Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_10C-11-2014.pdf
PDF · 72.63 KB
No categories available
10C/11/2014
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736 právne zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, Nám. M.Benku 9-Cl, 811 07 Bratislava proti odporcovi: E. A., nar.XX.XX.XXXX zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. Z. XX, XXX XX H. T., o zaplatenie 50,70 Eur takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok za návrh vo výške 9,80 eur cestou Daňového úradu Bratislava, Ševčenkova 32.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia 50,70 eur. Konanie bolo začaté dňa 15.04.2013, kedy bol návrh doručený tunajšiemu súdu.
Z lustrácie registra obyvateľov, ako aj zo spisu tunajšieho súdu XXD/XXXX/XXXX bolo zistené, že odporca zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda po začatí konania.
V občianskom súdnom konaní sú podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania navrhovateľ ( ten, kto podaným návrhom uplatňuje svoje práva) a odporca ( ten, koho navrhovateľ v návrhu označí za odporcu)
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká jej smrťou (§ 7 ods. 1,2 OZ).
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr ako sa konania právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 3 O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa aby sa s týmito dedičmi pokračovalo skôr.
Podľa §469 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že so smrťou fyzickej osoby zákon spája zánik jej spôsobilosti mať práva a povinnosti. Fyzická osoba smrťou prestáva byť právnym subjektom práv a povinností, ktoré sa dovtedy na ňu viazali. Niektoré práva a povinnosti neprechádzajú v dôsledku smrti ich nositeľa na iný subjekt, ale bez ďalšieho zanikajú. Ďalšiu skupinu tvoria práva, ktoré prechádzajú smrťou ich nositeľa na iné osoby, bez ohľadu na to, či ide o dedičov alebo nie, na základe osobitného zákonného ustanovenia a nie dedením (napríklad právo z nájmu bytu, mzdové nároky zamestnanca, právo na plnenie z poistenia a podobne) a ďalšiu skupinu tvoria iné majetkové práva a povinnosti, ktoré nemajú osobnú povahu a prechádzajú na dedičov. Tento prechod práv a povinností v dôsledku smrti fyzickej osoby je upravený v VII časti Občianskeho zákonníka a nazýva sa dedením. Dedenie je teda všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iný subjekt, okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak. Predpokladom pre dedenie je smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva a spôsobilý dedič.
Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti, ktoré smrťou fyzickej osoby nezanikajú a ktoré ani neprechádzajú na iné subjekty, na základe osobitných zákonných ustanovení. Predmetom dedenia sú predovšetkým veci hnuteľné a nehnuteľné, ostatné vecné práva (napríklad práva a povinnosti z vecných bremien) osobno-majetkové práva a záväzkové práva (pohľadávky a dlhy poručiteľa).
Ďalšou podmienkou dedenia je, že musí existovať spôsobilý dedič. Dedičom je ten, v prospech koho svedčí niektorý z dôvodov dedenia, teda zákon alebo závet. Dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti. Okamih poručiteľovej smrti je rozhodujúci pre zistenie okruhu dedičov. Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, to znamená, že dedič vstupuje smrťou poručiteľa do jeho majetkovo-právnych vzťahov v celej šírke a vo všetkých zložkách tak do jeho práv, ako i povinností. Zo zásady, že sa dedičstvo nadobúda poručiteľovou smrťou (§ 460) vyplýva, že okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto a stáva sa subjektom všetkých práv poručiteľa, ako aj povinnosti, ktoré smrťou nezanikajú. Občiansky zákonník osobitne v § 470 upravuje prechod dlhov poručiteľa na dedičov.
V priebehu konania odporca dňa XX.XX.XXXX zomrel a dedičské konanie po ňom bolo vedené na Okresnom súde v H. T. pod sp. zn. XXD/XXXX/XXXX . Uznesením tohto súdu zo dňa XX.XX.XXXX XXD/XXXX/XXXX-XX bolo dedičské konanie zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre nemajetnosť poručiteľa. Vzhľadom k tomu, že predmetom tohto konania je majetková vec a odporca po začatí konania zomrel, súd posudzoval v danej veci možnosť postupu podľa § 107 ods. 3 OSP, t.j. pokračovanie v konaní s dedičmi odporcu alebo s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť vo veci samej, pričom ide o nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť. Odporca ku dňu svojho úmrtia stratil spôsobilosť byť účastníkom konania ( §19 OSP) a dedičské konanie po ňom bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť. Uvedená skutočnosť má za následok, že v tomto sporovom konaní nie je možné pokračovať so žiadnymi ďalšími osobami na strane odporcu, pretože aj potencionálny dedič by sa v skutočnosti dedičom v pravom slova zmysle nestal, lebo v dedičskom konaní nič nenadobudol a nie je možné v konaní pokračovať ani s inými osobami, ktoré by v dedičskom konaní po nebohom odporcovi prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v tomto konaní ide. Jednak takých osôb niet a jednak uvedené právo, resp. povinnosť nebola predmetom dedičského konania. S ohľadom na toto zistenie s poukazom na § 103 a § 104 O.s.p. súd konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa prejavil v strate spôsobilosti odporcu byť účastníkom konania a za situácie, že jeho právnych nástupcov niet. Konštatovanie, že pod pojmom dedič nemožno rozumieť každého, komu svedčí niektorý z dôvodov dedenia, ale v skutočnosti z dedičstva nič nenadobudli, je aplikovateľné na danú vec, lebo toto vysvetlenie je možné použiť pri prechode dlhov poručiteľa v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..
Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur, k zastaveniu konania došlo pred začatím pojednávania vo veci samej a preto súd navrhovateľovi vrátil uvedený súdny poplatok, krátený o X,XX eur, podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.