Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7C-1-2013.pdf
PDF · 74.12 KB
Case nature
Subarea
7C/1/2013
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom 1/ G. D., P.. XX. XX. XXXX, E. XX, 2/ V. D.Á., P.. XX. XX. XXXX, E. XX, 3/ G. E., P.. XX. XX. XXXX, X.. J. XXXX/X, Z.Á. H., 4/ G. E., P.. XX. XX. XXXX, O.. P. X/ XXX, Z. H. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/, 3/, a 4/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 610,50 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Ro/484/2012-36 zo dňa 25. 07. 2012 a konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Nariaďuje sa vrátiť navrhovateľovi 29,30 € zaplateného súdneho poplatku za návrh prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým sa domáhal na odporcoch 1/ až 4/ zaplatenia sumy 610,50 € s príslušenstvom. Za podaný návrh zaplatil súdny poplatok vo výške 36 €.
Súd vo veci vydal dňa 25. 07. 2012 platobný rozkaz, ktorý musel byť podľa § 173 ods. 2 O. s. p. zrušený, lebo ho nebolo možné doručiť odporcovi 1/ do vlastných rúk.
Podaním zo dňa 10. 12. 2013 (na súd došlo 16. 12. 2013) zobral navrhovateľ podaný návrh v plnom rozsahu späť a žiadal vrátiť zaplatený súdny poplatok. Uviedol, že dňa 28. 05. 2012 odporcovia uhradili 50 eur, 04. 07. 2012 50 eur, 22. 11. 2012 50 eur, 02. 01. 2013 50 eur, 29. 01. 2013 50 eur, 06. 03. 2013 200 eur a 23. 10. 2013 50 eur. Uviedol, že na zvyšku nároku netrvá.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 prvá veta Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Keďže navrhovateľ svoj návrh zobral späť, súd postupoval podľa ustanovenia § 96 O. s. p. a konanie vo veci zastavil.
Keďže navrhovateľ ani odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, súd s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 prvej vety v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník si v konaní uplatnil titulom trov konania sumu 94,94 €, pričom tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 39,84 eura (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a odpor z 05. 12. 2012 + 2x rež. paušál 7,63 eura.
Súd preskúmal návrh vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania a dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka takej právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (za ktorý sa podľa poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) je účinné od 15. 10. 2008 a bolo zavedené do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Cieľom novej právnej úpravy podľa dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.
Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z tejto vety je možné vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.
Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem "každý" spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi.
Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne
vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 04. 2012, sp. zn. 17Co/91/2012).
Súd bol toho názoru, že v danom prípade nešlo na strane vedľajšieho účastníka o trovy, ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené. Oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom. Ak teda v predmetnej veci združenie oznámilo súdu prvého stupňa, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov, nenastali urobením tohto úkonu účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva a už len z tohto dôvodu nebol tento subjekt oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu. Vzhľadom k tomu, že vedľajšie účastníctvo Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nemohlo v predmetnej veci vzniknúť, preto aj úkony, ktoré vedľajší účastník v rozkaznom konaní vykonal (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu) nemožno považovať za účelne vynaložené. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2013, sp. zn. 6 Cdo 357/2012, kde bol zaujatý identický záver. Pre úplnosť súd podotýka, že vedľajší účastník nepreukázal, že by odporcovia 1/, 3/ a 4/, ktorých v konaní podporuje vyjadrili súhlas s jeho účasťou v konaní a s podaním odporu zo strany vedľajšieho účastníka.
Zároveň súd nariadil prostredníctvom Daňového úradu Bratislava vrátiť navrhovateľovi súdny poplatok zaplatený navrhovateľom za návrh, a to podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona o súdnych poplatkoch, ktorý bol krátený o sumu 6,70 eur (36 € mínus 6,70 € = 29,30 €), nakoľko vo veci doposiaľ nedošlo k začatiu pojednávania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde.