Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/9/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej, vo veci starostlivosti súdu o mal. S. K., nar. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcej z rodičov S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K., I. XX, zastúpenej Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., I. XX a O. K., nar. X.X.XXXX, bytom S. X., K. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu v Prešove, č.k. -68 z 21.1.2013, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného. Vyslovil, že účastníkom konania náhradu trov nepriznáva.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec mal. dieťaťa podal dňa 30.11.2012 návrh na zníženie výživného pre mal. S. K. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne. Návrh odôvodnil zmenou pomeru na jeho strane. Touto zmenou malo byť narodenie ďalšieho dieťaťa a tým mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Ďalšou skutočnosťou malo byť to, že sa stal v roku 2007 obeťou trestného činu sprenevery, bol nútený ukončiť podnikanie, sú vedené voči nemu exekúcie a je stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy Okresným súdom v Prešove. Pracuje ako čašník, u N. K., kde zarába mesačne od 6500 do 7500 Kč. Podľa jeho vyjadrenia na prepitnom zarobí v lete 3000 Kč, spláca dlžné výživné vo výške 1600 až 1800 Kč a 600 Kč za motorové vozidlo, ktoré mu bolo ukradnuté, zároveň spláca dlžné poistné a platí nájom 2000 Kč. Býva v priestoroch, v ktorých aj pracuje a jeho zamestnávateľkou je matka mal. O. K.. Nemá žiadne motorové vozidlo, s matkou dieťaťa v P. nežije v spoločnej domácnosti, na maloleté dieťaťa prispieva sumou 1000 Kč. Staršej dcére platí poistné 13 Eur mesačne. Matka maloletej pracuje naďalej ako zdravotná sestra s čistým príjmom 450 Eur mesačne, v tom je zahrnutý aj daňový bonus a prídavky na dieťaťa. Matka žije so svojim priateľom v trojizbovom byte, kde uhrádzajú mesačne 240 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, jej partner je zamestnaný a zarába zhruba 1800 Eur mesačne s tým, že má tiež jednu vyživovaciu povinnosť voči 18-ročnej dcére, ktorej prispieva 200 Eur mesačne. Na nákladoch na domácnosť sa podieľajú spoločným pričinením. Maloletá S. je študentkou druhého ročníka gymnázia, cestovné hradí vo výške 10 Eur mesačne, obedy v škole 25 Eur mesačne, životné poistenie 40 Eur a mobilný telefón 12 Eur mesačne. Maloletá naďalej navštevuje tanečnú školu Grimmy, kde sa mesačne uhrádza 15 Eur, ale jednorazovo je potrebné uhradiť aj vyššiu sumu v súvislosti s účasťou na rôznych tanečných súťažiach a zakupovaním potrebných kostýmov na vystúpenia, čo sa pohybuje zhruba okolo 150 Eur ročne. Matka uhradila náklady so zubným strojčekom pre dcéru vo výške 240 Eur a spláca nábytok do detskej izby, ktorý zakúpila dcére v hodnote 520 Eur, mesačne splátka je 26,55 Eur. Výživné otec platí vo výške 80 Eur mesačne a voči otcovi je vedená exekúcia na dlžné výživné. Pokiaľ ide o poistku voči maloletej, poistné ktoré platí otec bude vyplatené v sume 2500 Eur, a to na polovicu otcovi a na polovicu matke. Súd prvého stupňa s poukazom na okolnosti, ktoré uvádzal otec maloletej, ako zmenu pomerov na jeho strane sa vyporiadal tak, že tieto isté okolnosti boli už uvádzané ním v predošlom konaní o zníženie výživného a od poslednej úpravy, ktorou bolo rozhodnutie, č.k. -223 z 30.9.2009, kedy bolo určené výživné na maloletú vo výške 150 Eur sa podstatne nezmenili, preto návrh na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa .

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec mal. dieťaťa. Vo svojom odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, žiada rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že matka mal. dieťaťa zarába viac ako otec, žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý má vyšší príjem než otec a delí sa s ním o náklady na domácnosť. Pokiaľ ide o výdavky na maloletú v súvislosti so záujmovou činnosťou domnieva sa, že hoci sa zvýšili jednorazovo poplatky, tieto nie sú závislé na výživnom otca, preto nemôžu byť zohľadnené ako potreby mal. dieťaťa. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť matky, táto má len jednu vyživovaciu povinnosť, na druhej strane otec mal. dieťaťa má vyživovacie povinnosti dve. Vo vzťahu k tvrdeniu, že vlastní motorové vozidlo, nebola v konaní takáto skutočnosť preukázaná, išlo o motorové vozidla, ktoré sú spomínané v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorých hodnota v súčasnej dobe je minimálna. Otec žije v domácnosti sám, s nikým sa nedelí s nákladmi, bol obeťou trestného činu a podnikanie z tohto titulu ukončil. Nemožno vychádzať z toho, že tým, že sa otec zamestnal ako čašník, dobrovoľne sa vzdal lepšieho zamestnania, pretože situácia na pracovnom trhu je v súčasnej dobe veľmi ťažká. Poukázal aj na to, že bežné životné potreby dieťaťa nie sú také, ktoré by odôvodňovali výšku výživného v sume 150 Eur mesačne.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť rodičov k deťom pokiaľ nie sú samé schopné sa živiť. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, túto si otec riadne a včas neplní, čo vlastne bolo aj potvrdené rozhodnutím Okresného súdu v Prešove v konaní . Pokiaľ išlo o vyjadrenie otca k otázke podnikania, jeho príjmov, výdavkov priamo v konaní, kde bol vypočutý o návrhu na znížene výživného nevedel dostatočným spôsobom preukázať svoje tvrdenia vyjadriť sa k dôvodom prerušenia živnosti. Preto sa domnieva, že súd prvého stupňa správne uzavrel tieto okolnosti ako vyhýbanie sa platenia výživného a zlý vývoj v podnikania z jeho strany považoval za účelové tvrdenie. Pokiaľ ide o otázku vlastníctva k motorovým vozidlám existujú listinné dôkazy o tom, že je majiteľom motorových vozidiel a nevedel tieto okolnosti vyvrátiť. Určite nemôže obstáť tvrdenie otca o tom, že príjem matky, ktorý má byť vyšší, ako príjem otca, zabezpečuje primeranú životnú úroveň dieťaťu. S poukazom aj na vek a potreby mal. S. žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Opatrovník maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa , , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil pomery účastníkov konania, zameral svoje dokazovanie na zmenu pomerov, ktorá by sa odrazila v rozhodnutí o vyhovení návrhu otca, dospel na základe správnych skutkových zistení aj k správnemu právnemu záveru a na týchto okolnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Odvolacie námietky otca vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa smerovali voči tomu, že dostatočným spôsobom nevyhodnotil skutočnosti zistené v konaní o zníženie výživného. Mal za to, že jeho súčasné príjmy nedovoľujú uhrádzať vyššie výživné ako požadovaných 50 Eur o čom svedčí aj to, že posielal výživné na mal. dcéru maximálne vo výške 80 Eur mesačne, prebieha voči nemu trestné konanie za zanedbanie povinnej výživy, je len zamestnancom, prerušil živnosť a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Okrem toho platí úhradu nákladov za bývanie a exekúcie na bežné výživné a tiež úhradu poistných výdavkov na motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom krádeže.

V konaní pred súdom prvého stupňa však bolo dokazovanie zamerané jednak na okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre porovnanie pomerov na strane účastníkov konania v čase keď došlo k poslednej úprave výživného voči mal. S. K. a v súčasnosti. Ďalej boli zisťované potreby maloletého dieťaťa a v závere vyhodnotená zmena, ktorá mala u otca dieťaťa nastať. Súd prvého stupňa správne uviedol, že okolnosti, ktoré popisoval vo svojej výpovedi uvádzal už i v čase, keď bolo rozhodnuté o výživnom vo výške 150 Eur mesačne a toto rozhodnutie bolo predmetom skúmania odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Z týchto dôvodov bol správne zo strany súdu prvého stupňa, keď porovnal pomery účastníkov konania v dvoch rozhodných obdobiach, teda od podania návrhu na zníženie výživného a poslednej úpravy na mal. dieťaťa. Odvolací súd konštatuje, že skutočne okrem toho, že pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. O. K., iná podstatná zmena pomerov vrátane zmeny príjmu zo zamestnaneckého pomeru o otca nenastala. Z týchto dôvodov nemôžu obstáť argumenty, ktoré otec uviedol v konaní, že neboli hodnoverne preukázané okolnosti týkajúce sa jeho vlastníctva k dvom motorovým vozidlám. Je nutné konštatovať, že matka predložila správu súdneho exekútora, ktorý má na starosti vymáhanie dlžného výživného u otca a z tejto správy jednoznačne vyplýva, že v súpise majetku, s ktorým bolo už otcovi zakázané nakladať sú aj dve motorové vozidla, ktorých existenciu konštatuje súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Zároveň tiež okolnosť týkajúcu sa úhrady za ubytovanie možno hodnotiť nie ako zmenu pomerov u otca. Vo vzťahu k možnosti zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, či už vo forme pravidelného príjmu zo zamestnania, resp. prípadnej možnej podnikateľskej činnosti toto nebolo v konaní ani zo strany otca vylúčené. Argumentácia otca, že len matka by mala byť tou osobou, ktorá má participovať na reálnych výdavkov mal. O. nemá oporu v zákone. V konaní, ktoré prebiehalo pred súdom prvého stupňa bolo vo vzťahu k maloletej O. konkrétnymi mesačnými výdavkami boli popísané zo strany matky. Išlo len o pravidelné mesačné platby, ktoré sa uvádzajú voči tretím osobám, či už škole, záujmovému združeniu, zubárovi a podobne. Samozrejme k tomu je potrebné brať do úvahy, že ide o skoro dospelú ženu, kde sú reálne potreby tak na ošatenie, kultúrne vyžitie, zdravotné potreby a podobne. Z týchto dôvodov je možné konštatovať, že suma 150 Eur mesačne je primeraná k veku a potrebám dieťaťa. Matka aj osobnou starostlivosťou prispieva na výživu a táto osobná starostlivosť je premenená do istej hodnoty matky, ktorou prispieva na výživu dieťaťa naviac oproti otcovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v súlade s ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.