Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-59-2013.pdf
PDF · 88.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-22Ro/48/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., sídlo: Južné nábrežie č. 13, Košice, IČO: 44 518 684, zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Radoslav Huljak, sídlo: Kremnická č. 61, Košice, proti žalovaným: 1. C. M., narodená: XX.X.XXXX, bytom: G. Č..XX, T., 2. C. M., narodený: X.X.XXXX, naposledy bytom: P. Č.. X, T., zastúpený opatrovníkom: I.. G. K., zamestnanec Okresného súdu Košice - okolie, 3. K. M., narodená: XX.X.XXXX, bytom: G. Č.. XX, T., v konaní o zaplatenie 3.881,90 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalované v 1. a 3. rade sú povinné zaplatiť žalobcovi 3.881,90 eur istiny.
II. Žalované v 1. a 3. rade sú povinné zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania nasledovne: zo sumy 844,08 eur od 15.8.2011 do zaplatenia vo výške 9% z dlžnej sumy ročne a zo sumy 3.037,82 eur od 15.8.2011 do zaplatenia vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne.
III. Žalobu ohľadom úroku z omeškania v prevyšujúcej časti a voči žalovanému v 2. rade zamieta.
IV. Žalované v 1. a 3. rade sú povinné nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 529,94 eur, ktoré sú povinné zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátovi JUDr. Ing. Radoslavovi Huljakovi. Trovy konania v časti 232,50 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 297,44 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.
V. Povinnosti uložené týmto rozsudkom sú žalované v 1. a 3. rade povinné splniť spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.2.2012 žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3.881,90 eur s príslušenstvom, z dôvodu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie bytu č. 4 nachádzajúceho sa v bytovom dome na P. A. Č.. X E. T.. Predmetný nárok konkrétne predstavoval bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu za obdobie od 1.1.2010 až do 31.12.2010 v hodnote 844,08 eur, pričom výšku bezdôvodného obohatenia určil s ohľadom na stanovené bežné nájomné v obdobných bytoch v rovnakom období. Žalobca si tiež uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúci nedoplatku na službách spojených s užívaním tohto bytu vo výške 3.037,82 eur za obdobie od 1.1.2010 až do 31.12.2010. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania nasledovne: zo sumy 70,34 eur od 11.2.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, zo sumy 70,34 eur od 11.3.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, zo sumy 70,34 eur od 11.4.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, zo sumy 70,34
eur od 11.5.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, zo sumy 70,34 eur od 11.6.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, zo sumy 70,34 eur od 11.7.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, zo sumy 70,34 eur od 11.8.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, zo sumy 70,34 eur od 11.9.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, zo sumy 70,34 eur od 11.10.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, zo sumy 70,34 eur od 11.11.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, zo sumy 70,34 eur od 11.12.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne, zo sumy 70,34 eur od 11.1.2011 do zaplatenia vo výške 9% ročne a zo sumy 3.037,82 eur od 15.8.2011 do zaplatenia vo výške 9,50% ročne. Žalobca si tiež uplatnil aj nárok na nahradenie trov tohto súdneho konania.
Žalovaná v 1. rade sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadrila a na pojednávanie sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez zistenia stanoviska tejto žalovanej účastníčky konania.
Žalovaný v 2. rade sa k veci vyjadril tak, že od marca 2008 sa v predmetnom byte na P. A. Č.. X E. T. nezdržoval a to preto, lebo mu to zakázal súd. Ďalej uviedol, že od tohto času je bezdomovec a momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody, a preto nemá dôvod platiť dlžoby za svoju bývalú manželku.
Žalovaná v 3. rade sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadrila a na pojednávanie sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez zistenia stanoviska tejto žalovanej účastníčky konania.
Dňa 17.12.2003 uzavreli Mesto Košice a žalovaní v 1. a 2. rade Zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol prenájom 3 - izbového bytu č. 4 v bytovom dome na P. A. Č.. X v T.. Tento nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej doby ku dňu 1.11.2006. Žalované v 1. a 3. rade (členky spoločnej domácnosti v príbuzenskom vzťahu matka a dcéra) predmetný byt užívali aj po uplynutí dohodnutej doby a to bez právneho titulu. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej nájomnej zmluvy, zo žalobného návrhu a z tzv. Evidenčného listu predmetného bytu.
Žalobca ako správca predmetného bytu v období roka 2010 poskytol žalovaným v 1. a 3. rade služby spojené s užívaním predmetného bytu v celkovej hodnote 3.037,82 eur, pričom z tejto sumy žalované neuhradili žalobcovi žiadnu čiastku. Žalobca vyzval žalované na uhradenie zostatku svojej pohľadávky vo výške 3.039,82 svojim Vyúčtovaním a to v lehote 30 dní. Žalobca toto vyúčtovanie doručil žalovanej v 1. rade dňa 15.7.2011. Tieto skutočnosti boli preukázané Vyúčtovaním nedoplatku, žalobným návrhom a poštovou doručenkou.
Žalované v 1. a 3. rade za užívanie predmetného bytu v období od 1.1.2010 až do 31.12.2010 neuhradili žalobcovi žiadnu finančnú čiastku. V príslušnom období zodpovedala hodnota nájomného za užívanie obdobného bytu čiastku vo výške 49,65 eur mesačne, čo
celkovo predstavuje čiastku vo výške 844,08 eur (12 x 70,34 eur). Žalobca na uhradenie zostatku odplaty za užívanie predmetného bytu v tomto období vyzval v lehote 30 dní svojim Vyúčtovaním nedoplatkov za rok 2010, ktorý si žalovaná v 1. rade prevzal dňa 15.7.2011. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, zo Zálohového predpisu mesačných platieb platného od 1.1.2010, Vyúčtovania nákladov za rok 2010 a tiež z poštovej doručenky.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: „(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka: „Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.“
Na základe vyššie uvedených zistených skutočností súd zistil, že žalované v 1. a 3. rade sa na úkor žalobcu za užívanie predmetného bytu bez právneho titulu ako aj za poberanie plnení spojených s užívaním tohto bytu v období roka 2010 bezdôvodne obohatili, pričom z tohto bezdôvodného obohatenia doposiaľ žalobcovi nevydali čiastku vo výške 3.881,90 eur. Táto suma predstavuje: 1. hodnotu zodpovedajúcu sume, ktorú by žalované museli za prenajatie bytu platiť titulom nájomného v celkovej výške 844,08 eur a 2. sumu 3.037,82 eur, ktorá predstavuje nedoplatok za služby poskytnuté žalobcom v prospech žalovaných v súvislosti s užívaním tohto bytu. Keďže žalovaní v 1. a 3. rade túto pohľadávku žalobcu doposiaľ neuhradili, žalobca má voči nim podľa § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia vo výške 3.881,90 eur.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
Čas vydania predmetného bezdôvodného obohatenia nebol účastníkmi konania nijako dohodnutý a nie je ani špeciálne ustanovený právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu sa žalované preukázateľne dostali do omeškania s vydaním svojho bezdôvodného obohatenia podľa § 563 Občianskeho zákonníka tak, ako je to uvedené v nasledujúcich dvoch odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku.
Omeškanie ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 844,08 eur za poskytnutie plnení v súvislosti s užívaním predmetného bytu za obdobie roka 2010 vzniklo (aj naďalej trvá) odo dňa 15.8.2011, t.j. deň po uplynutí žalobcom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia Vyúčtovania za rok 2010 žalovanej v 1. rade.
Omeškanie ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.037,82 eur za bezdôvodné užívanie predmetného bytu titulom poskytnutých služieb za obdobie roka 2010 vzniklo (aj naďalej trvá) odo dňa 15.8.2011, t.j. deň po uplynutí žalobcom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia Vyúčtovania za rok 2010 žalovanej v 1. rade. Žalobcov nárok na zaplatenie úroku z omeškania titulom omeškania s odplatou za užívanie bytu bol z dôvodu jeho neskoršieho vzniku čiastočne neopodstatnený, preto bola žaloba v tejto neoprávnenej časti zamietnutá.
Dňa 15.8.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na úrok vo výške 1,5% ročne. Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.
Na základe vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že žalobcovi voči žalovaným v 1. a 3. vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5% z dlžných súm ročne.
Žalovaný v 2. rade predmetný byt v danom období neužíval, pretože sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a tiež z dôvodu, že od marca 2008 mu bol súdom zakázaný vstup do predmetného
bytu. Tieto skutočnosti vyplývajú z vyjadrenia žalovaného v 2. rade a tiež z Potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVaJS SR zo dňa 31.8.2012. Navyše súd konštatuje, že žalobca nepreukázal dostatočne skutočnosť, že žalovaný v 2. rade predmetný byt v roku 2010 skutočne užíval. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný v 2. rade sa na úkor žalobcu nemohol bezdôvodne obohatiť užívaním predmetného bytu, preto súd žalobu voči nemu ako neoprávnenú zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku: „Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.“
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi“.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca zastúpený advokátom mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (ohľadom úroku z omeškania). Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 232,50 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 141,09 eur (prevzatie zastúpenia a spracovanie a podanie žaloby), plus 2 x režijný paušál po 7,63 eur v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.