Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-9Cb/177/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa Ředitelství silnic a dálnic ČR, so sídlom Praha, Na Pankráci 546/56, IČO: 65993390, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grősslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi Petrovi Holbovi, podnikajúcemu pod obchodným menom Peter Holba, s miestom podnikania Nová Bošáca 308, IČO: 11774983, o zaplatenie 20,06 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 20,06 Eur so 7% ročným úrokom z omeškania od 27.01.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 16,50 Eur a náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 58,15 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 20,06 Eur so 7% ročným úrokom z omeškania od 27.01.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že odporca užíval spoplatnené pozemné komunikácie cestným motorovým vozidlom s registračnými značkami: D. XXX N.. Vzhľadom k tomu, že išlo o vozidlo, ktorého najvyššia povolená hmotnosť činila najmenej 12 ton, podliehalo toto vozidlo v súlade s § 22 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách úhrade mýtneho. Odporcovi tak na základe toho vznikla momentom, kedy sa dobrovoľne rozhodol využiť na prejazd po území Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel s motorovým vozidlom mýtnym bodom na spoplatnenej pozemnej komunikácii, povinnosť zaplatiť mýtne. Odporca sa dobrovoľne rozhodol pre použitie spoplatnenej pozemnej komunikácie v Českej republike, a to v situácii, keď mal na výber medzi nespoplatnenými vedľajšími cestami a spoplatnenými hlavnými cestami, čím sa sám dobrovoľne rozhodol, že vstúpi do právneho vzťahu s navrhovateľom a preto ide v okolnostiach o súkromnoprávny vzťah. Odporca svoju povinnosť úhrady počnúc dňom 06.10.2008 a končiac dňom 06.10.2008 niekoľkokrát porušil, keď na základe vlastnej vôle a slobodného rozhodnutia prešiel niekoľkými mýtnymi bodmi bez toho, aby mýtne uhradil. Porušenie uvedeného zo strany odporcu navrhovateľ deklaruje priloženými elektronickými záznamami o prejazde vozidla mýtnym bodom. Navrhovateľ, ktorý uskutočňuje prevádzku systémov elektronického mýtneho a inkaso mýta, vyzval odporcu doporučeným listom zo dňa 26.01.2012 k zaplateniu dlžného mýta vo výške 20,06 Eur v súlade s rozpisom nedoplatkov a určil odporcovi lehotu do 26.02.2012. Odporca pohľadávku neuhradil. Podľa § 22k zákona č. 13/1997 Sb., ak nebolo dlžné mýtne uhradené ani na základe výzvy prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho, v ktorej je stanovená primeraná lehota k úhrade, je prevádzkovateľ systému elektronického mýtneho oprávnený domáhať sa svojho práva na súde vrátane zaplatenia úroku z omeškania určeného predpismi občianskeho práva.

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa vzťahuje na občianske a obchodné veci pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Samotné nariadenie nedefinuje charakter občianskej a/alebo obchodnej veci. Európsky súdny dvor dôsledne zastáva názor, že termín “občianske a obchodné veci“ musí dostať autonómny význam odvodený od cieľov a sústavy príslušných právnych predpisov Spoločenstva a všeobecných zásad, ktoré sú základom vnútroštátnych právnych systémov ako celku. Súd zastával názor, že pre rozhodnutie o tom, či spor má alebo nemá občiansky alebo obchodný charakter, sú relevantné dva prvky:

- predmet sporu a

- charakter vzťahu medzi zúčastnenými stranami.

Najmä pokiaľ ide o žaloby, ktorých účastníkom je verejný orgán, súd určil, že vec nie je „občianska alebo obchodná“, keď sa týka sporu medzi verejným orgánom a súkromnou osobou, a ak verejný orgán konal pri uplatňovaní verejnej moci. Konajúci súd v tomto smere poukazuje na vec Eurocontrol, kde Európsky súdny dvor zastával názor, že nárok verejného orgánu vyplývajúci z medzinárodnej zmluvy na výber poplatkov od súkromnej strany za používanie jeho zariadení alebo služieb, keď takéto použitie bolo povinné a poplatky boli stanovené jednostranne, nie je občianskou ani obchodnou vecou. Na základe vyššie uvedeného konajúci súd dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnená pohľadávka nepatrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. O uvedenej skutočnosti informoval konajúci súd navrhovateľa prípisom, súčasne ho poučil, že ak navrhovateľ návrh nevezme spať, súd bude konať v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte, v ktorom sa vedie konanie.

Na predmetnú informáciu zo strany súdu reagoval navrhovateľ listom, ktorým vyjadril nesúhlas s názorom súdu, že v danom prípade ide o správnu vec, ktorá je vyňatá z režimu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Poukázal v ňom na skutočnosť, že odporca nie je s navrhovateľom v nerovnom postavení. Navrhovateľ voči odporcovi nevystupuje z pozície nadradeného orgánu, ktorý by mohol autoritatívne určovať odporcovi povinnosti a tieto mohol vymáhať za pomoci štátneho donútenia. Ak by tomu tak bolo, navrhovateľ by bol zo zákona vybavený právomocou viesť správne konanie a vydávať individuálne právne akty (správne rozhodnutia), ktoré by priamo zaväzovali odporcu k povinnosti zaplatiť dlžné mýto. Takouto právomocou však navrhovateľ nedisponuje, a preto ho nie je možné považovať za správny orgán a to ani v zmysle výkladu teórie správneho práva, ktorá je zhmotnená v ust. § 1 ods. 2 Správneho poriadku. Vec núteného výberu mýta nie je právnou vecou podľa právnej povahy. Ďalej uviedol, že navrhovateľ musí rovnako ako v tomto prípade, postupovať aj pri vymáhaní dlžného mýtneho proti subjektom s domicilom v Českej republike. O povinnosti úhrady mýta musí vždy rozhodnúť miestne a vecne príslušný všeobecný súd Českej republiky. V danom prípade je potrebné podľa názoru navrhovateľa zdôrazniť, že medzi účastníkmi ide o vzťah vykazujúci znaky rovnosti, pretože navrhovateľ nemohol jednoznačne nanútiť odporcovi povinnosť úhrady mýta, inak povedané navrhovateľ nemohol jednoznačne nanútiť odporcovi, aby tento využil prejazd územím Českej republiky cez spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel s motorovým vozidlom mýtnym bodom. Použitie pozemnej komunikácie nebolo pre odporcu povinné a výlučné. Navrhovateľ nemohol jednoznačne nanútiť odporcovi určité práva alebo povinnosti. Povinnosť odporcu nebola založená jednostranným rozhodnutím cudzieho verejnoprávneho orgánu. Vzťah medzi účastníkmi konania tak vykazuje znaky súkromnoprávneho vzťahu. Povinnosť odporcu nevznikla ako dôsledok rozhodnutia vyjadrujúceho suverenitu štátu, ale ako dôsledok jeho vlastného rozhodnutia použiť spoplatnenú časť pozemnej komunikácie. Základom právnych vzťahov sú v súkromnom práve právne úkony, zatiaľ čo vo verejnom práve správne akty. Povinnosť odporcu nemá svoj pôvod v správnom akte, ale v prejave jeho vôle, právnom úkone smerujúcom najmä k vzniku povinnosti, ktorú právny predpis (ZPK) spája s takýmto prejavom (platba mýta). Navrhovateľ tvrdil, že nárok na úhradu platby je nutné chápať ako nárok súkromnoprávneho vzťahu súvisiaceho s výkonom verejnej moci, pretože nejde o akt práva vykonaný pri výkone štátnej či verejnej správy, ale ide o rozhodnutie majetkové. Odporca sa dobrovoľne rozhodol pre použitie spoplatnenej pozemnej komunikácie v Českej republike a to v situácii, keď mal na výber medzi nespoplatnenými vedľajšími cestami a spoplatnenými hlavnými cestami, čím sa sám dobrovoľne rozhodol, že vstúpi do právneho vzťahu s navrhovateľom, a preto ide v okolnostiach prípadu o súkromnoprávny vzťah. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ trval na podanom návrhu a žiadal, aby súd o ňom rozhodol v režime nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, inak dôjde k odmietnutiu výkonu spravodlivosti a porušeniu práva navrhovateľa na prístup k súdu.

Tunajší súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, je toho názoru, že navrhovateľom uplatnená pohľadávka nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, túto navrhovateľ nevzal späť, z uvedeného dôvodu súd konal v súlade s procesným právom.

Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.09.2013 č.k. -51 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Platobný rozkaz sa odporcovi nepodarilo doručiť, preto bol Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11.12.2013 č.k. -59 zrušený.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, rozpisom nedoplatku- použitie spoplatneného úseku, výzvou k úhrade nedoplatku na mýtnom podľa zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích, v znení neskorších predpisov zo dňa 26.01.2012, výpisom z obchodného registra na navrhovateľa a výpisom zo živnostenského registra na odporcu, Všeobecnými obchodnými podmienkami provozovatele systému elektronického mýtného účinnými od 01.01.2007, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29.05.2013.

Navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom dopravy ČR. Základným predmetom činnosti organizácie navrhovateľa je výkon vlastníckych práv štátu k nehnuteľnostiam tvoriacim diaľnice a triedy I. triedy, zabezpečenie správy, údržby a opráv diaľnic a tried I. triedy a zabezpečenie výstavby a modernizácie diaľnic a tried I. triedy. Odporca je slovenskou fyzickou osobou, podnikateľom. Z vyššie uvedeného je nesporné, že ide o spor s medzinárodným prvkom.

Právomoc tunajšieho súdu na konanie je daná. Rozhodným právo je právo Českej republiky.

Navrhovateľ predložil súdu rozpis nedoplatku za použitie spoplatneného úseku, z ktorého vyplýva celková najazdená vzdialenosť 93,80 km a výška mýtneho 506,52 Kč.

Listom zo dňa 26.01.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu nedoplatku na mýtnom v celkovej sume 20,10 Eur do 26.02.2012. K zaplateniu nedošlo.

Podľa ust. § 22 odst. 1 zák. č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích ve znění pozdejších předpisú užití zpoplatnené pozemní komunikace silnicním motorovým vozidlem nejméne se ctyrmi koly, jehož nejvetší povolená hmotnost ciní více než 3,5 tuny (dále jen "vozidlo v systému elektronického mýtného"), podléhá úhrade mýtného.

Podľa ust. § 22 odst. 2 zák. č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích ve znění pozdejších předpisú výše mýtného se zjištuje pomocí systému elektronického mýtného, jehož soucástí je elektronické palubní zarízení schválené podle zvláštního zákona11j), kterým musí být vybaveno vozidlo v systému elektronického mýtného (dále jen „elektronické zarízení“). Elektronické zarízení je neprenositelné a jeho užití je vázáno na konkrétní vozidlo zaevidované v systému elektronického mýtného. Výše mýtného se stanoví součinem sazby mýtného a ujeté vzdálenosti po zpoplatnené pozemní komunikaci. Sazby mýtného mohou být rozlišeny podle emisní trídy vozidla, druhu vozidla, poctu náprav vozidla nebo jízdní soupravy, období dne, dne nebo podle období roku.

Podľa ust. § 22 odst. 5 zák. č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích ve znění pozdejších předpisú výši sazeb mýtného a rozlišení sazeb mýtného podle kritérií uvedených v odstavci 2 stanoví provádecí právní predpis.

Podľa ust. § 22e odst. 1 zák. č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích ve znění pozdejších předpisú není-li dlužné mýtné uhrazeno ani na základe výzvy provozovatele systému elektronického mýtného, ve které je stanovena primerená lhuta k úhrade, je provozovatel systému elektronického mýtného oprávnen domáhat se svého práva u soudu včetne zaplacení úroku z prodlení určeného predpisy práva občanského.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení bol odporca zaviazaný k zaplateniu celkovej sumy 20,06 Eur, keďže odporca nepreukázal, že k zaplateniu došlo.

Navrhovateľovi patrí i úrok z omeškania.

Podľa ust. § 517 odst. 2 Občanského zákonníku jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa ust. § 1 nařízení vlády č. 142/1994 Sb. výše úroků z prodlení činí ročně dvojnásobek diskontní sazby, stanovené Českou národní bankou a platné k prvnímu dni prodlení s plněním peněžitého dluhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v celosti. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia. Tie boli určené podľa Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľa uskutočnil tieto úkony právnej pomoci:

- prevzatie veci dňa 29.10.2012, za čo mu patrí odmena vo výške 16,60 Eur (§ 10 ods. l a § 14 ods. l písm.a/ citovanej vyhlášky),

- podanie návrhu na súd dňa 20.12.2012, za čo mu patrí odmena vo výške 16,60 Eur (§ 10 ods. l a § 14 ods.l písm. b/ citovanej vyhlášky).

Celkove tak tarifná odmena predstavuje 33,20 Eur.

Ku každému úkonu patrí paušálna suma náhrad - v roku 2012 vo výške 7,63 Eur, paušálna náhrada potom za oba úkony predstavuje 15,26 Eur.

Celkove potom trovy právneho zastúpenia patria vo výške 48,46 Eur. K nim patrí DPH, keďže právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platcom tejto dane. Trovy právneho zastúpenia tak patria vo výške 58,15 Eur. Odporca bol preto zaviazaný k zaplateniu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur a k zaplateniu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 58,15 Eur. Tieto trovy konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (§ 160 ods. l a § 149 ods. l O.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.