Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8T/132/2013

Potvrdené rozhodnutím 23To/33/2014
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. decembra 2014 prejednal odvolanie obžalovaného Z. K. nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom N. B., N. č. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Sučany, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 8T/132/2013 zo dňa 24.01.2014 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 24.01.2014 takto

rozhodol:

Obžalovaný

Z. K., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom N. B., N. č. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Sučany,

j e v i n n ý , ž e

hoci je ako otec dieťaťa v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine, ako aj z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -28 zo dňa 30.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2009 zaviazaný prispievať na výživu mal. W. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 66,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa E. Q., bytom N., O. ulica XXX/XX, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, si takto stanovenú vyživovaciu povinnosť v mieste svojho trvalého bydliska ani inde v období od mesiaca apríl 2011 vrátane do mesiaca apríl 2013 vrátane, kedy nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, kde nahlásil vyživovaciu povinnosť neplnil v plnej výške, zaplatil v mesiaci jún 2011, júl 2011, október 2011 sumu po 66,- €, november 2011 sumu 50,- €, december 2011 sumu 40,- € a v mesiaci január a február 2012 po 67,- € napriek tomu, že v stíhanom období bol spoločníkom a zároveň konateľom v spoločnosti AUTOGRACIAS TRADE, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 3, IČO: 36 419 761, AVALON-INVEST, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Hattalova 12/A, IČO: 44 255 896, KOPRA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Košická 44, IČO: 44 648 952, ďalej bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti A1 - Gastro, s.r.o., so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Janka Jesenského 1892/11 a u živnostníka Ján Skovajsa - KLIMAT s miestom podnikania Beckov 587, IČO: 37 022 849, čím mu tak vznikol za uvedené obdobie dlh na bežnom výživnom vo výške 1.161,- €, pričom bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. zo dňa 12.02.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2010 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa , t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

T ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b), písmeno c) s poukazom na písmeno b) .

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa s použitím a v spojení s k ďalšiemu trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa písmeno b) sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov E. Q., G. K., V. B. a oboznámením listinných dôkazov. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k veci uviedol: „Nemal som finančné prostriedky na riadne plnenie vyživovacej povinnosti, ani neviem o tom, že som bol konateľom vo firmách, ktoré sú uvedené v skutku. Pomáhal som ako som mohol aj mojim rodičom, môj nevlastný otec mi dal čiastku 800,- € na zaplatenie predmetného výživného v roku 2012 neviem v ktorom mesiaci, som aj uhradil E. Q. túto čiastku 800,- €. V predmetnom období som chodil po brigádach, pracoval som kde sa dalo. Naposledy som pracoval u Ján Skovajsa - Klimat, v Beckove, kde som pracoval asi necelé dva mesiace. Ale momentálne mám prísľub na prácu v odbore umelecké kováčstvo v Novom Meste n/V v starom SOS a akonáhle by som bol prepustený z VTOS mám prisľúb, že sa môžem v tomto obore trvalo zamestnať a následne by som bol aj schopný dlžné výživné, ktoré vzniklo, uhradiť. Formou príležitostných brigád a zamestnaní som v predmetnom období zarábal mesačne v čistom priemerne 300-350,- €. V predmetnom období som nebol evidovaný na ÚP ako uchádzač o zamestnanie. Pred nástupom do VTOS som býval u rodičov, občas som prispieval rodičom na bývanie. Boli mesiace, kedy som prispel na bývanie rodičom čiastku 100,- €, boli aj mesiace, kedy som neprispel nič. Už spomínanú čiastku 800,- € som uhradil svedkyni E. Q. poštovým peňažným poukazom, ktorý nemám k dispozícii, mám ho doma, možno ho dnes priniesla na HP moja matka. Nevlastním žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Vo VTOS pracujem, vyživovaciu povinnosť som v ústave nahlásil a mesačne je mi aj strhávaná nejaká čiastka na výživné. Nemám dobrý vzťah s mamou E. Q., a z tohto dôvodu som sa v predmetnom období pred nástupom do VTOS osobne stretol so synom asi len trikrát. Ja osobne som nad rámec bežnej vyživovacej povinnosti neprispel synovi ničím, avšak keď moji rodičia môjho syna navštívili, tak bežne im niečím prispeli. Podľa môjho názoru moje dlžné výživné za predmetné obdobie je v čiastke okolo 300,- €. Pokiaľ by som bol podmienečne prepustený z VTOS, pričom som takúto možnosť mal, bolo nariadené VZ, na ktorom mala byť prejednaná moja žiadosť o Pp, v takom prípade by som bol schopný uhradiť dlžné výživné ihneď jednorázovo tým, že by som si požičal od svojho budúceho zamestnávateľa. Hodnotenie už k spomínanej žiadosti o Pp som mal kladné. Okrem spomínaných mesačných výdavkov som nesplácal žiadnu pôžičku. Náklady na cestovanie do zamestnaní v predmetom období som mal asi 8,- € týždenne. Zo synom som mal záujem stretávať sa, a len z dôvodu môjho zlého vzťahu so synovou starou mamou, som sa častejšie so synom nestretával. Tiež z dôvodu nedostatku fin. prostriedkov. Už si nepamätám presne, niekedy v roku 2010-2011 som mal zdravotné problémy, bol som dlhšiu dobu PN, keď som utrpel úraz, zrazilo ma auto, asi 11 mesiacov som bol PN. Inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. W. nemám.“

Svedkyňa E. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Posledná úhrada na výživné na mal. W. od obžalovaného bola 21.2.2012 vo výške 67,- €. Od tejto doby až do dnešného dňa obžalovaný nepoukázal na výživné žiadnu čiastku. Bola som schopná v predmetnom období zabezpečiť všetky základné potreby pre mal. W. najmä vďaka pomoci mojej matky. Ja už pracujem dohodlo vo firme Kampala s.r.o., Košeca, keď pracujem už asi tri roky, aj momentálne pracujem v tejto spoločnosti mám uzatvorený prac. pomer na dobu neurčitú. Môj priemerný mesačný príjem je asi 290,- €. Obžalovaný sa nestretával s mal. W., zatelefonoval tak raz za rok. Nad rámec už spomínaných úhrad obžalovaného na výživné, tento žiadnym spôsobom neprispel na výživu mal. W.. mal. W. momentálne navštevuje škôlku, v septembri by mal nastúpiť riadnu školskú dochádzku. S obžalovaným sme sa vôbec nestretávali, zavolal tak raz za rok, neviem sa vyjadriť aký máme momentálne vzťah medzi sebou. Medzi mnou a obžalovaným je väčší vekový rozdiel, moja matka aj mala námietky proti nášmu vzťahu, obžalovaný mal s mojou matkou taký vzťah, že sa len pozdravili, keď sa stretli, nebavili sa spolu. Bývam v spoločnej domácnosti s mal. W. a

mojou matkou v rodinnom dome. Tiež aj s mojou dcérou. Moja matka nemala nikdy námietky k tomu, aby sa obžalovaný stretával s mal. W.. V predmetnom období bola najvyššia čiastka, ktorú uhradil obžalovaný na výživné čiastka 67,- €, neviem o žiadnej vyššie sume, ktorá by mala byť uhradená obžalovaným. Spomínam si ešte, že obžalovaný uhradil čiastku vo výške 670,- € začiatkom roka 2011, avšak jednalo sa o úhradu výživného za predchádzajúce obdobie, teda nie za výživné v predmetnom období.“

Svedkyňa G. K., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení odmietla vypovedať.

Svedok V. B. na hlavnom pojednávaní uviedol: „Dva alebo tri roky dozadu, sme spolu s matkou obžalovaného vybrali z nášho účtu finančné prostriedky asi vo výške 670,- €, ktorú sme odovzdali obžalovanému, aby mohol zaplatiť dlžné výživné, presnejšie priamo túto čiastku platila matka obžalovaného poštovou poukážkou E. Q.. Niekedy som ja alebo matka odovzdali obžalovanému finančnú čiastku ale v hodnotách asi tak 60-70 €, na inú vyššiu finančnú čiastku si nespomínam, že by som ja alebo matka obžalovaného obžalovanému odovzdali. Tie drobné čiastky, čo som uviedol, že sme poskytovali obžalovanému sme mu poskytovali z dôvodu úhrady jeho vyživovacej povinnosti na mal. W.. Obžalovaný keď mal peniaze, tak nám prispieval na domácnosť, robil nákupy, uhrádzal elektriku, plyn. Spomínam si že bolo viac mesiacov, ktorých obžalovaný prispieval na domácnosť ako tých, kedy neprispieval. Boli aj mesiace, kedy obžalovaný živil aj mňa so svojou matkou a to celý rok 2012 a začiatok roka 2013. Elektriku sme platili mesačne vo výške 50,- €, voda niekedy 50,- € niekedy 60,- € mesačne. Býval som v rokoch 2011-2013 v spol. domácnosti s obžalovaným, asi 2-3 roky dozadu mal obžalovaný vážnejší úraz a nespomínam si, či by bol obžalovaný dlhšiu dobu PN, prípadne po akú dobu.“

V zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -28 zo dňa 30.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2009, bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu mal. W. Q., nar. 23.01.2008 sumou 66,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa E. Q..

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudok OS Trenčín, rodný list, pošt. peň. poukazy, správa ÚVTOS Sučany, správa Soc. poisťovne, správy ÚPSVaR Trenčín, správa DÚ Trenčín, správa OR PZ Trenčín, správa Katastra Ilava, správa spol. Klimat, správa spol. AL-Gastro s.r.o., správa Obce Košeca - Podhradie, správa OR PZ Trenčín, trestný rozkaz OS Nové Mesto n/V a odpis z RT.

Podľa súd odmietol vykonať na hlavnom pojednávaní obhajobou navrhnuté dôkazy a to výsluch svedka B. L., ktorý je majiteľom spoločnosti, kde by sa mal obžalovaný zamestnať, zabezpečenie listinných dôkazov, a to poštový peňažný poukaz o úhrade výživného obžalovaným vo výške 800,- € v predmetnom období a napokon aj doklady súvisiace s liečbou obžalovaného v predmetnom období. Súd tieto dôkazy odmietol vykonať z dôvodu, že skutočnosti, ktoré mali byť zistené vykonaním týchto dôkazov, boli zistené v dostatočnej miere inými skôr navrhnutými a zároveň aj vykonanými dôkazmi, pričom obhajoba mala dostatok času na predloženie týchto listinných dôkazov na hlavné pojednávanie.

Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku stal, a že tohoto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný. Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku, usvedčovaný okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzoval však aj sám obžalovaný, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďami svedkov E. Q. a V. B. v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný za inkriminované obdobie pracoval, nebol evidovaný na príslušnom úrade ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal sociálne dávky. Aj keď obžalovaný počas inkriminovaného obdobia vykazoval nízky príjem, nešlo v zásade po zohľadnení jeho majetkových pomerov o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si vyživovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine

a napokon aj v zmysle rozhodnutia súdu o určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatoval aj občianskoprávny súd. Obžalovanému nič nebránilo k tomu, aby vyvíjal dostatok iniciatívy pre získanie finančných prostriedkov, z ktorých mohol riadne prispievať na svoje dieťa. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávneho súdu o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči dieťaťu v rámci predmetného obdobia, kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám dieťaťa, možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovaného po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam matky dieťaťa. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného za inkriminované obdobie než tak, ako určil občianskoprávny súd, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku, i keď obžalovaný v rámci svojej obrany spochybňoval výšku tohto dlhu, keďže uviedol, že uhradil matke dieťaťa v predmetnom období čiastku 800,- €, ktorú mu poskytol nevlastný otec, svedok V. B.. Sám svedok V. B. síce potvrdil skutočnosť poskytnutia finančnej čiastky obžalovanému, avšak vo výške 670,- €, čo korešpondovalo s výpoveďou svedkyne E. Q., o uhradení tejto čiastky v období, ktoré predchádzalo predmetnému obdobiu neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným. Napokon ak by obžalovaný disponoval listinným dôkazom, ktorý by preukázal ním uvádzanú úhradu vyživovacej povinnosti v predmetnom období, tento by vzhľadom k jeho relevantnosti predložil ak nie v priebehu prípravného konania tak určite na hlavnom pojednávaní. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že táto obrana obžalovaného, ktorá nebola podporená žiadnym dôkazom, bola účelová.

Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania predmetného skutku a po právnej stránke tento posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b), písmeno c) s poukazom na písmeno b) , pretože boli naplnené v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, pričom taký čin spáchal po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený (trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. zo dňa 12.02.2010). Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to vo forme nepriameho (dolus eventualis). Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby maloletých detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, všeobecnú recidívu, ako aj jednoznačne dlhé obdobie, po ktoré si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu riadne neplnil.

Obžalovaného v mieste trvalého bydliska bližšie nepoznajú, nebol doposiaľ riešený v priestupkovom konaní. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol šesťkrát súdne trestaný za trestnú činnosť rôzneho charakteru, naposledy bol trestným rozkazom OS Trenčín sp. zn. zo dňa 18.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2013 uznaný vinným zo spáchania trestného činu prečinu podľa a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa bude v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici výmery trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov). Plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré nie sú schopné sa samé živiť, je základnou povinnosťou ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie tejto povinnosti prináša pre samotné deti značné problémy nielen s ich výživou, ale aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má

dôležitý vplyv na rozvoj telesných a duševných vlastností dieťaťa. Obžalovaný si túto svoju základnú a nesmierne dôležitú povinnosť dlhodobo neplnil. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť ani v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, za inú trestnú činnosť, síce sa zamestnal, avšak aj napriek tomu nepreukázal snahu o významnejšie čiastočné uhradenie dlžného výživného. S poukazom aj na skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia neviedli obžalovaného k vedeniu riadneho života, pričom tento sa dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, bolo nevyhnutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a súd ani nedospel k záveru, že by so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, bola náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia. Súd mal pri ukladaní trestu na zreteli najmä tendenciu obžalovaného páchať trestnú činnosť rôzneho charakteru, teda dopúšťať sa všeobecnej recidívy a napokon aj jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných a majetkových pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle , t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

Predmetné trestné konanie nebolo spojené s adhéznym konaním, t. j. s konaním o náhrade škody, keďže dlh obžalovaného spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.