Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/241/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky I.. R. H., rodenej C., T.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej D. N. T. U. Č.. S. XXX, toho času bývajúcej XXXX C. S. XXXX, G. S., X. XX XXX, O., zastúpenej JUDr. Petrom Beluščákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Jantárovej č. 30 v Košiciach, proti odporcovi I.. I. H., C.., T.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu D. Y. T. O. I. Č.. XX, toho času bývajúcemu XXXX C. S. XXXX, G. S., X. XX XXX, O., za účasti maloletej G. H. H., T.. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa rodičov I.. R. H., T.. XX.X.XXXX Z. I.. I. H., C.., T.. XX.X.XXXX, v konaní o rozvode manželstva účastníkov a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka cestou právneho zástupcu doručila tunajšiemu súdu dňa 5.11.2013 návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie jej manželstva s odporcom a na čas po rozvode manželstva účastníkov žiadala súd o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči ich maloletej dcére G. H., ktorú žiadala zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že obaja budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, zároveň žiadala o zaviazanie odporcu prispievať na výživu maloletej dcéry účastníkov výživným vo výške po 350 € mesačne a rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, návrh odôvodnila tým, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX D. Y.Š., z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa G. H. H., T.. XX.X.XXXX, účastníci sa zoznámili počas štúdia T. O. D. W. D. Y., následne sa ich vzťah prehĺbil, po trojročnej známosti uzatvorili manželstvo, v ich vzťahu neboli vážnejšie nezhody alebo konflikty, počas manželstva bývali v podnájmoch, v roku 2002 sa navrhovateľka a odporca presťahovali do G. S. D. O., kde sa im v roku XXXX narodila dcéra G., po narodení dcéry sa navrhovateľka a odporca navzájom odcudzili prestali spolu intímne žiť, ich vzťah charakterizovali stále častejšie hádky ohľadne ich ďalšieho smerovania a výchovy dcéry v O., napriek snahe o udržanie manželstva sa rozpory prehlbovali do tej miery, že ich spolužitie sa stávalo neznesiteľným, vzájomné rozpory vyvrcholili úplným odcudzením a nájdením si nových partnerov, čo malo za následok, že manželstvo účastníkov bolo vážne narušené, trvalo rozvrátené, podľa názoru navrhovateľky nemohlo plniť svoj účel a nebolo podľa nej možné od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia, tvrdila, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja majú údajne záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a preto sa mali dohodnúť na zverení maloletej do ich striedavej osobnej starostlivosti a o práve obidvoch zastupovať a spravovať majetok maloletej, že osobná starostlivosť sa bude striedať po týždňoch, navrhovateľka a odporca sa zároveň, že odporca bude prispievať na výživu dcéry sumou 350 € mesačne, doplnila, že účastníci nikdy nemali na území SR

spoločné bydlisko. V tomto návrhu uviedla adresu trvalého bydliska svojho a odporcovho v SR a adresu na doručovanie písomnosti odporcovi v O.. K tomuto návrhu pripojila fotokópiu rodného listu maloletej a fotokópiu sobášneho listu účastníkov.

Z evidenčných pomôcok tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde bolo vedené konanie o rozvod manželstva účastníkov pod sp. zn. , ktoré konanie bolo začaté na návrh „navrhovateľa“ doručený súdu dňa 18.7.2013 a ktoré konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 25.9.2013 z dôvodu späťvzatia návrhu doručeného súdu 19.9.2013, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2013, súbežne s týmto konaním je vedené aj konanie pod sp. zn. , začaté na návrh navrhovateľky doručený súdu 14.8.2013, uznesením zo dňa 12.9.2013, z dôvodu súbežne prebiehajúceho konania - teda na prekážku veci začatej bolo toto konanie zastavené, voči čomu podala navrhovateľka odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 23.12.2013 odvolacie konanie zastavil z dôvodu, že navrhovateľka písomným podaním zo dňa 15.10.2013 odvolanie zobrala späť, toto konanie nie je právoplatne skončené.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 4.12.2013 s návrhom navrhovateľky súhlasil v plnom rozsahu, svoje stanovisko nijako nezdôvodnil, tvrdil, že v čase podania písomného vyjadrenia sa nachádzal v O., nevedel, či sa bude môcť zúčastniť prípadného pojednávania, preto súhlasil, aby vec súd prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 17.12.2013 uviedol, že spisová dokumentácia maloletej doposiaľ na tamojšom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vedená nebola, vzhľadom na rozličnosť adries udávaných navrhovateľkou v návrhu kontaktovali právneho zástupcu navrhovateľky za účelom objasnenia tejto skutočnosti a tento za aktuálny pobyt matky s maloletou označil adresu v O. uvedenú v návrhu navrhovateľky ako adresu pre doručovanie písomnosti odporcovi, vzhľadom na uvedené kolízny opatrovník nemal konkrétnu vedomosť o aktuálnych rodinných, citových a sociálnych pomeroch dieťaťa, ktorú by získal na základe osobného zisťovania.

Dňa 18.12.2013 tunajším súdom bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 24.1.2014, predvolanie účastníkom bolo zo súdu expedované dňa 19.12.2013, toto predvolanie právny zástupca navrhovateľky prevzal dňa 25.12.2013, kolízny opatrovník dieťaťa dňa 23.12.2013, u navrhovateľky je vykázané doručenie predvolania na uvedené pojednávanie adresované jej na ňou uvedenú adresu v SR uložením zásielky na pošte dňa 23.12.2013 a následne vrátením súdu dňa 15.1.2014 preformulovať, u odporcu doručenie predvolania síce nie je vykázané avšak samotný odporca dňa 20.1.2014 doručil súdu písomné ospravedlnenie, ktorým žiadal ospravedlniť neúčasť na súdnom pojednávaní v tomto konaní vytýčenom na deň 24.1.2014 o 10.15 hod. dôvodiac zdržiavaním sa mimo územia Slovenskej republiky, konkrétne v O., vzhľadom na pracovné vyťaženie a finančnú náročnosť nemožnosťou absolvovať cestu na Slovensko v stanovenom termíne, tvrdil, že s navrhovateľkou sa dohodli na všetkých právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich rozvodu vrátane starostlivosti o maloletú dcéru G. H. a keďže s návrhom súhlasil v celom rozsahu, trval na svojom písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod, súhlasil, aby vec súd prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti, uvedené ospravedlnenie datoval 3.1.2014.

Na pojednávanie v uvedený deň 24.1.2014 sa dostavil právny zástupca navrhovateľky a kolízny opatrovník, navrhovateľka sa na pojednávanie nedostavila, jej neprítomnosť na pojednávaní jej právny zástupca odôvodňoval údajným vysokým stupňom tehotenstva, pričom však nevedel uviesť v ktorom mesiaci tehotenstva navrhovateľka by mala byť, nedisponoval žiadnym lekárskym vysvedčením, ktoré by preukazovalo jej tehotenstvo a doplnil, že navrhovateľka samotná býva na adrese, ktorú uviedla vo svojom návrhu ako doručovaciu adresu odporcu, z tejto sa údajne plánuje v budúcnosti odsťahovať, nevedel však uviesť na akú novú adresu sa plánuje odsťahovať, uviedol, že na uvedenej adrese v O. bývajú navrhovateľka, odporca a taktiež maloletá spolu od roku 2002. Zároveň právny zástupca navrhovateľky predložil súdu originál sobášneho listu účastníkov a originál rodného listu maloletej G. H. H..

Prítomná kolízna opatrovníčka uviedla, že vykonala pokus o šetrenie na adrese trvalého bydliska odporcu T. O. I. Č.. XX D. Y., na zvonenie však nikto nereagoval, od susedy sa dozvedela, že predmetný byt je dlhodobo neobývaný, naposledy v tomto bývala toho času už nebohá matka odporcu, synovia ktorej vycestovali do O. a dlhodobo sa na uvedenej adrese nezdržiavali.

Právny zástupca navrhovateľky tvrdil, že údajne po presťahovaní sa navrhovateľky z terajšej spoločnej adresy účastníkov vzdialenosť bydlísk navrhovateľky a odporcu bude cca 30 minút, čím poukazoval na to, že striedavá osobná starostlivosť účastníkov o ich maloletú dcéru bude môcť byť realizovaná aj do budúcna.

Ďalšie dôkazy vo veci právny zástupca navrhovateľky ani kolízny opatrovník nenavrhovali vykonať.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihladne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 36 ods. 1Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, keďže súdu nebol žiadnym relevantným spôsobom preukázaný dôvod, ktorý by mohol viesť k rozhodnutiu súdu o rozvedení manželstva účastníkov, súd poukazuje na citované ustanovenie § 23 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd manželstvo účastníkov konania rozviesť môže, z čoho vyplýva, že súd nie je povinný rozviesť manželstvo účastníkov, v danom prípade ani jeden z účastníkov sa na pojednávaní nezúčastnil, je nesporné, že obaja účastníci o termíne pojednávania vedeli, čo zo strany odporcu vyplýva z ním doručeného ospravedlnenia a zo strany navrhovateľky toto vyplýva z prednesov jej právneho zástupcu, žiaden z účastníkov v ich písomných podaniach neuviedol žiaden dôvod, neoznačil žiadnu skutočnosť z ktorých by vyplývalo, že by vôbec existovali nejaké problémy v ich manželskom spolunažívaní, jediné čo bolo súdu preukázané je to, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a že z ich manželstva pochádza maloletá dcéra účastníkov G. H., T.. XX.X.XXXX, naopak z podaní účastníkov a následne z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky vyplýva, že účastníci žijú dlhodobo od roku 2002 v spoločnej domácnosti spolu s ich maloletou dcérou, vzhľadom na vyššie uvedené súdu nezostávalo iné, než návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).