Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Sp-2-2014.pdf
PDF · 107.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sp/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, za účasti Š. B., bytom N. X/XX, M. G., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 2407/2013 KK zo dňa 04.11.2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 2407/2013 KK zo dňa 04.11.2013.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím č. V 2407/2013 KK zo dňa 04.11.2013 podľa § 31 ods. 3, veta za bodkočiarkou, zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietol návrh na vklad záložného práva podaného dňa 04.10.2013, prílohou ktorého je zmluva o zriadení záložného práva č. 360/2013-PTR, uzavretá dňa 24.09.2013 medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpená Ľubomírom Balogom - konateľom spoločnosti a záložcom Š. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X/XX, XXX XX M. G., zastúpeným na základe dohody o splnomocnení zo dňa 28.06.2012 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139, v mene ktorého koná B. W., predseda združenia.
Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území M. G.T., zapísané na liste vlastníctva č. XX, vo vlastníctve záložcu v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov podiele X/X:
- stavba súpisné číslo X na pozemku registra C KN s parcelným číslo XXX/X, popis stavby:
· rodinný dom,
- pozemok registra C KN parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha o výmere XXX m2,
- pozemok registra C KN parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha o výmere XXX m2,
a k nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, vo výlučnom vlastníctve záložcu v podiele X/X:
- pozemok registra C KN parcelné číslo XXX, orná pôda o výmere XXXX m2.
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval ustanovenie § 31 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení (katastrálneho zákona), § 22 ods. 1, 2, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 4, prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správneho poriadku) a § 46 Správneho poriadku. Uviedol, že prílohou záložnej zmluvy bola dohoda o splnomocnení zo dňa 28.06.2012 (dlžníkom bola vo vlastnom mene podpísaná dňa 27.06.2012 v Spišskej Novej Vsi a zástupcom splnomocnenca podpísaná v Bratislave dňa 28.06.2012), vyhotovená vo forme predtlačeného formulára tak, že údaje splnomocniteľa a číslo úverovej zmluvy boli vyplnené zrejme pri podpísaní dohody a údaje splnomocnenca, ako aj samotný obsah a rozsah splnomocnenia boli v dohode uvedené a predtlačené vopred, ešte pred jej podpísaním. V dohode o splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ (záložca - Š. B.) udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v dohode o splnomocnení. V bode 3. dohody o splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, a preto sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Konštatoval, že v dohode o splnomocnení je v predtlačených rámčekoch uvedená bližšia špecifikácia zálohu, ktorá zahŕňa názov katastrálneho územia, číslo konkrétneho listu vlastníctva a špecifikáciu zakladaných nehnuteľností v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona. V závere bodu 3. dohody o splnomocnení splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveného na str. 9 a 10 v odôvodnení rozsudku sp. zn. 8Sžo/30/2007, o ktorý sa opierajú aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/19/2010, sp. zn. 10Sžr/159/2011. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd SR poukazuje tiež na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Ďalej uviedol, že dohoda o splnomocnení zo dňa 28.06.2012, doložená ako príloha návrhu na vklad záložného práva, bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody, v ktorej bola v predtlači tejto dohody priamo uvedená osoba - Združenie ProHelp, ktoré malo spotrebiteľa, s postavením záložcu aj dlžníka z úverovej zmluvy, zastupovať pri uzavretí záložnej zmluvy. Pretože splnomocniteľ - s právnym postavením dlžníka aj záložcu - nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, keďže zástupca bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), pri uzavretí dohody o splnomocnení sú dôvodné pochybnosti o skutočnej slobodnej vôli a prejave konajúcej osoby pri voľbe svojho zástupcu, ktorý by v jeho mene mal uzatvoriť záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne hájil jeho práva a oprávnené záujmy, vykazuje dohoda o splnomocnení znaky absolútne neplatného právneho úkonu. Ďalej uviedol, že nakoľko dlžník podpísaním dohody o splnomocnení nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere splnomocnenca - zástupcu, záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním jeho zástupcu, v dôsledku čoho dochádza tiež ku kvalifikovanému rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka robí právny úkon taktiež absolútne neplatným. Konštatoval, že v súlade s právnymi názormi vyslovených v súdnych rozhodnutiach, týkajúcich sa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., je potrebné dohodu o splnomocnení a tiež zmluvu o zriadení záložného práva posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že nie je možné takúto dohodu o splnomocnení považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred pripravená a spotrebiteľ pri jej podpisovaní nemohol, resp. nemal možnosť ovplyvniť výber iného zástupcu. Vzhľadom na viaceré hmotnoprávne dôvody, poukázané v odôvodnení rozhodnutia, odporca mal za to, že podmienky na vklad nie sú splnené, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 11.11.2013, opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 70/1971 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyslovil názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Mal za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Nestotožnil sa s právnym názorom Správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyslovil názor, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Mal za to, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje Správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 24. januára 2014 navrhovateľ, odporca a ani účastník konania, neboli prítomní, pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 22.01.2014, doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.01.2014 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Taktiež odporca listom zo dňa 20.01.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Účastník konania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd postupoval v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.06.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 500 eur a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 27.06.2012 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom Š. B. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.
Dňa 24.09.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 360/2013-PTR medzi navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.06.2012.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom Š. B. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za neho záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.
Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa údajného rozporu zmluvy o úvere a záložnej zmluvy s dobrými mravmi, pretože nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania, súd považuje za irelevantné, pretože navrhovateľom podané námietky voči týmto dôvodom, neboli predmetom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.
Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.