Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-488-2008.pdf
PDF · 77.21 KB
Case nature
Subarea
9Er/488/2008
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného : Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnej : Z. N., narodená XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/ XX, XXX XX G. U., o vymoženie 551,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9Er/488/2008 z a s t a v u j e.
II: Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Levice pod číslom konania 9Er/488/2008-18 (číslo 5402*052385) zo dňa 21.07.2008 poveril súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka vykonaním exekúcie v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, proti povinnej Adriana Jančová, narodená 30.03.1969, bytom Hronská 130/15, 935 26 Starý Tekov, na základe vykonateľných rozhodnutí - platobných výmerov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Nové Zámky číslo PV 401/03479/2007, PV 401/03480/2007, PV 401/03481/2007, PV 401/03482/2007 zo dňa 07.02.2008. Uznesením zo dňa 13.02.2013 číslo konania 9Er/488/2008-29, právoplatné dňa 07.03.2013, súd vyhovel návrhu spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. a pripustil, aby do konania vedeného na Okresnom súde Levice pod spisovou značkou 9Er/488/2008 vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava na miesto doterajšieho oprávneného.
Súdny exekútor dňa 01.02.2013 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, podaný v zmysle ustanovenia § 57 odsek 1 písmeno h) Exekučného poriadku, odôvodnený nemajetnosťou povinnej. Súd má zo šetrení súdneho exekútora vykonaných v exekučnom spise EX 1107/2008 preukázané, že navrhovaný dôvod na zastavenie exekúcie je opodstatnený, a teda, že majetok povinnej nepostačuje ani na krytie nákladov exekučného konania. Šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že povinná nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok podliehajúci exekúcii. Povinná poberá sirotský a invalidný dôchodok, z ktorého sa vzhľadom na výšku nedajú vykonávať zrážky.
Podľa § 57 odsek 1 písmeno h) zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 odsek 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 odsek 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie ( § 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 odsek 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Za výkon exekučnej činnosti má exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný v zmysle ustanovenia § 197 odsek 1 Exekučného poriadku a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Exekučný poriadok v ustanovení § 203 odsek 2 Exekučného poriadku upravuje jeden z prípadov, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 16 odsek 2 vyhlášky MSSR číslo 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 odsek 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33, 19 eura a najviac 33 193, 92 eura.
Exekútor podaním zo dňa 28.01.2013 zaslal súdu špecifikáciu trov vzniknutých mu doterajším vykonávaním exekúcie, ktoré vyčíslil v sume 87,65 eur (vrátane 20 % DPH), pozostávajúce z paušálnej odmeny za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 odsek 2 a § 15 odsek 1 vyhlášky - spolu 22 x 3,32 eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie 9 x (9 bankových subjektov), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu 9 x (9 bankových subjektov), zisťovanie platiteľa mzdy povinného (Sociálna poisťovňa), zisťovanie majetku povinného (Dopravný inšpektorát) a 20 % DPH z odmeny vo výške 14,61 eur.
Preskúmaním trov uplatnených exekútorom dospel súd k záveru, že postupujúc v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR číslo 288/1995 Z. z. nie je možné priznať súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa ustanovení § 14 odsek 2 a § 15 odsek 1 vyhlášky tak, ako si ju súdny exekútor uplatnil. Výška odmeny súdneho exekútora závisí od toho, akým spôsobom sa exekúcia skončila: a) či vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, b) či upustením od jej vykonávania alebo, c) zastavením. Pri vymáhaní peňažného plnenia je výška odmeny 20 % zo základu na jej určenie. Ak sa exekúcia zastaví, základom je výška pohľadávky vymožená pred jej zastavením. Ak sa exekúcia zastaví a k vymoženiu pohľadávky vôbec nedošlo, určí sa odmena podľa počtu úkonov exekučnej činnosti. Nakoľko súdny exekútor v rámci exekučného konania vymohol od povinnej sumu 16,60 eur, odmena súdneho exekútora sa vypočíta podľa ustanovení § 16 odsek 2 a § 5 vyhlášky.
Vzhľadom na uvedené súd v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami ako aj ustanoveniami vyhlášky uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur (vrátane 20 % DPH) pozostávajúce z :
odmeny súdneho exekútora podľa ustanovení § 16 odsek 2 a § 5 odsek 1 vyhlášky vo výške 20 % z vymoženej sumy (vymožená suma 16,60 eur) v sume 33,19 eur
20 % DPH z odmeny súdneho exekútora vo výške 6,64 eur
Podľa § 160 odsek 1 zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 167 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinnej, súd uložil oprávnenému v zmysle ustanovenia § 203 odsek 2 prvej vety Exekučného poriadku povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je
odvolanie vždy prípustné (§ 374 odsek 1 prvej vety O. s. p.).
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice v 3-och písomných vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.