Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-9P/195/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, B. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka D. E., V.. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXXX/XX, Topoľčany, zast. J.. J. Š., advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Š. XXXX/X a otec L. E., V.. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX Y., Č. I., zast. JUDr. J. E., advokátom so sídlom L. B., Š. XXXX/X, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Otec L. E., V.. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať zvýšeným výživným na maloletú T. E., D.. XX.XX.XXXX sumou 200,- eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za čas od 01.07.2013 do 30.01.2014 v sume 700,- eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 25,- eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. zo dňa 14.03.2005 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletej podala dňa 03.07.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tunajšom súde návrh na zvýšenie výživného na maloletú T. E. s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného pred 8 rokmi sa zvýšili náklady maloletej na stravu, na oblečenie, ako aj v súvislosti sú štúdiom na gymnáziu v Topoľčanoch, kde v čase podania návrhu maloletá končila druhý ročník štúdia. Matka ďalej uviedla, že maloletá si rozširuje svoje jazykové znalosti z nemčiny a angličtiny aj mimoškolským štúdiom, v súvislosti s čím má matka zvýšené náklady, lebo toto štúdium je spoplatnené a platby za toto štúdium predstavujú za obdobie 06.06.2012 do 19.02.2013 sumu 440,- eur. U maloletej T. sa vyskytli aj zdravotné problémy - bolesti chrbtice, hlavy, pričom ortopéd maloletej odporučil cvičenie vo fitnescentre, s čím bolo spojené zakúpenie špeciálnej obuvi na cvičenie v sume 71,90 eur a zároveň permanentky na cvičenie v hodnote 14,- eur mesačne. Matka dodala, že má vedomosť, že ekonomická situácia otca maloletej a jeho pomery sa zlepšili, keďže nadobudol nehnuteľnosť v katastrálnom území P. a od matky maloletej obdržal sumu XX.XXX,- F. z titulu vyporiadania BSM. Matka na základe uvedeného žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletú na sumu 250,- eur mesačne.

Otec maloletej vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.08.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí v požadovanom rozsahu a

predpokladá, že matka maloletej by mohla mať aj takú alternatívu, že by sa mohli prípadne dohodnúť na výživnom ak preto budú zákonné dôvody. Otec maloletej ďalej uviedol, že evidentne matka nemá dostatok informácií na to, aby mohla hodnotiť ekonomickú situáciu otca, z čoho vyplýva ja nereálna požiadavka na výšku ďalšieho výživného, keďže nie je pravdou, že by otec maloletej nadobudol do vlastníctva nejaké nehnuteľnosti - tieto sú výlučným vlastníctvom jeho manželky. Otec uviedol, že je pravdou, že sa po rozvode s bývalou manželkou vyporiadali tak, že ona mu vyplatila sumu uvedené v návrhu, toto však nie je príjmom otca, keďže rovnaká suma z BSM pripadla aj matke maloletej. Otec ďalej dodal, že pracuje ako živnostník, jeho mesačný príjem je 21 600,- Kč., je ženatý a má vyživovaciu povinnosť len voči maloletej T.. Otec uviedol, že výživné by malo byť zvýšené maximálne na sumu 150,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že od poslednej doby úpravy výživného uplynula doba takmer 9 rokov, otcovi odpadla vyživovacia povinnosť k dcére V., vzdal sa majetkového prospechu

- nehnuteľnosti v prospech druhej manželky , čím ukrátil maloleté dieťa z pohľadu majetkového, neplní si vyživovaciu povinnosť, pričom v minulosti aspoň reagoval, pokiaľ bol kontaktovaný k týmto skutočnostiam, aktuálne už ani nereaguje a matka vzhľadom na výšku výživného si v tomto štádiu konania nemôže uplatniť ani náhradné výživné. Z uvedených dôvodov kolízny opatrovník doporučil návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, písomnými vyjadreniami otca maloletej, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B.Ľ., správou kolízneho opatrovníka, lekárskymi správami o zdravotnom stave maloletej T., vyjadreniami otca a matky maloletej o majetkových pomeroch a predloženými faktúrami a pripojeným spisovým materiálom č.k. a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. -14 zo dňa 14.03.2005 súd manželstvo L. E. D. D. E. rozviedol, pričom maloleté deti E. zveril do výchovy a opatery matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu a to na maloletú V. sumou 4000,- Sk a na maloletú T. sumou 3000,- Sk mesačne.

Maloletá T. má 17 rokov, je študentkou 3. ročníka gymnázia L. B., s matkou obýva 3-izbový byt v osobnom vlastníctve. Plnoletá V. Y. L. B., t.j. rodičia už voči V.K. E. nemajú vyživovaciu povinnosť. V čase poslednej úpravy výživného mala maloletá T. 9 rokov, navštevovala 3. ročník základnej školy v B.. V súčasnosti náklady na celkové zaopatrenie maloletej vzrástli, pričom zo správy kolízneho opatrovníka ako i z vyjadrení matky vyplýva, že matka hradí maloletej náklady na mimoškolské vzdelávanie sa v cudzích jazykoch, pričom štvrťročné náklady na jeden jazyk predstavujú sumu 100 eur. Náklady súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom maloletej predstavujú náklady na zakúpenie ortopedických pomôcok, náklady na cvičenie, návšteva magnetickej rezonancie, návšteva fitnescentra zo zdravotných dôvodov

V čase poslednej úpravy výživného bola matka maloletej súkromná podnikateľka, s deťmi obývala 3- izbový byt v osobnom vlastníctve. V súčasnosti matka maloletej pracuje ako opatrovateľka L. I. s priemerným mesačným zárobkom v sume 800 eur, nájomné na byt predstavuje 150 eur mesačne, náklady na energie vrátane satra v sume cca. 150 eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že má pôžičku v B. P. , ktorú mesačne spláca v sume po 150 eur, jedná sa o hypotekárny úver, ktorým vyplácala odporcu z titulu vyporiadania BSM, matka vlastní automobil značky Z.. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Matka predložila spolu s návrhom na zvýšenie výživného aj výpis z listu vlastníctva, ktorý preukazuje, že v čase podania návrhu bol vlastníkom nehnuteľnosti v P. otec maloletej .

Otec maloletej v čase poslednej úpravy výživného pracoval v spoločnosti T. B. D.ko stavbyvedúci s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 24.825,- Kč. Otec prostredníctvom výsluchu na dožiadanom súde uviedol, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v odbore stavebníctvo a to v období posledných 7 rokov, žiadne sociálne dávky nepoberá a nemá ani žiadne iné príjmy. Otec predložil tunajšiemu súdu daňové priznanie za rok 2012 spolu s daňovým priznaním svojej súčasnej manželky, ktorá pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v odbore prekladateľstvo, tlmočníctvo a výučba jazykov. Čo sa týka bežných výdavkov na chod domácnosti, otec uviedol, že bývajú spolu s manželkou v rodinnom dome, platia poplatky za televíziu, rozhlas, náklady za plyn, pričom tieto výdavky

predstavujú sumu cca. 22.000 Kč ročne; náklady na elektrinu predstavujú sumu cca. 13.500 Kč ročne, voda v sume 1.460 Kč polročne a platba za internet v sume 357 Kč mesačne. Otec k svojim záväzkom uviedol, že ešte mu zostáva zaplatiť 2 splátky úveru vo výške 11.000 Kč mesačne, pričom sa jednalo o úver vo výške 500.000 Kč na obdobie 4 rokov - išlo o úver na pokrytie záväzkov voči zákazníkovi. Ďalej splácajú s manželkou hypotéku na rodinný dom vo vlastníctve manželky v sume 10.000 Kč mesačne; hypotéka je na obdobie cca. 20 rokov .

Právny zástupca matky v záverečnom stanovisku uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania návrhu bol otec vlastníkom nehnuteľnosti domového majetku a v neskoršom štádiu konania sa jej účelovo zbavil a previedol na inú osobu - svoju manželku, je toto obdobný prípad ako v praxi posudzovanie vzdania sa výhodnejšieho zamestnania; v tomto prípade sa otec maloletej vzdal bezdôvodne majetkového prospechu a teda právny zástupca matky žiadal otca posúdiť tak, akoby naďalej vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol a to aj z dôvodu, že naďalej v uvedenej nehnuteľnosti býva a užíva ju. Matka maloletej podala dňa 29.10.2013 trestné oznámenie na otca maloletej vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy podľa .

Právny zástupca otca v záverečnom stanovisku uviedol, zotrváva na svojich doterajších písomných a ústnych stanoviskách a žiada, aby bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená maximálne na sumu 150 eur mesačne a v prípade, že bude súd rozhodovať o zameškanom zročnom výživnom žiadajú, aby bolo toto otcovi povolené splácať v primeraných mesačných splátkach spolu s bežným výživným .

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona .

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu , ak sa zmenia pomery.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale

i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé

predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak ako aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnené buď subjektívne- okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami

na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa ustanovenia §-u 78 ods. 3 Zákona o rodine.

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej; právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)

Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že došlo k zmene pomerov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine nakoľko došlo k zmene pomerov na strane oprávneného v tomto prípade maloletého dieťaťa v tom, že maloletá prešla na iný stupeň školskej dochádzky v tomto prípade zo ZŠ na strednú školu aktuálne dokonca navštevuje 3. ročník strednej školy a tak isto od posledného určenia výživného prešla dlhá doba - takmer 9 rokov , čo tak isto je samo o sebe skutočnosť na ktorú sú naviazané zvýšené náklady na strane maloletého dieťaťa , najmä čo sa týka stravy, resp. ošatenia . V konaní bolo preukázané a to listinnými dôkazmi na č.l. 4, 53-54 že vzhľadom na zdravotný stav maloletej má jej matka zvýšené náklady aj na zakupovanie ortopedických pomôcok ako aj náklady, ktoré sa dotýkajú rehabilitácie resp. potrebných činností na zlepšenie aktuálneho zdravotného stavu maloletej ako je napríklad návšteva fit centra . V konaní sa tak isto preukázalo , že v čase podania návrhu bol otec vlastníkom nehnuteľnosti a to domového majetku , pričom v priebehu konania sa tohto domového majetku zbavil v prospech manželky , pričom predmetná nehnuteľnosť je splácaná hypotekárnym úverom . Pokiaľ bol aj v priebehu konania vypočutý otec a to cestou dožiadaného súdu , tento v čase konania výsluchu a to dňa 23.10.2013 uviedol, že mu končí splácanie úveru , ktorý mal z titulu záväzkov z podnikania , kde mu zostáva splatiť ešte 2 splátky, takže v čase posledného pojednávania rozsudku sa mu znížilo úverové zaťaženie o tento úver, ktorý splácal celkom vo výške 11.000 ČK . Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že na strane otca nie je ďalšia vyživovacia povinnosť , že aktuálne jeho manželka dosahuje príjem , je samostatne zárobkovo činná osoba a teda aj náklady na domácnosť čo sa týka poplatkov a nákladov na energie znášajú spoločne , pričom otec nemá ani žiadne zvýšené náklady v spojitosti so svojím zdravotným stavom .

Súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na malol. dieťa s účinnosťou od 1.7.2013 t.j. nakoľko bolo zistené, že už v tomto čase existovali a boli dané dôvody pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, pričom zároveň súd rozhodol o zameškanom výživnom za čas od 1.7.2013 do 31.1.2014 v sume 700eur ( 200-100x 7 ) , pričom toto zameškané výživné súd povolil otcovi splácať v splátkach po 25euro mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok .

O trovách konania súd rozhodol podľa nakoľko ide o konanie o výživnom, ktoré možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach.

Podľa - 3 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.