Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_24C-136-2013.pdf
PDF · 83.81 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19Ro/18/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadeným euroadvokátom, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7 proti odporcovi: I. K., U.. XX.X.XXXX, U. R. H. L., T. XX, zast. opatrovníkom Annou Nagyovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Košice II v konaní o zaplatenie 817,18 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 692,10 eur s 9,25 % úrokmi z omeškania ročne od 1.12.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 132,85 eur, z toho 33,60 eur na účet navrhovateľa č. 9000014665/7300 a 99,25 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. 4002544560/7500, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.1.2013 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 817,18 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 39 % ročne zo sumy 692,10 eur od 3.9.2011 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 817,18 eur od 1.12.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovi poskytol na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.1.2011 úver vo výške 692,10 eur na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzavretá prijatím návrhu odporcu navrhovateľom. Odporca sa zaviazal splatiť úver v 24 mesačných splátkach vo výške 41,98 eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc 15.2.2011. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas vyplývajúci z úverovej zmluvy nesplnil. V úverovej zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 39 % ročne. Dňa 31.10.2011 sa stal splatným dlh odporcu vo výške 817,18 eur, zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu začatia vymáhania, t.j. k 2.9.2011, preto sa navrhovateľ domáha zaplatenia úroku vo výške 39 % ročne zo sumy 692,10 eur ( úverová istina ) od 3.9.2011 do zaplatenia.
Okresný súd Košice II platobným rozkazom spisovej značky 19Ro/18/2013 zo dňa 12.2.2013 návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz súdu bol zrušený z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.
Súdu sa nepodarilo napriek vykonanému šetreniu zistiť pobyt odporcu, preto mu ustanovil opatrovníka zastupovanie v tomto konaní.
Na pojednávanie nariadené na 24.1.2013 boli riadne a včas predvolaní navrhovateľ a opatrovník odporcu. Navrhovateľ svoju neúčasť prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne ospravedlnil a zároveň oznámil, že súhlasí, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Opatrovník odporcu svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súdu podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a opatrovníka odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa 24.1.2011 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V časti B zmluvy sa účastníci dohodli na poskytnutí „klasického úveru“ na nákup tovaru za predajnú cenu 769,00 eur, z toho sa odporca zaviazal zaplatiť priamu platbu 76,90 eur a bol mu poskytnutý úver vo výške 692,10 eur. Zaviazal sa k zaplateniu celkovej čiastky vo výške 1007,52 eur v 24 mesačných splátkach vo výške 41,98 eur, z ktorých splatnosť prvej splátky bola dňa 15.2.2011 a každej ďalšej 15. deň v príslušnom mesiaci, pričom posledná splátka mala byť splatná 15.1.2013. Účastníci sa v zmluve dohodli na ročnej úrokovej sadzbe 39 % a RPMN 46,8 % (čl. 16).
Navrhovateľ listom zo dňa 9.9.2011 odstúpil od predmetnej úverovej zmluvy pre omeškanie odporcu so splácaním úveru ku dňu 31.10.2011, kedy sa stal splatným celý dlh a zároveň vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 817,18 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 692,10 eur a z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 125,08 eur (čl. 17). Navrhovateľ doručenie tohto listu odporcovi nepreukázal.
Navrhovateľ potvrdením zo dňa 10.12.2013 potvrdil odfinancovanie peňažných prostriedkov registrovaných na úverom prípade klienta - odporcu podľa ktorého dňa 2.2.2011 poskytol v prospech odporcu sumu 692,10 eur (čl. 48). Podľa výpisu z úverového účtu odporca nezaplatil navrhovateľovi ani jednu splátku (čl. 49).
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 20.12.2013 doplnil svoj návrh na začatie konania a uviedol, že s ohľadom na skutočnosť, že odporca ani nezačal poskytnutý úver splácať, odstúpil navrhovateľ dňa 9.9.2012 od úverovej zmluvy. Úver sa ku ňu 31.10.2011 stal splatným v celom rozsahu a v súlade s článkom III bod 6.4 a článkom V bod 6. a bod 9. Všeobecných obchodným podmienok je odo dňa 1.12.2011 navrhovateľ oprávnený účtovať odporcovi úroky z omeškania vo výške stanovenej podľa platných právnych predpisov z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania, nakoľko zásielka bola dňa 4.10.2011 vrátená späť ako neprevzatá v odbernej lehote. Podľa článku III bod. 6.4 Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa k zmluve o spotrebiteľskom úvere, je odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere potrebné vykonať písomne formou doporučeného listu. Odstúpenie nadobúda účinnosť posledným dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo druhej zmluvnej strane doručené oznámenie o odstúpení od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ si uplatňuje tiež nárok na náhradu zmluvných úrokov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, podľa ktorej úroková sadzba bola dohodnutá na 39 % ročne. S ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný iba ku dňu predania prípadu na vymáhanie, t.j. ku dňu 2.9.2011 navrhovateľ sa domáha zaplatenia zmluvného úroku vo výške 39 % ročne zo sumy 692,10 eur od 3.9.2011 do zaplatenia. Dlžná suma vo výške 817,18 eur pozostáva zo sumy 692,10 eur, ide o neuhradené úverové istiny, t.j. príslušné časti poskytnutého úveru po lehote splatnosti, z toho 126,80 eur je úverová istina z dlžných mesačných splátok úveru splatných od marca do augusta 2011, 567,02 eur úverová istina splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy za obdobie od septembra 2011 až do zaplatenia , t.j. do 15.2.2013 a zo sumy 125,08 eur, čo predstavujú dlžné zmluvné úroky z mesačných splátok úveru po lehote splatnosti v marci až auguste 2011. (čl. 46)
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola dňa 24.1.2011 uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy t.j. dňa 24.1.2011), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť 1007,52 eur v 24 mesačných splátkach po 41,98 eur, pri splatnosti prvej splátky dňa 15.12.2011, ročnej úrokovej sadzbe 39 % a RPMN 46,8 %. Odporca z poskytnutej sumy nezaplatil navrhovateľovi ani jednu splátku.
Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je v časti dohodnutého úroku z úveru vo výške 39 % ročne v rozpore s dobrými mravmi a preto v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka ustálil, že citovaná zmluva je v tejto časti absolútne neplatná, keďže ide o neprimerane vysoký dohodnutý úrok. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvára tak všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a čo je pokladané za poctivé a slušné. K rozporu s dobrými mravmi, preto dochádza vtedy, keď sa obsah právneho úkonu ocitne v rozpore s uvedenou všeobecne uznávanou mienkou, ktorá je určujúcim kritériom vo vzájomných vzťahoch pri posudzovaní toho, aký obsah konania je z tohto hľadiska prijateľný. Dobré mravy netvoria uzavretý normatívny systém sú akýmsi meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v konkrétnom čase. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodnej vôle účastníkov a tiež bez ohľadu na to, kto daný rozpor s dobrými mravmi zavinil. V danom prípade dohodu účastníkov konania o úrokoch vo výške 39 % ročne v čase ( január 2011 ), keď obchodné banky v SR poskytovali spotrebiteľské úvery na obdobie od 1 do 5 rokov pre domácnosti za priemerné úrokové miery vo výške 11,04 % ročne, je treba považovať za dohodu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko medzi účastníkmi konania okrem tej dohody o úrokoch, ktorú súd považuje za absolútne neplatnú, iná dohoda uzavretá nebola má za to, že pôžička bola poskytnutá bezúročne. Na základe uvedeného, keďže bolo preukázané, že odporca si od navrhovateľa požičal 692,10 eur, z ktorej sumy nevrátil nič, súd návrh navrhovateľa považoval za dôvodný vo výške požičanej sumy, teda vo výške 692,10 eur, na ktorú sumu zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania v zákonnej výške, pričom z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zo strany navrhovateľa došlo k odstúpeniu od predmetnej úverovej zmluvy a dňom 31.10.2011 sa stal splatným celý úver. Tým, že odporca nezaplatil úver v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania. Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania od 1.12.2011, preto súd po zistení, že ku dňu 1.12.2011 boli zákonné úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 9,25 % úroky z omeškania ročne od 1.12.2011 do zaplatenia, z priznanej istiny vo výške 692,10 eur a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňoval nárok na zaplatenie 817,18 eur a úspešný bol vo výške 692,10 eur, teda navrhovateľ bol úspešný v 85 % a neúspešný v 15 %, preto mu patrí náhrada trov konania vo výške 70 %. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 48,00 eur a z trov právneho zastúpenia advokátom za 2 úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 30.11.2012, 2. podanie návrhu na začatie konania dňa 24.1.2013, t.j. 2 x 51,45 eur, režijný paušál 15,26 eur, vrátane 20 % DPH spolu 189,79 eur, z čoho 70 % je 132,85 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.