Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-106-2013.pdf
PDF · 106.15 KB
No categories available
16C/106/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľky: B. V., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Za I. XX, V. A., XXX XX zastúpená : Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava IČO: 35 815 256 zastúpený: MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, 831 04 Bratislava a vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava zastúpeného: JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, Nám. Biely Kríž 3, 831 02 Bratislava o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 4.855,86 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.576,87 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2013 domáhala od odporcu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Podaný návrh odôvodnila tým, že u odporcu pracovala od 01.09.1987 do 31.12.2003 ako upratovačka. Na základe Znaleckého posudku Fakultnej nemocnice oddelenia pracovného lekárstva v Banskej Bystrici č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX jej bola zistená choroba z povolania vo forme poruchy sluchu následkom hluku, pričom prvý raz jej toto ochorenie bolo zistené 31.12.2003. Navrhovateľka si v rámci dávkového konania uplatnila u Sociálnej poisťovne z titulu zistenej choroby z povolania nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Sociálna poisťovňa jej vo svojom konečnom rozhodnutí č. XXX-XXXX/XXXX/ Kč zo dňa 10.04.2007 priznala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 15.000,-Sk. Čo sa týka miery zodpovednosti odporcu za vzniknutú chorobu z povolania poukázala na rozsudok OS BA II č.k. 16C/57/2008-366 zo dňa 15.08.2012, právoplatný dňa 25.10.2012, ktorým súd určil, že odporca zodpovedá navrhovateľke za škodu spôsobenú chorobou z povolania v celom rozsahu. Podľa Lekárskeho posudku zo dňa 03.07.2009 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia M.. Q. Š. bola strata sluchu navrhovateľky ohodnotená počtom bodov 780, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 46.800,-Sk (1.553,48 €). Podľa navrhovateľky ide o prípad hodný osobitného zreteľa a základný počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia nezodpovedá trvalým následkom spôsobeným chorobou z povolania. Navrhovateľka pred zistením choroby z povolania - straty sluchu dňa 31.12.2003 nemala závažnejšie zdravotné problémy. Po zistení choroby z povolania sa život navrhovateľky zmenil. Jej zdravotné problémy vyústili do jej čiastočnej invalidizácie v roku 2004 a následne až do plnej invalidity v roku 2006. V dôsledku trvalej invalidity je navrhovateľka natrvalo vyradená z pracovného života a osobnostná zmena je u nej trvalá. V oblasti realizácie svojich záujmov a záľub došlo k obmedzeniu len na potrebné práce v domácnosti, pričom navrhovateľka má za to, že u nej ide o také trvalé následky choroby z povolania, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa a súd by mal mimoriadne zvýšiť základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 100- násobok základného počtu bodov (100 x 1553,48 €) . S poukazom na vyššie uvedené sa navrhovateľka domáhala od odporcu zaplatenia sumy 155.347,54 € a po pripustenej zmene žaloby sa domáha zaplatenia sumy 354.511 €.
Odporca s k podanému návrhu písomne vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.06.2013. Uviedol v ňom, že navrhovateľka si podanou žalobou uplatňuje nárok zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú chorobou z povolania a to mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods.3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. S poukazom na skutočnosť, že zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len ZP) neobsahuje úpravu premlčania, tak v súlade s § 1 ods.2 ZP (v znení účinnom v čase prvého zistenia choroby z povolania) je potrebné premlčanie nárokov zamestnanca zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania posudzovať podľa všeobecnej úpravy premlčania obsiahnutej v § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia doba práva na náhradu škody začína plynúť okamihom, keď sa poškodený dozvie o osobe zodpovednej za spôsobenú škodu a o rozsahu tejto zodpovednosti aspoň natoľko, že ju môže vyčísliť v peniazoch do tej miery, že ju môže uplatniť. Premlčacia doba je pritom dvojročná. Vychádzajúc z dostupných skutočností je zrejmé, že navrhovateľke po prvý raz bola choroba z povolania zistená dňa 31.12.2003, pričom najneskôr 03.07.2009, keď bol vydaný lekársky posudok spracovaný M.. Q. Š.C.. Zdravotný stav navrhovateľky bol ustálený natoľko, že jej umožňoval ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a to vrátane mimoriadneho zvýšenia jeho odškodnenia súdom. S poukazom na vyššie uvedené tvrdenia odporcu si navrhovateľka podaný návrh na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnila žalobou zo dňa 13.05.2013 t.j. po uplynutí premlčacej doby podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka. Okrem vznesenej námietky premlčania odporca poukázal na skutočnosť, že pri zvyšovaní odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia treba prihliadať na to, aby výška odškodnenia mala náležitú mieru, teda aby bolo primerané a zodpovedajúce nepriaznivým dôsledkom pre životné úkony poškodeného. Podľa názoru odporcu daný prípad nie je možné považovať za prípad hodný osobitného zreteľa a uvedené skutočnosti nemožno hodnotiť ako mimoriadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie odškodnenia súdom podľa § 7 ods. 3 vyhl. č .32/1965 Zb. S poukazom na vyššie uvedené argumenty žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nespochybňuje, že navrhovateľka trpí chorobou z povolania, za ktorú podľa rozsudku OS BA II č.k. 16C/57/2008-366 zodpovedá odporca ako bývalý zamestnávateľ navrhovateľky. Vedľajší účastník však poukázal aj na ďalšie závažné ochorenia navrhovateľky v dôsledku ktorých má obmedzenia v pohybe a chronické bolesti. Choroba z povolania, ktorou navrhovateľka trpí nie je jediným faktorom znižujúcim kvalitu jej rodinného , pracovného a spoločenského života a táto choroba z povolania nie je sama o sebe dôvodom hodným mimoriadneho osobitného zreteľa. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľky, nakoľko o svojom nároku sa dozvedela po vystavení lekárskych posudkov z ktorých prvý bol vystavený dňa 19.07.2006 a druhý dňa 03.07.2009.
Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 24.09.2013 požiadala o pripustenie zmeny návrhu, kde poukázala na znalecký posudok vypracovaný M.. B. L.. Na základe tohto posudku bol základný počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky zvýšený na sumu 1780 bodov, čo pri hodnote 60 Sk za jeden bod predstavuje v peňažnom vyjadrení sumu 3.545,11 € a 100 násobok sumu 354.511 €. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby.
Súd uznesením č.k. 16C/106/2013-64 zo dňa 30.09.2009 pripustil zmenu žaloby tak , že ,,Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 354.511 € a nahradiť trovy konania, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku."
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľky, prednesom právneho zástupcu odporcu a právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka na strane odporcu, pripojil si spis tunajšieho súdu sp.zn. 16C/57/2008, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 31.12.2003 bola u navrhovateľky prvý krát zistená ťažká porucha sluchu z hluku na úrovni praktickej hluchoty.
Rozsudkom OS BA II č.k. 16C/57/2008-366 zo dňa 15.08.2012 bolo určené, že za škodu spôsobenú navrhovateľke chorobou z povolania zodpovedá v celom rozsahu odporca.
Znaleckým posudkom Č.. XXX/XX zo dňa 07.03.2006 vypracovaného M.. Q. Š. vyplýva, že u navrhovateľky bol už v roku 2000 zistený stredne ťažký postih sluchu, s tým, že po postupnej progresii sluchovej straty percepčného typu poškodenia sluchu je možné konštatovať, že u poškodenej navrhovateľky ide o poruchu sluchu ťažkého stupňa, ktorú je možné hodnotiť ako profesionálne poškodenie sluchu z hluku so stratami okolo 50 % Fowlera zodpovedajúce pol. č. 38 Zoznamu ChzP , pričom toto sťaženie znalec ohodnotil 600 bodmi.
Ďalší Lekársky posudok, ktorý bol vypracovaný dňa 03.07.2009 zvýšil sťaženie spoločenského uplatnenia o 280 bodov teda na 780.
Navrhovateľka v roku 2012 požiadala MUDr. B. K., znalkyňu pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria o vypracovanie znaleckého posudku o duševnom stave vo veci určenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že navrhovateľka má hlásenú chorobu z povolania a to poruchu sluchu z hluku v júni roku 2006 pričom sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené 500 bodmi. Právny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese pred súdom uviedol, že odporcom ako aj vedľajším účastníkom na strane odporcu vznesené námietky premlčania sú nedôvodné. Poukázal na to, že zdravotný stav navrhovateľky nebol ustálený ani na základe posudku vypracovaného v roku 2013, M.. Z. L., z čoho vyplýva, že nemohla začať plynúť subjektívna premlčacia lehota. Ďalej uviedol, že z rozhodnutia vydaného Sociálnou poisťovňou dňa 17.06.2013 vyplýva záver o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky počtom 780 bodov. Na požiadanie Sociálnej poisťovne bol vypracovaný nový znalecký posudok v zmysle ktorého bolo navrhovateľke priznané vyššie bodové ohodnotenie SSU. Konanie odporcu ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu, čo sa týka vznesenej námietky premlčania označil za v rozpore s dobrými mravmi a taktiež sa nestotožnil s názorom odporcu, že daný prípad nemožno považovať za prípad hodný osobitného zreteľa.
Právny zástupca odporcu odmietol tvrdenia navrhovateľky, že jej zdravotný stav nebol doposiaľ ustálený. Zotrval na svojich tvrdeniach, že zdravotný stav na to aby mohol byť navrhovateľke vyplatený nárok z SSU musí byť ustálený predtým, ako dôjde k takémuto rozhodnutiu a znalecký posudok, ktorý sa vyjadruje k zdravotnému stavu navrhovateľky vypracovaný v roku 2013 nemá žiadny súvis so skutočnosťou, že zdravotný stav navrhovateľky bol ustálený oveľa skôr. Opätovne zdôraznil, že navrhovateľka si mohla nárok na mimoriadne zvýšenie SSU uplatniť už oveľa skôr a taktiež odmietol tvrdenia, že odporca konal v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na vyššie uvedené žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane odporcu uviedla, že podľa jej názoru si navrhovateľka uplatňuje dva samostatné nároky a to nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý je nezávislým nárokom na základné odškodnenie a nárok z choroby z povolania. Pokiaľ ide o nárok na mimoriadne zvýšenie SSU trvajú na podanej námietky premlčania, pričom o tejto skutočnosti svedčí aj to, že navrhovateľka sa o svojom nároku na náhradu SSU dozvedela z lekárskeho posudku z 19.07.2006, ktorý zohľadňoval aj závery znaleckého posudku vypracovaného M.. Q. Š. dňa 07.03.2006. Dňa 04.10.2006 podala u vedľajšieho účastníka žiadosť o priznanie nároku z SSU, pričom už vtedy mala možnosť podať aj návrh na mimoriadne zvýšenie SSU. Zotrvala na svojich tvrdeniach, že pre posúdenie nároku za základné odškodnenie bol relevantný posudok zo dňa 19.07.2006. Uviedla, že vedľajší účastník odškodnil navrhovateľku v základnom odškodnení avšak podľa ich názoru navrhovateľka neuviedla jediný dôvod, ktorý by svedčil tomu, že jej prípad vykazuje mimoriadnosť a osobitosť oproti iným poškodeniam zdravia. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou v roku 2004 z dôvodu ochorenia chrbtice, pričom v roku 2006 bola jej invalidita prehodnotená a bola uznaná invalidnou vo výške 71 % z čoho 70 % predstavuje ochorenie chrbtice a 1 % psychické problémy. Z vyššie uvedených dôvodov žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 195 ods.1 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného k 31.12.2003, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Podľa § 195 ods.4 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného k 31.12.2003 Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení platnom v čase úrazu navrhovateľky bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví") sa odškodňujú jednorázove.
Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 písm. c) cit. vyhlášky, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primeraná povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Odškodnenie za bolesť nepatrí za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich.
Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných, spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe a následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 6 ods. 1 cit. vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Podľa § 6 ods.2 cit. vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
Podľa § 7 ods.3 cit. vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Podľa § 106 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník, ďalej len "OZ") právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vznesenú odporcom ako aj vedľajším účastníkom na strane odporcu sa súd prejudiciálne zaoberal otázkou premlčania nároku navrhovateľky.
Pre počiatok plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby pri nároku na náhradu škody na zdraví a to tak náhrady za bolesť aj náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ide o tzv. nemateriálnu ujmu), ktorá predstavuje jednorázové odškodnenie, je významný subjektívny prvok, pozostávajúci z dvoch zložiek:
a) kedy sa poškodený dozvie o škode; vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde, b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.
Objektívna premlčacia doba vôbec neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví a tiež platí, že ak právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne, súdna prax vychádza z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky.
Pre správne posúdenie nároku na náhradu bolestného je rozhodujúcou skutočnosťou, kedy bola bolesť spôsobená. Podstatným momentom je čas vzniku úrazu a čas vykonania operácie v dôsledku úrazu, kedy navrhovateľ vytrpel bolesť, vedel o škode a zároveň mal vedomosť o tom, kto mu škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá. Lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 305/08-12).
Rovnako aj pri práve na náhradu škody pri odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia je pre počiatok plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby významný subjektívny prvok vedomosti poškodeného o škode, a kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Lekársky posudok sa aj v tomto prípade vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. V danom prípade zdravotný stav navrhovateľky po zistený choroby z povolania, ktorá bola zistená dňa 31.12.2003 bol preukázateľne ustálený už pri vypracovaní znaleckého posudku č. XXX/XX vypracovaného M.. Q. Š., zo dňa 07.03.2006 z ktorého vyplýva, že je možné konštatovať, že u poškodenej (navrhovateľky) možno poruchu sluchu ťažkého stupňa hodnotiť ako profesionálne poškodenie sluchu z hluku so stratami okolo 50 % Fowlera zodpovedajúce pol. č. 38 Zoznamu ChzP z. 461/03 Zb.. Sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu profesionálneho postihu sluchu možno hodnotiť prihliadnuc k veku a miere postihu podľa z.437/2004 Zb. tab. IV pol. č. 61 600 bodmi. Podľa názoru súdu v uvedenej dobe bolo preto možné vytrpenú bolesť aj SSU zistiť a ohodnotiť ju v lekárskych, prípadne znaleckých posudkoch, o vydanie ktorých navrhovateľka aj v uvedenej dobe ako poškodená požiadala a tieto boli aj vydané. Už v Lekárskom posudku č. XXX/XXXX vypracovanom dňa 19.07.2006 Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F.D. Roosevelta oddelením pracovného lekárstva sa uvádza, že stav navrhovateľky je hodnotený ako profesionálne ochorenie, pričom pri tomto hodnotení vychádzali zo znaleckého posudku vypracovaného M.. Q. Š.. Vyššie uvedeným lekárskym posudkom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky ohodnotené na 500 bodov.
Súd zastáva názor, že už z týchto posudkov mala navrhovateľka k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých bolo možné zistiť aj rozsah škody, a nie až zo znaleckých posudkov vypracovaných v roku 2009 (doplňujúci lekársky posudok k LP č. XX/XXXX) ako aj v roku 2012 vypracovaný M.. B. K., ktorá sa vyjadrovala najmä k duševnému stavu navrhovateľky a v roku 2013 znalcom M.. B. L., ktorý bol taktiež vypracovaný za účelom zistenia duševného stavu navrhovateľky následkom choroby z povolania.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd za začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty považoval moment ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky t.j. 07.03.2006 (znalecký posudok č. XXX/XX vypracovaný M.. Q. Š.), keď bolo možné vytrpenú bolesť zistiť a ohodnotiť ju v znaleckom posudku.
Záverom je potrebné uviesť, že odškodnenie za bolesť patrí za bolesť vytrpenú a nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia. Psychické poruchy ktorými navrhovateľka trpí a na ktoré sa v podanom návrhu odvoláva nepochybne môžu súvisieť s chorobou z povolania avšak sa prejavujú ako samostatné nároky, ktoré by bolo možné uplatniť samostatnou žalobou.
Vzhľadom na to, že si navrhovateľka uplatnila nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenie podľa § 7 ods.3 vyhlášky 32/1965 Zb. návrhom na súde dňa 13.05.2013, tento nárok (právo) na náhradu škody na zdraví je premlčaný. Odporca ako aj vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania celého nároku uplatneného navrhovateľkou podaným návrhom na začatie konania, preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako premlčaný zamietol.
O náhrade trov konania priznaných odporcovi rozhodol súd podľa § 142 ods.1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 731,97 eur , vychádzajúc z hodnoty veci 155.347,54 € a z troch úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 1.130, 37 € vychádzajúc z hodnoty veci 354.511,- € (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 20.05.2013 (§ ods. 1 písm. a) vyhlášky č.655/2004 Z.z.),
- písomné vyjadrenie na súd zo dňa 12.06.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- písomné vyjadrenie zo dňa 14.10.2013 (§ 13a ods.1 písm. c) vyhlášky) v sume 1.130,37 €
- účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) ? z 1.130,37 €
- účasť na pojednávaní dňa 27.01.2014 (§ 13a ods.1 písm. d) vyhlášky), 1.130,37 €
2.) Režijného paušálu - 4 x 7,81 eur (za rok 2013) a 1 x 8.04 eur (za rok 2014) podľa §16 ods. 3 a § 1 ods. 3 vyhlášky + 20 % DPH z odmeny a náhrad spolu 4.855,86 €.
Trovy právneho zastúpenia priznané odporcovi predstavujú sumu 4.855,86 €.
O náhrade trov konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu rozhodol súd podľa § 142 ods.1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 731,97 eur , vychádzajúc z hodnoty veci 155.347,54 € a z dvoch úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 1.130, 37 € vychádzajúc z hodnoty veci 354.511,- € (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 27.05.2013 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č.655/2004 Z.z.),
- písomné vyjadrenie na súd zo dňa 17.06.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) ? z 1.130,37 €
- účasť na pojednávaní dňa 27.01.2014 (§ 13a ods.1 písm. d) vyhlášky), 1.130,37 €
2.) Režijného paušálu - 3 x 7,81 eur (za rok 2013) a 1 x 8.04 eur (za rok 2014) podľa §16 ods. 3 a § 1 ods. 3 vyhlášky + 20 % DPH z odmeny a náhrad spolu 3.576,87 €.
Právny zástupca navrhovateľky požiadal, aby v prípade neúspechu navrhovateľky súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p.. Právny zástupca odporcu ako aj právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane odporcu si uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka je v konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorý má vedieť po odbornej stránke posúdiť úspešnosť uplatňovaného nároku aj s prihliadnutím na výšku uplatňovanej náhrady.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol o náhrade trov konania tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.