektom je odporca v 1/ rade, ktorý bol zároveň aj vodičom predmetného vozidla v čase nehody.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa sú a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, b)vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b) . Aby okresný súd mohol dôjsť k záveru o zodpovednosti škodcu, musí vyhodnotiť uvedené predpoklady.

Objektívna zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku nie je bezvýnimočná. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť, vychádzajúc z dôvodov uvedených v ust. a .

V zmysle ust. , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Pri úvahe, či sa prevádzkovateľ môže zodpovednosti zbaviť, je preto potrebné rozlišovať medzi škodou, ktorá bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, teda prejavom typických vlastností dopravy a medzi pojmom škody spôsobenej takými okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, tzv. vnútorné okolnosti prevádzky. Za okolnosti, majúce pôvod v prevádzke je potrebné považovať napr. zlyhanie bŕzd, vadu materiálu, odpadnuté koleso, nedostatočnú údržba, ako aj nedostatky na strane vodiča ako zraková vada, zdravotná indispozícia a podobne. Ak bola príčinou škody takáto tzv. vnútorná škodná udalosť, neprichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti. V danom prípade však doposiaľ nemožno konštatovať, že by škoda bola spôsobená tzv. vnútornou škodnou udalosťou, majúcou svoj pôvod v prevádzke vozidla. Naopak, išlo o škodu spôsobenú typickou vlastnosťou dopravy ako je rýchlosť, váha motorového vozidla. Je teda daná možnosť liberalizácie prevádzkovateľa v zmysle ust. a je povinnosťou súdu skúmať, či v danom prípade nenastali na strane žalovaného 1/ také okolnosti, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré po ňom možno požadovať. Dôkazné bremeno v tomto prípade má žalovaný v 1/ rade, ktorý na jej unesenie predložil dôkaz - posudok Ing. Dirnbacha vyhotovený v trestnom konaní.

V zmysle ust. , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Aj v prípade objektívnej zodpovednosti sa prevádzkovateľ motorového vozidla môže úplne zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného, alebo pomerne, ak preukáže, že škoda bola spôsobená čiastočne zavinením poškodeného.

Hoci v danom prípade okresný súd rozdelil zodpovednosť pomerne medzi navrhovateľa a odporcu v 1/ rade, okresný súd dostatočne a logicky nevysvetlil, na základe akých kritérií postupoval a ako stanovil pomer zodpovednosti navrhovateľa a žalovaného 1/.

Rozhodujúcou okolnosťou, ktorú je tu povinný okresný súd skúmať, je zavinenie poškodeného, ktoré môže mať vplyv buď na zníženie rozsahu náhrady škody alebo aj na vylúčenie zodpovednosti škodcu za škodu. Pri zavinení škody poškodeným treba rozlišovať, či bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, v takomto prípade znáša škodu v celom rozsahu sám bez toho, aby mohol požadovať

náhradu škody od niekoho iného, alebo tiež zavinením (spoluzavinením poškodeného), v rozsahu tohto zavinenia je vylúčená zodpovednosť škodcu, pričom je potrebné vychádzať z miery zavinenia na strane poškodeného.

Hoci miera zodpovednosti odporcu v 1/ rade ako vodiča je prísnejšia vzhľadom na osobitné vlastnosti prevádzky, ako aj skutočnosť, že vodič potrebuje na vedenie vozidla osobitné oprávnenie, povinnosti stanovené zákonom má aj chodec ako účastník cestnej premávky. Preto nie len na strane vodiča je relevantné hodnotenie porušenie pravidiel cestnej premávky, ale toto musí byť hodnotené aj na strane chodca.

Aby mohol súd posúdiť vyššie uvedené rozhodné skutočnosti, musí dokazovanie zamerať na zistenie príčiny dopravnej nehody. Hoci ide o otázku právnu, spravidla sa vyhodnotenie príčiny dopravnej nehody nezaobíde bez technického hodnotenia znalca a podkladov spracovaných znalcom, pretože je nevyhnutné vykonať technickú analýzu nehodového deja, posúdiť možnosti zabránenia dopravnej nehode a posúdiť správanie sa jednotlivých účastníkov dopravnej nehody, najmä z hľadiska možností zabrániť vzniku dopravnej nehody.

Okresný súd musí vyhodnotiť komplex okolností na strane vodiča a chodca, na ktoré musí zamerať dokazovanie. Zisťovanie technickej príčiny nemôže byť zamerané len na jedného účastníka dopravnej nehody, ale musí byť zamerané na obidvoch účastníkov. Na strane vodiča je predovšetkým potrebné posúdiť, či sa pohyboval rýchlosťou pre daný úsek predpísanou, resp. primeranou a či nemal oneskorenú reakciu na prekážku na ceste. Aj v prípade zistenia, že sa vodič pohyboval rýchlosťou väčšou ako je pre daný úsek primeraná, je relevantné, či práve vyššia rýchlosť bola príčinou vzniku kolízie a či aj pri dodržaní rýchlosti primeranej bolo v možnostiach vodiča nehode zabrániť.

Príčinou dopravnej nehody sú spravidla tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode.

Príčinou dopravnej nehody v prípade zrážky vozidla s chodcom nemôže byť samotná skutočnosť, že sa vozidlo pohybovalo po vozovke, i keď platí, že ak by sa v danom čase vozidlo po vozovke nepohybovalo, k dopravnej nehode by nedošlo. Takýto záver by bol absurdný. Aby sa daný prvok dopravnej nehody mohol stať príčinou dopravnej nehody, musí mať takú vlastnosť, ktorá je v rozpore s pravidlami cestnej premávky. Z hľadiska možného zavinenia poškodeného je potrebné vyhodnotiť, či spôsob užívania komunikácie zo strany chodca bol správny alebo nesprávny a či bol v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

Okresný súd v rozsudku konštatoval, že aj na strane chodca existovalo viacero okolností, ktoré mohli mať vplyv na vznik kolíznej situácie, v dôsledku ktorej vznikla škoda.

Je preto potrebné, aby okresný súd tieto skutočnosti dôsledne vyhodnotil a vyvodil z nich právne závery, ktoré budú preskúmateľné odvolacím súdom.

Z dôvodu vyššie uvedených nedostatkov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinnosťou okresného súdu bude vec opätovne prejednať a zadovážiť si skutkový podklad pre rozhodnutie tak, že okresný súd vykoná jednotlivé dôkazy podľa zásad platných pre dokazovanie, ktoré následne vyhodnotí podľa

Okrem výsluchov účastníkov, ktoré okresný súd už zabezpečil, bude potrebné vyhodnotiť predložený listinný dôkaz, a to posudok Ing. Igora Dirnbacha vypracovaný v trestnom konaní, ktorý však v súdenej veci nemá povahu znaleckého posudku a musí byť vyhodnotený ako listinný dôkaz. Okresný súd zároveň zváži výsluch Ing. Igora Dirnbacha v pozícii svedka. Zároveň je potrebné vykonať dôkaz oboznámením spisu Okresného riaditeľstva PZ v Žiline č. p. ORP-P-295/ODI-B-2008, ktorý sa nachádza na č. l. 302a spisu.

Na zvážení okresného súdu bude, či toto dokazovanie bude považovať za dostačujúce. V prípade, ak rozhodnutie bude závisieť od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd znalca v zmysle ust. V tejto súvislosti bude povinnosťou okresného súdu posúdiť aj podanie žalobcu, ktoré došlo Krajskému súdu v Žiline dňa 23.01.2014, na nariadenie znaleckého dokazovania, ktorý procesný návrh krajský súd z dôvodu zistených vád prvostupňového konania nevyhodnotil. Bude na zvážení prvostupňového súdu, či vykonanie znaleckého dokazovania je potrebné na zistenie skutkového stavu veci.

Na základe skutkových zistení bude povinnosťou okresného súdu vykonať právne posúdenie veci tak, aby z odôvodnenia rozsudku vyplývalo, pod aké právne normy subsumoval zistený skutkový stav veci a akými úvahami sa pritom riadil.

V ďalšom konaní okresný súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.