Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/97/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: 1. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, 2. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, deti rodičov matka: W. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. N., Ľ. O. XXXX/XX, otec: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, zastúpený JUDr. Eleonórou Zuzákovou, advokátkou so sídlom 924 01 Galanta, Mierové nám. 4, o návrhu otca na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -107 zo dňa 6. augusta 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh otca o zvýšenie výživného na maloletých synov. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že súd aplikoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2 Zákona o rodine. Skutkovo odôvodnil rozsudok tým, že otec maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 27.03.2012 domáhal, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky voči maloletým deťom, pričom vyživovacia povinnosť bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 18.06.2009. Výživné žiadal zvýšiť na maloletého Y. zo sumy 40 eur mesačne a na maloletého F. zo sumy 35 eur mesačne na sumu 150 eur na každé dieťa a to počnúc dňom 01.09.2011. Súd poukázal na to, že vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že od poslednej úpravy výživného v konaní pod sp. zn. nedošlo na strane povinného rodiča, matky maloletých detí k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na maloleté deti. Naopak, k výraznej zmene pomerov došlo u otca maloletých detí, ktorému sa zvýšil príjem. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec detí bol už v čase rozvodového konania nezamestnaný, poberal dávky v hmotnej núdzi a hoci vlastnil živnostenské oprávnenie, nepodnikal. Naopak matka detí je a bola vždy riadne zamestnaná. Pri rozhodovaní o nároku otca na zvýšenie výživného súd poukázal na skutočnosť, že v čase poslednej úpravy výživného v konaní pred Okresným súdom Galanta sp. zn. otec detí bol nezamestnaný, poberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 184,80 eur mesačne, matka maloletých detí bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 350,42 eur. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo najmä na strane maloletých detí, ktoré sú staršie, úmerne s ich vekom rastú potreby najmä na zabezpečenie ich výživy a ošatenia, na strane otca došlo k výraznej zmene ohľadne jeho príjmu, keď poberá starobný dôchodok vo výške 434,40 eur mesačne, v súčasnosti otec detí žije v rovnakých podmienkach, ako to bolo v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Galanta, sp. zn. . Výsluchom matky detí súd zistil, že na jej strane došlo k veľmi miernemu vzrastu príjmu, avšak táto suma odráža rast životných nákladov za uplynuvšie obdobie, navyše má však zdravotné problémy, pre ktoré užíva a dopláca na väčšie množstvo liekov. Kolízny opatrovník neodporučil zvýšiť vyživovaciu povinnosť matky voči maloletým deťom, najmä s poukazom na správanie otca a znemožňovanie styku s deťmi, čím by sa matka taktiež podieľala na výdavkoch na deti. Súd nezistil také výdavky matky, ktoré by boli zbytočné a nezodpovedali by jej pomerom, schopnostiam a možnostiam. Súd zo všetkých pripojených spisov zistil neadekvátny postoj otca voči úlohe a osobe matky, sám na základe svojho uváženia matku detí vylúčil z ich života a sám jej zabránil o deti sa starať osobne, poskytovať im aj mimo výživné to, čo by bolo v jej možnostiach, poskytovať im osobnú starostlivosť, výživu a pod. Otec detí svojím konaním aj naďalej znemožňuje matke detí akýmkoľvek iným spôsobom prispievať na starostlivosť o deti, čo nemožno pripisovať na ťarchy matky, ale naopak, na ťarchu otca. Matka má právo stýkať sa s deťmi, toto právo jej však marí sám otec detí. Vzhľadom na tieto závažné okolnosti, ako aj na to, že od poslednej úpravy výživného vzrástol najmä príjem otca detí, súd nepovažoval návrh otca na zvýšenie výživného za dôvodný (čo do výšky, tak aj spätne ku dňu 01.09.2011) a preto ho zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov uvedených v ustanovení až f) a navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že odvolací súd návrhu otca na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovie. Odvolateľ mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pri svojom rozhodovaní vôbec nerešpektoval príslušné ustanovenia zákona o rodine upravujúce vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, pričom vôbec neprihliadol na skutočnosť, že matke maloletých detí zanikla vyživovacia povinnosť a zvýšil sa jej príjem od ostatného rozhodnutia. Poukázal na to, že v odôvodnení dôkazy zistené zo spisov Okresného súdu Poprad boli pre danú vec irelevantné. Skutočnosti uvedené v odôvodnení ohľadne unikania otca s deťmi pred ich matkou sťahovaním sa po Slovensku neodzrkadľujú skutočnosť, keďže od roku 2005 je otec maloletých detí vlastníkom rodinného domu v N., matka do N. neprišla za deťmi ani v jednom prípade a ani v dňoch, keď bola na pojednávaní na Okresnom súde v Galante dňa 06.08.13, 22.01.2013 sa v N. nezastavila, nezastavila sa ani na školách, kde deti študujú a ani neprejavila žiadny záujem s deťmi sa stretnúť. Napádané rozhodnutie cituje zo znaleckých posudkov znalcov, ktorí sa s otcom, ani s maloletými deťmi nikdy nestretli a pre vec je irelevantné to, že to bolo zapríčinené dôvodmi zo strany otca maloletých detí. Pokiaľ sa v odôvodnení konštatuje, že návrh otca na úpravu práv a povinností k maloletým deťom tak, ako to otec detí navrhol, nie je dôvodný a nie je v prospech maloletých detí z dôvodu, že otec maloletých detí robil úmyselné prieťahy v konaní, aby tým ešte viac odcudzil deti matke, je nelogický, nezákonný a neodôvodniteľný. A keby aj otec maloletých detí prieťahy robil, čo však nerobil, keď na pojednávaní vytýčenom na 21.06.2012 sa obaja účastníci ospravedlnili, 09.10.2012 sa dostavil len otec, matka sa nedostavila, 22.01.2013 sa dostavili obidvaja účastníci, 18.04.2013 sa zo zdravotných dôvodov ospravedlnil otec a požiadal o odročenie pojednávania, ktorú skutočnosť dal na vedomie matke, ktorá sa vtedy taktiež nedostavila na pojednávanie, prieťahmi sa mohla zdať neúčasť otca na pojednávaní dňa 06.08.2013, ktorý si však termín pojednávania poplietol a na pojednávanie sa chystal 08.08.2013. Zamietnuť návrh z týchto dôvodov je nezákonné a v žiadnom prípade to nemôže byť v prospech maloletých detí. Maloleté deti nemôžu za to, do akej rodiny sa narodili, takých rodičov majú, aké sú vzťahy medzi ich rodičmi a ako s nimi rodičia manipulujú, ak tak robia. Pokiaľ však majú nárok zo zákona na zvýšenie výživného, nie je možné takýto návrh zamietnuť z dôvodu správania sa niektorého z rodičov. Prvostupňový súd vôbec nezohľadnil skončenie vyživovacej povinnosti v roku 2011 u matky k plnoletému synovi W. H., u matky zohľadnil to, že býva sama a preto sama hradí všetky poplatky súvisiace s bývaním, pričom u otca túto skutočnosť nezohľadňuje napriek tomu, že otec hradí sám všetky poplatky súvisiace s bývaním a okrem toho tam bývajú aj maloleté deti. Súd nezohľadnil zmenu pomerov maloletých detí, že Y. v septembri 2013 nastupuje k do 2. ročníka Strednej priemyselnej školy v Šali a maloletý F. bude v školskom roku 2013/2014 končiť 9. ročník základnej školy. Vzhľadom na vyššie uvedené otec navrhol, aby odvolaniu bolo v plnom rozsahu vyhovené.

K odvolaniu sa matka maloletých detí a ani kolízny opatrovník nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobu (§ a ), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ), pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, bez nariadenia pojednávania, postupom podľa ust. zverejnil termín vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. , pretože po preskúmaní zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa , , o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 cit. zák pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného a pretože v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnymi závermi vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odvolateľovi.

Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle cit. ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného dieťaťa alebo povinného rodiča, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Za podstatnú zmenu pomerov na strane povinného rodiča pôjde v tom prípade, ak sa zvýši (alebo zníži) jeho čistý príjem, prípadne jeho majetok, čo ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nie len na krátky čas.

Prvostupňový súd správne poukázal na skutočnosť, že príjem matky sa od poslednej úpravy výživného (v júni 2009) zvýšil len mierne, zarábala približne 350 eur čistého mesačne, toho času približne 420 eur mesačne. U maloletého Y. nastala zmena pomerov tým, že nastúpil v školskom roku 2012/2013 do prvého ročníka Strednej priemyselnej školy v Šali, v študijnom odbore elektrotechnika a maloletý F. nastúpil do 8 ročníka športovej triedy Základnej školy v Q., náklady na ich starostlivosť stúpli v súvislosti s ich rastom, vývinom. K podstatnej zmene pomerov však došlo na strane otca, ktorý v čase poslednej úpravy výživného (2009) dosahoval príjem 184 eur, bol nezamestnaný a poberal dávky v hmotnej núdzi, v toho času poberá starobný dôchodok vo výške 434 eur.

Zmenu pomerov u maloletých detí je možné zohľadniť pri zvyšovaní výživného za predpokladu, že to umožňujú zárobkové a majetkové možnosti a schopnosti povinnej matky. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Rozsah určenej vyživovacej povinnosti však zásadne závisí aj od reálnych možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. Teda ak má povinný rodič nižší príjem, dieťa dostáva menej (hoci jeho potreby sú väčšie) a rodič s vysokým príjmom sa podieľa na výživnom vo vyššej miere a je reálne, že sa nepodieľa len na najzákladnejších potrebách dieťaťa, ale aj na jeho ďalších potrebách. Ak má v danom prípade matka príjem 420 eur mesačne výživné vo výške 75 eur na obidve deti zodpovedá jej možnostiam a schopnostiam.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo v danom prípade potrebné zohľadniť skutočnosť, že otec detí svojím nezodpovedným správaním úplne zamedzil stretávaniu sa matky s oboma synmi. K právam a povinnostiam rodičov nepatrí len prispievať na výživu detí ale aj právo a povinnosť rodičov podieľať sa na výchove detí, stretávať sa s deťmi, tráviť s nimi čas takým spôsobom, aby rodičia deťom odovzdávali aj iné hodnoty (skúsenosti, vedomosti, viedli ich k slušnosti, zodpovednosti, pracovitosti....). Otec sa však v danom prípade zachoval tak, že si deti ešte v roku 2001 vzal a odvtedy matke neumožňuje sa s deťmi stretávať. Správne teda súd prvého stupňa uviedol, že takýmto úmyselným a nezodpovedným konaním neumožnil matke podieľať sa na výžive a výchove detí aj iným spôsobom ako len platením výživného.

Otec v odvolaní uviedol, že odôvodnenie časti rozsudku, ktoré poukazujú na predchádzajúce konania, aj pred Okresným súdom v Poprade, sú pre rozhodnutie o zvýšení výživného v tomto konaní irelevantné. Poukázal na to, že od roku 2005 je otec maloletých detí vlastníkom rodinného domu v N., matka do N. neprišla za deťmi ani v jednom prípade a ani v dňoch, keď bola na pojednávaní na Okresnom súde v Galante dňa 06.08.13, 22.01.2013 sa v N. nezastavila, nezastavila sa ani na školách, kde deti študujú a ani neprejavila žiadny záujem s deťmi sa stretnúť.

Podľa názoru odvolacieho súdu pri rozhodovaní vo veci maloletých detí je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam daného prípadu a rozhodovanie o výške výživného nie je len matematických (mechanickým) prepočtom pomeru príjmu povinného rodiča a výšky výživného (ako na to poukázal aj súd prvého stupňa). Súčasťou spisového materiálu súdu (vedeného od roku 2003, kedy otec podal návrh na zverenie detí do jeho výchovy) je aj znalecký posudok PhDr. Karola Poláka zo dňa 28.09.2007 (vypracovaný v súvislosti so zamietnutím návrhu otca na zverenie detí v roku 2003), ktorý v znaleckom posudku okrem iného uvádza, že za zlé nepovažuje len to, že otec obmedzuje kontakt matky z deťmi, čo negatívne ovplyvňuje psychiku detí, ale znepokojujúci je absurdný spôsob, forma, ako dokáže izolovať matku od detí a mať ich výlučne pod svojím vplyvom. Podriaďuje tomu celý svoj životný štýl, ktorý s deťmi vedie k tomu, aby dosiahol izoláciu detí od matky. Je evidentné, že ide o jeho absolútnu prioritu, cieľ a determinujúcu tendenciu myslenia robiť veci tak, aby sa matka k deťom nepriblížila, aj keď proklamuje opak. Otec detí s deťmi uniká pred ich matkou sťahovaním po Slovensku. Táto mobilita mu zabezpečuje dostať matku od detí na dostatočný dištanc. Odišiel z X. N. do B., neskôr do N.. V N. nebol prihlásený k trvalému ani prechodnému bydlisku. Matka detí sa o pobyte detí dozvedela z predvolania súdu. Keď za deťmi prišla, bolo to zbytočné. Napriek tomu otec detí stále prehlasuje, že matka za deťmi môže kedykoľvek prísť, ale nepríde, lebo je hlúpa, namiesto toho márni čas tým, že klame a ohovára. Znalec zároveň v posudku uvádza, že počas konaní vo veci maloletých detí boli nariadené tri znalecké dokazovania, otec sa k žiadnemu zo znalcov osobne nedostavil, rovnako nezabezpečil návštevu detí, ale so všetkými znalcami telefonicky komunikoval a znalci vypracovali znalecké posudky na základe ústnych prejavov otca v telefonickej komunikácii. V kontakte so znalcom viedol otec monológ o zlej matke, znalca nepustí k slovu, reaguje tak, ako by ho znalci obťažovali. Znalec ďalej poukazuje na negatívny osobnostný vývoj detí, uvádza, že stratégia otca v konaní vo vzťahu k znalcom a matke mu umožňuje konať výlučne podľa vlastného uváženia, bez ohľadu na to, že ide o uvažovanie a konanie patologické, na úkor vývinu maloletých detí, možnosť uplatňovať práva zo strany matky. Zrejme musí vedieť, že jeho stratégia a taktika umorí a unaví štátne orgány a inštitúcie, ale aj matku, takže môže dúfať, že ju na deti prejde chuť.

Popísané konanie otca smerujúce k izolácii detí od matky vyplýva z vykonaného znaleckého dokazovania (aj keď neuskutočneného v tomto konaní o zvýšenie výživného) a slúži na opísanie celkovej situácie vzťahov rodičov navzájom a vzťahov rodičov k deťom. Nemožno sa teda prikloniť k názoru otca, že by matka nemala záujem o deti, ale práve naopak, potvrdzuje to skutočnosť, že otec bráni matke stretávať sa so synmi. Na základe hore uvedeného bolo potom možné dospieť k záveru, že otec svojím úmyselný a nezodpovedným konaním dosiahol stav, kedy sú porušované základné práva detí (ich všestranný vývoj, výchovu, dôslednú starostlivosť...) a rovnako základné práva matky (starostlivosť o deti, výchovu detí..). V takejto situácii je potrebné konštatovať, že matka sa môže podieľať v súčasnosti len na najzákladnejších potrebách maloletých synov vzhľadom na jej súčasné zárobkové, majetkové možnosti a schopnosti a na ostatné okolnosti celého prípadu.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa aplikáciou ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo s poukazom na ust. za použitia ust.

Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.