Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 22 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (47)Uznesenie_4Cob-146-2013.pdf
PDF · 114.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/146/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: F. sporiteľňa, a.s., Z. XX, V. , C.: XX XXX XXX, zastúpený: L.. E. M., advokát, s.r.o. F. A. M. XX, XXX XX P., C.: XX XXX XXX, proti žalovanému: X. V., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom I.. R. XXX, P., zastúpený opatrovníčkou T. G., zamestnankyňou D. súdu M. - okolie, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu E., takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
F. prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške XXX,XX eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia X.XXX,XX eur so XX,XX % úrokom z omeškania ročne zo sumy X.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia a X % ročne zo sumy X.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, z toho dôvodu, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa XX.X.XXXX písomnú zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (U. do XX minút) na sumu XX.XXX,XX Sk. V. dohodnutá pevná výška úrokovej sadzby do konečnej splatnosti úveru vo výške XX,XX % ročne, žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach po XXX,XX Sk, prvá splátka bola dohodnutá k XX.X.XXXX, posledná splátka bola dohodnutá na deň XX.X.XXXX. Žalovaný prestal úver splácať v máji XXXX. Ku dňu XX.X.XXXX dosiahla výška dlhu žalovaného sumu X.XXX,XX eur, ktorá pozostáva z istiny X.XXX,XX eur, úrokov vo výške XXX,XX eur za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX pri výške úroku XX,XX % ročne a z úroku z omeškania vo výške XXX,XX eur za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Žalovaný tento úver žalobcovi riadne nesplácal a neuhradil. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Nevyjadril sa ani jeho opatrovník.
Súd prvého stupňa zistil z predložených listinných dôkazov, že účastníci konania uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX eur), pri dohodnutom ročnom úroku XX,XX % do dňa splatnosti úveru. Výška splátok bola dohodnutá v sume XXX,XX Sk mesačne, doba splatnosti bola XX mesiacov s tým, že konečná splatnosť úveru bola ku dňu XX.X.XXXX. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné podmienky žalobcu o poskytovaní úverov. Ďalej súd prvého stupňa zistil z transakcií žalobcu na predmetnom úverovom účte od XX.X.XXXX, že žalovaný splácal tento úver, avšak nie pravidelne vo
výške XXX,XX Sk, splácal ho aj v nižších mesačných splátkach, posledná splátka bola XX.X.XXXX. Od tohto obdobia nebola uskutočnená žiadna splátka úveru. Záznam o zosplatnení celého úveru bol ku dňu XX.X.XXXX, kedy bol vykázaný dlh na predmetnom úverovom účte vo výške X.XXX,XX eur. Žalobca na tomto úverovom účte vykázal ako nedoplatok aj poplatky za správu účtu, za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, výška poplatku za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX bola XX,XX Sk, za obdobie od XX.X.XXXX vo výške X,XX eur a za obdobie od XX.XX.XXXX vo výške X,XX eur až do XX.X.XXXX. Celková výška poplatkov za vedenie účtu bola XXX,XX eur.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a predmetný úver posudzoval ako úver spotrebiteľský, pretože žalobca ho uzatvoril so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, preto podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tento úverový vzťah posudzoval ako spotrebiteľský, napriek tomu, že v zmluve bolo dohodnuté, že vzájomné vzťahy z tejto úverovej zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu o splátkovom úvere, žalovanému bol poskytnutý úver XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX eur) a ku dňu splatnosti celého úveru dňa XX.X.XXXX bola nesplatená istina a úroky z úveru a úroky z omeškania v celkovej výške X.XXX,XX eur. Žalobca kapitalizoval časť úroku z úveru zo sumy X.XXX,XX eur za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej výške XXX,XX eur. Taktiež kapitalizoval aj úrok z omeškania za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške XXX,XX eur. Súd prvého stupňa uviedol, že samotná zmluva o úvere obsahovala len základné údaje - výšku úveru, jeho splatnosť, výšku mesačných splátok, poplatok za správu úveru, úrok z úveru XX,XX % a RPMN XX,XX % Ostatné zmluvné podmienky boli riešené odkazom na všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že pri spotrebiteľskom úvere nie je možné ostatné zmluvné podmienky riešiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Toto je možné len v obchodnoprávnych vzťahoch podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Priamo v úverovej zmluve bola dohodnutá len výška poplatku za správu úveru XX,XX Sk mesačne. Súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku - dojednanie v zmluve a to v časti nákladov úveru, kde bol dohodnutý poplatok za správu úveru. Takýto poplatok za správu úveru nie je možné požadovať vo vzťahu k spotrebiteľovi. Poplatok za správu úveru slúži predovšetkým pre informačné potreby žalobcu a to akým spôsobom je úver splácaný. Za tento poplatok za správu úveru sa žalovanému ako spotrebiteľovi neposkytovala žiadna protislužba. Preto súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi poplatok za vedenie úverového účtu v celkovej výške XXX,XX eur a preto uplatnenú pohľadávku istiny X.XXX,XX eur znížil o túto sumu XXX,XX eur a priznal žalobcovi istinu vo výške X.XXX,XX eur, v ktorej už bol zahrnutý aj úrok z úveru do splatnosti úveru dňa XX.X.XXXX.
Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že žalobca v tomto konaní žiadal aj úrok z úveru za obdobie od XX.X.XXXX do zaplatenia, teda za obdobie po splatnosti úveru. Súd prvého stupňa uviedol, že po splatnosti úveru žalobca má právo už len na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecným záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov po splatnosti úveru je v rozpore so zákonom. Preto, ak žalobca v úverovej zmluve predformuloval žalovanému ako spotrebiteľovi klauzulu, podľa ktorej je žalovaný povinný platiť po splatnosti úveru nielen úroky z omeškania ale aj úroky z úveru, je to neprípustné, pretože je to v rozpore so zákonom a dochádza k neprípustnému prevýšeniu zákonného limitu, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je sankcionovaná neplatnosťou pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné podmienky nemôžu požívať právnu ochranu, pretože sú v rozpore ustanovením § 53, § 54 Občianskeho zákonníka a preto ako neprijateľné zmluvné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neplatné.
O úrokoch z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ má právo požadovať od dlžníka úroky z omeškania, ak sa dostal do omeškania. Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Preto súd prvého stupňa priznal žalobcovi tento úrok z omeškania. Časť úroku za obdobie omeškania od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX žalobca kapitalizoval na sumu XXX,XX eur. Súd prvého stupňa prepočítal tento kapitalizovaný úrok z omeškania
a dospel k záveru, že žalobca má nárok na úrok z omeškania od XX.X.XXXX, pretože posledná úhrada v lehote splatnosti bola do XX.X.XXXX, ďalšia lehota nasledovala XX.X.XXXX. Preto úroky z omeškania od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX predstavujú sumu XXX,XX eur. Po prepočítaní tohto úroku z omeškania XXX,XX eur k priznanej istine X.XXX,XX eur to predstavuje spolu X.XXX,XX eur, ktoré súd prvého stupňa priznal žalobcovi. Za ďalšie obdobie po skapitalizovaní úroku súd prvého stupňa priznal žalobcovi úrok z omeškania od XX.X.XXXX, avšak len zo sumy X.XXX,XX eur, teda zo sumy, ktorá bola oproti pôvodne uplatňovanej istine znížená o odpočítaný poplatok za správu úveru, ktorý súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal. Celkovo súd prvého stupňa priznal žalobcovi X.XXX,XX eur, čo je suma pozostávajúca z nesplatenej istiny úveru X.XXX,XX eur vrátane započítaného úroku z úveru XXX,XX eur a to až do splatnosti celého úveru a tiež úroku z omeškania v zákonnej výške. V prevyšujúcej časti súd prvého stupňa žalobu zamietol.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný priznal pomernú náhradu trov konania v rozsahu XX %, pretože žalobca mal úspech v konaní v rozsahu XX %, žalovaný v rozsahu XX % z čoho rozdiel predstavuje XX %. Žalobcovi vznikli trovy konania zo zaplateného súdneho poplatku za návrh XXX,XX eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby, tarifná odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov je XX,XX eur, za dva úkony je to XXX,XX eur, režijný paušál vo výške X,XX eur za jeden úkon, za dva úkony XX,XX eur podľa § 16 ods. X citovanej vyhlášky. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, XX % DPH z tejto tarifnej odmeny a režijného paušálu predstavuje XX,XX eur. Spolu trovy právneho zastúpenia a súdneho poplatku sú vo výške XXX,XX eur, z čoho XX % predstavuje XXX,XX eur. Na náhradu týchto trov konania žalobcu súd zaviazal žalovaného.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol vo zvyšku uplatneného nároku, teda vo výške XXX,XX eur. Odvolanie podal aj proti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že predmetný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o úvere je spotrebiteľským úverom podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože zmluva o úvere medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená podľa ustanovení §§ 497 - 507 Obchodného zákonníka. Tento zmluvný vzťah zo zmluvy o úvere je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka a preto bez ohľadu na povahu zmluvných strán, teda či na jednej strane vystupuje spotrebiteľ, alebo nie, táto zmluva podlieha právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, ktorý je právnou úpravou lex specialis vo vzťahu ku všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Preto použitie ustanovenia Občianskeho zákonníka v tomto prípade by prichádzalo do úvahy iba vtedy, ak určitú otázku zákonodarca v ustanoveniach Obchodného zákonníka neupravuje. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X N./XXX/XXXX, 5 D./XX/XXXX a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. X Co/XXX/XXXX, z ktorých vyplýva, že právne vzťahy založené zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka patria medzi absolútne obchody a pre ich vznik sa nevyžaduje aby išlo výlučne o vzťahy medzi podnikateľmi. V právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere ako aj v právnom vzťahu, ktorý vznikne zo zabezpečenia záväzku dlžníka v takom vzťahu, sa jeho subjekty riadia Obchodným zákonníkom. Zmluvné strany si ani nemôžu dohodnúť, že takýto vzťah sa neriadi Obchodným zákonníkom a že sa bude spravovať iným zákonom, napr. Občianskym zákonníkom, pretože ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka je ustanovením kogentným, teda nepripúšťa jeho modifikáciu ani vylúčenie jeho účinku a aplikovanie Obchodného zákonníka dohodou zmluvných strán. Ďalej z týchto rozhodnutí vyplýva, že z charakteru zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aj keď je uzavretá ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, jej základným charakterom je charakter absolútneho záväzkového vzťahu podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere platí aj zákonná úprava spotrebiteľských úverov podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vyvodzovať, že úprava spotrebiteľských úverov nahrádza všeobecnú právnu úpravu úveru v Obchodnom zákonníku. Zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis k všeobecnej úprave, ktorá môže vyplývať z Občianskeho zákonníka ako aj z Obchodného zákonníka.
Žalobca ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pochybil, keď nepriznal žalobcovi časť žalovanej sumy vo výške XXX,XX eur, predstavujúcu výšku poplatkov za správu úveru za obdobie mesiacov júl XXXX až júl XXXX s odôvodnením, že zmluvné dojednanie poplatku za správu úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca uviedol, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere dňa XX.X.XXXX neexistovalo žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by neumožňovalo, alebo zakazovalo účtovanie poplatku za správu úveru. Dokonca Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval veriteľovi požadovať od spotrebiteľa poplatok za správu úveru za predpokladu, že takýto poplatok bol výslovne uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako to vyplýva z § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Účastníci konania v predmetnej zmluve o úvere, v jej čl. I jasne a zrozumiteľne dohodli povinnosť žalovaného platiť poplatok za správu úveru vo výške XX,XX Sk mesačne, preto takto dojednaný poplatok za správu úveru nie je možné považovať za nekalú zmluvnú podmienku a ani podľa čl. IV bod 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa X.X.XXXX, pretože nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu na ktorej je závislá. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bolo obvyklou obchodnou praxou, že banka ako podnikateľský subjekt si v zmluve o úvere vyhradila právo na platenie mesačného poplatku za správu úveru zo strany dlžníka. Tento poplatok za správu úveru predstavuje cenu za poskytnutie doplnkových služieb banky pre klienta, napr. bezplatná infolinka pre klientov banky, sprístupnenie účtu cez elektronickú službu internetbanking, vydávanie rôznych potvrdení na žiadosť klienta, napr. o platobnej disciplíne. Preto tento poplatok za správu úveru je súčasťou celkovej sumy za poskytnutie bankového produktu. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o tomto uplatnenom poplatku za správu úveru vychádzal zo súčasnej právnej úpravy, ktorá zakázala bankám účtovať poplatok za správu úveru s účinnosťou od XX.X.XXXX. Tento zákaz sa však nevzťahuje na poplatky za správu úveru účtované do XX.X.XXXX tak ako si to žalobca vyúčtoval a uplatnil v tomto konaní. V období pred XX.X.XXXX žiaden právny predpis nezakazoval spoplatnenie správy úveru. Žalobca poukázal na ustanovenie § 37 ods. 21 Zákona č. 483/2001 o bankách a § 121s ods. 1 Zákona o bankách účinného od XX.X.XXXX, podľa ktorých vznik právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred XX.X.XXXX sa posudzujú podľa predpisov účinných do X.X.XXXX. Súd prvého stupňa preto mal žalobcovi priznať uplatnený poplatok za vedenie úverového účtu.
Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, ak žalobcovi nepriznal uplatnený úrok po splatnosti úveru a dospel k záveru, že žalobca po zosplatnení úveru má právo už len na úroky z omeškania a nemá právo aj na úrok z úveru. Uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie v Obchodnom zákonníku ani v Občianskom zákonníku neupravuje právo veriteľa požadovať úrok z úveru iba do času splatnosti úveru. Z podstaty úroku ako odplaty za použitie poskytnutých peňažných prostriedkov je možné vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Toto vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 3 veta druhá Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný platiť úrok len za dobu od poskytnutia, do vrátenia peňažných prostriedkov, teda nie iba do doby kedy ich mal podľa zmluvy vrátiť. Úrok z úveru je cenou za poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré veriteľ poskytuje dlžníkovi na dohodnutú dobu a úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká s plnením peňažného záväzku. Preto žalobca má nárok na úrok z úveru do doby vrátenia peňažných prostriedkov a na úrok z omeškania za obdobie omeškania dlžníka zo zaplatením úveru.
Ďalej žalobca uviedol, že súd prvého stupňa pochybil pri výpočte priznaného úroku z omeškania, keďže žalobca si uplatnil v rámci žalovanej sumy X.XXX,XX eur, úrok z omeškania vo výške XXX,XX eur za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX pri úročení úrokom z omeškania X % ročne. Súd prvého stupňa sa rozhodol pre vlastný prepočet úrokov z omeškania, podľa ktorého priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške XXX,XX eur vyčíslený z istiny X.XXX,XX eur za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Tento prepočet je chybný, pretože je nesprávne určený dátum odkedy vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania. Súd prvého stupňa uviedol, že poslednú splátku úveru uhradil žalovaný XX.X.XXXX, no aj napriek tomu z neznámych dôvodov použil dátum XX.X.XXXX, odkedy priznal úroky z omeškania a tento dátum žiadnym spôsobom súd prvého stupňa neodôvodnil. Taktiež súd prvého stupňa pochybil, keď pri výpočte úroku z omeškania nezohľadnil to, že výška splatnej istiny sa do dňa konečnej splatnosti úveru menila - narastala o úroky
z úveru. Súd však ako základ pre výpočet úroku z omeškania použil za celé obdobie jeden základ X.XXX,XX eur. Tým, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne o základe predmetu sporu, rozhodol nesprávne aj o trovách konania, ak žalobcovi priznal iba XX % z uplatnených trov konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi aj XXX,XX eur spolu so XX,XX % ročným úrokom zo sumy X.XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, X % ročný úrok z omeškania zo sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia a zaplatiť zamietnutú časť trov prvostupňového konania vo výške XXX,XX eur a trovy odvolacieho konania vo výške XXX,XX eur.
Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolanie jej bolo doručené dňa XX.X.XXXX.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu podľa § 214 ods. 1 O.s.p. vo veci samej na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania sú súdom prvého stupňa žalobcovi nepriznané poplatky za správu úveru vo výške XXX,XX eur za obdobie mesiacov júl XXXX - júl XXXX a nepriznané úroky z úveru XX,XX % ročne za obdobie po splatnosti celého úveru dňa XX.X.XXXX. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie predmetnej zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Odvolací súd nepovažuje za dôvodné odvolanie žalobcu v odvolaní, že predmetná zmluva o splátkovom úvere, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa XX.X.XXXX, nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že aj keď účastníci konania v záhlaví predmetnej zmluvy o úvere uviedli, že táto zmluva sa uzatvára podľa §§ 497 - 507 Obchodného zákonníka, že táto zmluva o úvere je napriek tomu spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože touto zmluvou poskytol žalobca ako peňažný ústav pre žalovaného ako nepodnikateľa spotrebiteľský úver, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Je však treba zároveň uviesť, že podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že vždy sa spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov, či podnikateľ alebo iná osoba - nepodnikateľ. Preto aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na vzťah založený úverovou zmluvou, nie je možné vylúčiť ani dohodou strán ale len tých ustanovení Obchodného zákonníka o úverovej zmluve, ktoré nie sú upravené v Zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože Obchodný zákonník je pre všetky úverové vzťahy zákonnou úpravou lex generalis - všeobecná právna úprava a Zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis - osobitnou právnou úpravou úverových vzťahoch. Preto pri spotrebiteľských úveroch sa na zmluvný vzťah prednostne aplikujú ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a to tie ustanovenia, ktoré sú priamo upravené v Zákone o spotrebiteľských úveroch a sú pre dlžníka ako spotrebiteľa výhodnejšie ako sú ustanovenia uvedené v Obchodnom zákonníku a tie vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere, ktoré nie sú upravené v Zákone o spotrebiteľských úveroch, sa budú posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere v §§ 497 - 507 Obchodného zákonníka.
Ak by každú úverovú zmluvu bolo treba posudzovať iba podľa ustanovení Obchodného zákonníka ako to tvrdí žalobca v odvolaní, z toho dôvodu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a to bez ohľadu na to, či zmluvné strany túto zmluvu uzatvorili v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, potom by na žiaden úverový vzťah nebolo možné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto výklad nie je možný, je v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch ako špeciálnou právnou úpravou pre spotrebiteľské úvery a bol by aj v rozpore s ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje to, ktoré typy zmlúv sú spotrebiteľskými zmluvami, ak na jednej strane je dodávateľ výrobkov alebo služieb a na druhej strane je spotrebiteľ. Medzi takéto typy zmlúv patri aj úverová zmluva, aj keď ako typ zmluvy nie je upravená v Občianskom zákonníku, ale v Obchodnom zákonníku.
Odvolací súd k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým mu súd prvého stupňa nepriznal uplatnené poplatky za správu úveru, uvádza nasledovné:
Podľa § 37 ods. 21 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa 27f) úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 35c) alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
Podľa § 122s ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ustanoveniami tohto zákona sa od XX. júna XXXX spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred XX. júnom XXXX; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred XX. júnom XXXX sa však posudzujú podľa predpisov účinných do X. júna XXXX.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalobca ako banka bol do XX.X.XXXX oprávnený požadovať aj od spotrebiteľa odplatu za vedenie evidencie alebo správy úverového účtu. Z predmetnej úverovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa XX.X.XXXX vyplýva, že priamo v tejto úverovej zmluve v čl. I/1 si účastníci konania dohodli poplatok za správu úveru vo výške XX,XX Sk mesačne. Dohodli si aj Ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) XX,XX %. Takto dohodnutý poplatok za správu úveru preto nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v úverovej zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ani v Zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v čase uzatvorenia tejto úverovej zmluvy dňa XX.X.XXXX nebola vylúčená možnosť dohodnúť takýto poplatok. Priamo v ustanovení § 2 písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa za poplatky považuje akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru, okrem úrokov. Teda aj Zákon o spotrebiteľských úveroch počítal s platením poplatkov v súvislosti s poskytnutím úveru a to až do XX.X.XXXX, kedy novela Zákona o bankách v citovanom § 37 ods. 21, zakázala banke požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov za vedenie, evidenciu, správu, zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver poskytnutý spotrebiteľovi.
Súd prvého stupňa preto nesprávne posúdil uplatnený poplatok za vedenie úverového účtu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a nesprávne rozhodol, ak žalobcovi nepriznal tento poplatok za vedenie úverového účtu do XX.X.XXXX.
Ďalším odvolacím dôvodom bolo to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil uplatnený peňažný nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru za obdobie, ktoré nastalo po splatnosti celého úveru dňa XX.X.XXXX. Odvolací súd považuje za dôvodné odvolanie žalobcu v tejto časti, pretože súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka o úrokoch, ak žalobca nepriznal po splatnosti celého úveru, resp. po splatnosti jednotlivých splátok úveru žalobcovi úrok a priznal mu za toto obdobie iba úrok z omeškania.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
V citovanom ustanovení § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je upravený inštitút úrokov za poskytnutie úveru a v § 369 ods. 1 je upravený úrok z omeškania za oneskorené splatenie peňažného záväzku alebo časti tohto peňažného záväzku. Oba tieto inštitúty treba dôsledne rozlišovať.
Úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície tomu kto úver prijíma na dohodnutú dobu. Úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník je v omeškaní so splatením peňažného záväzku z poskytnutého úveru. Z úverovej zmluvy je dlžník povinný platiť veriteľovi peňažný záväzok, ktorý pozostáva zo samotných poskytnutých peňažných prostriedkov, teda z úveru a z peňažného záväzku spočívajúceho v povinnosti zaplatiť cenu poskytnutého úveru, teda úroky. Ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti včas zaplatiť úver alebo úroky, dostane sa do omeškania so zaplatením úveru, alebo úrokov. Pretože ide o dva rozdielne inštitúty - úrok a úrok z omeškania, treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a na úrok z omeškania. V samotnej úverovej zmluve alebo samostatnej dohode môžu zmluvné strany dohodnúť, že budú úrok a úrok z omeškania kombinovať, môžu dohodnúť aj to, že pre prípad omeškania so splácaním úveru dohodnú zvýšený úrok z úveru oproti pôvodne dohodnutému úroku z úveru, ktorý má dlžník platiť, ak úver spláca v dohodnutých splátkach. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu úrokov, platí, že aj za dobu po splatnosti úveru sú úroky v rovnakej výške aké boli do splatnosti úveru. Ak je dlžník v omeškaní so zaplatením úroku aj úveru, je povinný z oboch týchto dlžných súm platiť úrok z omeškania. Vyplýva to aj z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, avšak úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia peňažných prostriedkov do doby ich vrátenia.
Znamená to, že žalobca v prejednávanej veci má nárok na úroky nielen do doby splatnosti úveru, ale do doby vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi, teda aj po splatnosti celého úveru, teda aj po XX.X.XXXX. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že účastníci konania si v úverovej zmluve dohodli zvýšený úrok po dobe splatnosti úveru, preto je žalovaný povinný platiť žalobcovi aj po splatnosti úveru alebo po splatnosti jeho jednotlivých dohodnutých splátok, úrok z úveru v rovnakej dohodnutej výške XX,XX % ročne. Po splatnosti jednotlivých splátok úveru má žalobca nárok aj na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako sankcie za omeškanie so zaplatením istiny úveru aj dohodnutých úrokov z úveru. Ani Zákon o spotrebiteľských úveroch nevylúčil uplatňovať popri úrokoch z úveru aj úrok z omeškania, preto na vzťah úrok z úveru a úrok z omeškania je potrebné aplikovať aj pri spotrebiteľských úveroch ustanovenia Obchodného zákonníka ako lex generalis pre vzťahy založené zmluvou o úvere.
Súd prvého stupňa vo veci nepostupoval podľa citovaných zákonných ustanovení a preto rozhodol nesprávne.
Odvolací súd preto zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že na uplatnený poplatok za vedenie úverového účtu a úrok z úveru nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a v tejto časti nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v tomto zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie o nároku žalobcu na poplatok za vedenie úverového účtu a nárok na úroky z úveru podľa záverov odvolacieho súdu vyslovených v tomto zrušujúcom uznesení a vo veci opätovne rozhodnúť. Zároveň súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania podľa úspechu a neúspechu účastníkov konania.
Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.