Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-285-2013.pdf
PDF · 71.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/285/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. D. W. nar. XX.X.XXXX umiestnenú v D. D. M. zast. kolíznym opatrovníkom C., R. Y. T. G. N. T. X. dieťaťa rodičov R. X. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej v J. U. č. X t.č. v J. na X. ulici č. X a E. W. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v X. na W. ulici č. X v konaní o zrušenie ústavnej starostlivosti o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 41P/31/2013-47 z 3.5.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 45P/75/2012-18 z 28.6.2012 tak, že zrušil ústavnú starostlivosť nad mal. D. W., nar. XX.X.XXXX. Mal. D. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 30 % životného minima podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred matke maloletej. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote otec maloletej, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Vyslovil názor, že matka je nezodpovedná osoba, ktorá deti berie ako príťaž, pri ich výchove používala fyzické tresty, nevie hospodáriť s finančnými prostriedkami, peniaze míňa na nepotrebné veci, preto deti boli často hladné a nervózne. Konštatoval, že je emočne nestabilná osobnosť a sama si neuvedomuje svoju reálnu situáciu a možnosti, je nervove labilná, závislá od sexu, kradne a podvádza.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že všetky odvolacie námietky, ktoré uviedol otec vo svojom odvolaní ako dôvody na zamietnutie návrhu o zrušenie ústavnej starostlivosti sú nepravdivé, zavádzajúce súd, žiadne fyzické trestanie maloletých detí nebolo potvrdené a jej psychický stav bol ovplyvnený predovšetkým správaním sa otca maloletých voči nej a jeho matkou. Uviedla, že tak otec maloletej ako aj jej neskorší druh sa správali ľahostajne voči svojim rodinným povinnostiam, nepracovali, nepoberali príjem, preto bola odkázaná len na sociálne dávky, v dôsledku čoho sa môže javiť jej hospodárenie s finančnými prostriedkami ako nezodpovedné, avšak išlo v podstate o to, že nemala dostatok finančných prostriedkov, aby mohla zabezpečiť starostlivosť o deti. Zdôraznila, že medzi ňou a maloletým dieťaťom je veľmi silný citový vzťah, sú na seba vzájomne citove naviazané, a preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, zákonný a predovšetkým ako rozhodnutie, ktoré je v prospech maloletého dieťaťa potvrdil.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že s podaným odvolaním otca nesúhlasia, zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Vyslovili presvedčenie, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne v prospech a v zaujme maloletého dieťaťa, ktoré je matke priebežne uvoľňované z ústavu. Na matku sa dieťa veľmi teší a opakovane prejavuje záujem zostať v starostlivosti matky narvalo.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že dôvody pre nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou pominuli, matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o mal. D. a neboli zistené žiadne nedostatky pri zabezpečovaní starostlivosti o dieťa. Mal. D. je naďalej umiestnená v detskom domove, priebežne sa s matkou stretáva, medzi matkou a dieťaťom je intenzívny a obojstranný citový vzťah. Preto konštatuje, že zrušenie ústavnej starostlivosti je predovšetkým v prospech a v záujme maloletého dieťaťa, aby sa vrátilo do domáceho rodinného prostredia. Z uvedeného dôvodu napriek nesúhlasu otca zrušil ústavnú starostlivosť. Pri tomto rozhodnutí dôsledne prihliadol na vyjadrenie a šetrenie kolízneho opatrovníka v rodine maloletej, ktorý zistil, že matka mal. D. býva s mal. X. od októbra 2012 u svojej matky, s bratom a priateľom matky v trojizbovom byte v J., v ktorom má matka maloletej vyčlenenú samostatnú izbu. Mal. D. sa pravidelne od novembra 2012 s matkou stretáva, ide o dlhšie pobyty, týždenne pobyty počas vianočných sviatkov. Nesporne zistil, že maloleté dieťa veľmi túži vrátiť sa domov k svojej matke, pri návrate do ústavu je plačlivá a samotné dôvody v konečnom dôsledku, pre ktoré bola nariadená ústavná starostlivosť v súčasnej dobe neexistujú. Matka je schopná zabezpečiť kompletnú starostlivosť o maloleté dieťa. Pretože súd správne zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu sumou 30 % zo sumy životného minima s prihliadnutím na jeho finančné a majetkové pomery, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.