Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/92/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa L. T., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u matky, dieťa rodičov: matka C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX a otec C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. - X., T. XX, o návrhoch na zvýšenie a zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. - 135 zo dňa 15. augusta 2013, takto

rozhodol:

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšení výživného tak, že otec je p o v i n n ý platiť mesačne od 1.7.2012 zvýšené výživné na maloletého L., nar. X.X.XXXX, v sume 80 eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Vo zvyšku - v rozsahu nad 80 eur do sumy 90 eur mesačne - návrh matky z a m i e t a .

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného.

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o nedoplatku na zvýšenom výživnom tak, že nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.7.2012 do 31.8.2013 v celkovej sume 190,54 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý vo výroku o zamietnutí návrhu matky vo zvyšku.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. - 45 zo dňa 16.10.2008 vo výroku o výživnom na maloletého L..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina z 16.10.2008 vo veci starostlivosti o maloletého L. v časti určenia výživného tak, že otec je povinný prispievať na je jeho výživu od 1.7.2012 (zvýšeným) výživným v sume 90 eur mesačne a vo zvyšku návrhy matky a otca zamietol. Vychádzal z toho, že od predošlého rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletého v súvislosti s jeho prirodzeným rastom a nástupom školskej dochádzky a (tiež) na strane oboch rodičov, ktorým sa zvýšil príjem. Konštatoval, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem ako deklaroval daňovým priznaním v roku 2012 (mesačne 233 brutto). Takýto príjem celkom zjavne nezodpovedá zdravotnému stavu a veku otca; napokon sám na pojednávaní uviedol príjem 500 eur mesačne, z ktorého je povinný platiť odvody. Okresný súd však za zodpovedajúci otcovým

schopnostiam - aj s prihliadnutím na priemernú mzdu v stavebníctve - považoval mesačný príjem 562 až 588 eur brutto. V danej spojitosti dodal, že vykonávanie podnikateľskej činnosti otcom musí ísť na jeho zodpovednosť; veď aj manželka otca, ktorá je zamestnaná v pracovnom pomere, dosahuje vyšší príjem. Pri zvýšení výživného o 35% okresný súd prihliadol i na to, že otec dieťa nenavštevuje a okrem výživného ani iným spôsobom neprispieva na jeho výživu. Takéto zvýšenie výživného je primerané tiež s poukazom na infláciu za 5 rokov a z toho vyplývajúci nárast výdavkov maloletého.

Nakoľko výživné bolo zvýšené otcovi spätne, vznikol za obdobie od 1.7.2012 do 31.8.2013 nedoplatok na (zvýšenom) výživnom v celkovej sume 330,54 eur, ktorý mu okresný súd povolil splácať - počnúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku - v mesačných splátkach po 33 eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že výživné mu bude znížené na 30 eur mesačne, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa. Nesúhlasil so záverom o jeho možnostiach dosahovať vyšší - než ním deklarovaný - príjem. Zdôraznil, že nie je nezodpovedný človek, ktorý by nechcel pracovať, pričom nedostatok zákaziek v podnikaní je dôsledkom krízy, ktorá sa prejavuje najmä u malých a stredných podnikateľov. Plnenie výživného v určenej výške bude mať pre neho likvidačné následky a nezostane mu takmer nič na plnenie ďalších dvoch vyživovacích povinností. Okresnému súdu vytkol tiež to, že nezohľadnil zlepšenie situácie na strane matky, ktorá má stabilný príjem a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Navyše s výživou syna L. má len bežné náklady spojené s jeho školskou dochádzkou. Otec sa domnieva, že princíp potenciality mal okresný súd aplikovať aj vo vzťahu k matke.

Matka nesúhlasila s odvolaním otca. Ním navrhované výživné 30 eur mesačne môže vystačiť tak „na jogurty pre dieťa“. Pokiaľ má otec na to, aby sa vyvážal autom a chodil na drahé dovolenky, musí mať aj na výživné pre syna. Matka opakovane poukázala na jej (pravidelné) výdavky a doplnila, že hoci v spoločnej domácnosti s ňou býva i jej sestra, táto nemá povinnosť prispievať (a ani neprispieva) na výživu maloletého L.. Maloletý by pritom potreboval určite viac prostriedkov (napr. na zakúpenie písacieho stola, stoličky, počítača, či na úhradu záujmových krúžkov). Vzhľadom na osobnú starostlivosť o syna ona rozhodne si nemôže hľadať ďalšie zamestnanie. Naopak, s poukazom na nevyhovujúci pracovný čas v zamestnaní jej hrozí, že v záujme zabezpečenia riadnej prípravy syna na vyučovanie bude musieť ukončiť terajší pracovný pomer.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vecne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením v spojení s (z daného titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutým vo výroku o zamietnutí návrhu matky vo zvyšku, ktorý nebol odvolaním napadnutý)a bez nariadenia pojednávania (za súčasnej aplikácie ) v preskúmavanej časti zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia a zároveň potvrdil podľa vo výroku o zamietnutí návrhu otca.

Okresný súd správne vymedzil právny základ posudzovaného prípadu, ktorým je § 78 Zákona o rodine (citovaný v napadnutom rozsudku). Náležite vo vzťahu k otcovi uplatnil aj princíp potenciality so zdôraznením, že pokiaľ mu podnikanie neprináša očakávaný, resp. potrebný zisk, je namieste hľadať si prácu v obvyklom pracovnom pomere, v ktorom i jeho manželka dosahuje lepší príjem, než príjem deklarovaný otcom. Napriek uvedenému odvolací súd sa v celom rozsahu nestotožnil so zvýšením výživného vykonaným súdom prvého stupňa. Zásadným rozdielom v rámci (právneho) posúdenia prípadu odvolacím súdom bolo vyhodnotenie existencie ďalších vyživovacích povinností k maloletým deťom na strane otca, skutočnosť okresný súd dôsledne nezohľadnil.

Na (pozitívnej) zmene pomerov na strane otca - v období predošlého určenia výživného bol nezamestnaný a poberal dávky v hmotnej núdzi cca 140 eur; aktuálne je živnostníkom s potencialitou príjmu aspoň 500 eur mesačne - sa okrem maloletého L., o právach a povinnostiach ku ktorému maloletému dieťaťu sa v súdenej veci koná, musia podieľať aj ďalšie deti otca, pochádzajúce z jeho

manželstva - maloletí B. a D.. Jedná sa pritom o deti vo vyššom veku (16 resp. 9 rokov) ako maloletý L., v dôsledku čoho (bez ohľadu na ich konkrétnu mimoškolskú činnosť) aj náklady na uspokojovanie ich základných odôvodnených potrieb sú vyššie.

Práve dotknutá zásadná zmena pomerov na strane otca v porovnaní s pomermi v období predchádzajúcej úpravy v roku 2008, ktorá zmena je z hľadiska návrhu na zvýšenie i zníženie výživného rozhodujúca, jednoznačne vylučuje dôvodnosť návrhu otca na zníženie výživného. Pokiaľ sám dobrovoľne navrhol a súhlasil s určením výživného v sume 66,39 eur mesačne v čase, keď poberal iba dávku v hmotnej núdzi 140 eur, je s týmto stavom v priamom logickom rozpore jeho požiadavka na zníženie výživného v období, keď potencialita jeho príjmu dosahuje minimálne 500 eur mesačne. Dokonca, aj pokiaľ by sa vychádzalo z vyjadrení samotného otca o jeho mesačnom príjme cca 250 eur, aj tak by išlo o príjem zásadne vyšší než v roku 2008. Ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom pritom už existovali i v dotknutom období.

Krajský súd (opakovane) zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov. V rámci konania o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti nie je totiž prípustné prehodnocovať predošlé právoplatné súdne rozhodnutia. Z popísaných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného.

V prejednávanom prípade je nepochybné, že v rozhodnom období došlo k zmene pomerov i na strane maloletého L., ktorý začal navštevovať základnú školu. Z hľadiska zdravotného stavu či mimoškolských aktivít maloletý nemá zvýšené výdavky. Pri zohľadnení (vyššie rozoberanej) nutnosti premietnutia zlepšenia pomerov na strane otca i do jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k ďalším dvom maloletým deťom, krajský súd za primerané zvýšenie výživného považoval zvýšenie na sumu 80 eur mesačne; t.j. cca o 20% oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom.

Je zrejmé, že podmienky na zvýšenie výživného boli dané už ku dňu 1.7.2012, z ktorého titulu odvolací súd akceptoval (čiastočné - niekoľkodňové) spätné zvýšenie výživného; návrh bol podaný dňa 11.7.2012. V rámci zmeňujúceho výroku o zvýšení výživného krajský súd súčasne zamietol návrh matky v časti nad 80 eur do sumy 90 eur mesačne. V časti nad sumu 90 eur až do 600 eur mesačne a v časti príspevku na letnú dovolenku 1.000 eur bol návrh zamietnutý už súdom prvého stupňa, ktorý výrok však odvolaním napadnutý nebol, a preto netvorí ani predmet odvolacieho prieskumu.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom otca v období od 1.7.2012 do 31.8.2013, t.j. do rozhodovania okresného súdu činí 190,54 eur (14 mesiacov x 13,61 eur - rozdiel medzi pôvodným a zvýšeným výživným), ktorý nedoplatok krajský súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

To znamená, že pokiaľ rozsudok krajského súdu nadobudne právoplatnosť do 20. dňa v mesiaci, bude prvá splátka zameškaného výživného splatná už v danom mesiaci. Ak odvolacie rozhodnutie bude právoplatné až v období od 21.dňa v mesiaci, prvá splátka nedoplatku zvýšeného výživného bude splatná až v mesiaci nasledujúcom.

Týmto rozsudkom sa zároveň mení rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -45 zo dňa 16.10.2008 vo výroku o určení výživného na maloletého L..

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.