Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_20C-123-2013.pdf
PDF · 106.39 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/123/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa G. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť SR, bytom J. T. XXXX/X, F. proti odporcovi R. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť SR, bytom J. T. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 3.750 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca j e povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.160 Eur a to v mesačných splátkach po 250 Eur mesačne, zročných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, so stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 3.750 Eur a odškodné 3.000 Eur. V návrhu navrhovateľ uviedol, že v októbri XXXX si odporca od neho požičal sumu 3.000 Eur na kúpu auta v Nemecku s následným predajom na Slovensku s tým, že do mesiaca mu peniaze vráti. V novembri XXXX si odporca od navrhovateľa požičal aj sumu 750 Eur na opravu auta. Do dnešného dňa odporca požičané peniaze napriek viacerým urgenciám navrhovateľa nevrátil. Keďže bol navrhovateľ v roku XXXX nezamestnaný, odporca navrhovateľovi nevrátením peňazí spôsobil škodu 3.000 Eur.
V priebehu konania upravil navrhovateľ návrh tak, že od odporcu žiadal sumu 3.750 Eur a náhradu škody vo výške 8.325 Eur. V doplnení návrhu uviedol, že od X.X.XXXX bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, poberal len dávku v nezamestnanosti 22,2967 Eur na deň. Mesačné výdavky navrhovateľa boli splátka úveru 130 Eur UniCredit Banke a.s., 94 Eur inkaso na byt, splátka 80 Eur za úver Poštovej banke, a.s., 60 Eur výživné na dve dcéry, 27 Eur telefón, 25 Eur platba za elektriku. Od X.X.XXXX do X.XX.XXXX, kedy bol navrhovateľ nezamestnaný, nezvládal navrhovateľ splácať všetky svoje záväzky, a preto došlo k exekúcii na výživné vo výške 845 Eur, ktorú sumu uhradil z pôžičky od rodičov. V Poštovej banke, a.s. navrhovateľovi zvýšili úrok a splátku navýšili na 160 Eur mesačne, čím mu vzrástli náklady na 480 Eur. Napokon navrhovateľovi vznikla dlžoba voči UniCredit Banke, a.s., ktorá vyústila do dražby bytu, ktorý kúpil za 27.000 Eur, z ktorých 7.000 Eur hradil zo svojho účtu a o tieto peňažné prostriedky navrhovateľ prišiel. Ak by odporca vrátil požičané peniaze včas, pokryl by navrhovateľ vzniknuté rozdiely a nestratil by peniaze v celkovej výške 8.325 Eur. Súd uznesením zo dňa XX.X.XXXX pripustil zmenu návrhu.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámením zmeny návrhu zo dňa XX.X.XXXX, oznámenia o dobrovoľnej dražbe, listu R. D. spol. s.r.o. zo dňa XX.X.XXXX, exekučného príkazu EX XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, dokladu o úhrade zo dňa XX.X.XXXX, oznámenia Z. Banky a.s. zo dňa XX.X.XXXX o predčasnej splatnosti úveru, žiadosti navrhovateľa o čerpanie úveru zo dňa XX.XX.XXXX, príkazu na úhradu zo dňa XX.XX.XXXX, notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F. zo dňa X.X.XXXX, rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky F. zo dňa XX.X.XXXX, listu Poštovej banky, a.s. zo dňa XX.X.XXXX, predpisu mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu platného od X.X.XXXX, a zistil nasledovne:
Z notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX spísanej notárom JUDr. Dušanom Mikitom v F. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ kúpil od B. a C. W. byt č. XX na X. p. vo vchode č. X v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku parc. č. XXXX/XX v k.ú. F. za kúpnu cenu 27.000 Eur. Časť kúpnej ceny 7.000 Eur vyplatil navrhovateľ predávajúcim prevodom z účtu a zvyšok 20.000 Eur z hypotekárneho úveru na účet pána W..
Zo žiadosti navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, príkazu na úhradu zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľ si vzal od Z. Banky, a.s. na kúpu bytu hypotekárny úver 20.000 Eur, ktorý vyplatil na účet predávajúceho v zmysle kúpnej zmluvy.
Rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny F. zo dňa X.X.XXXX bol navrhovateľ zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom X.X.XXXX.
Sociálna poisťovňa pobočka F. rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX priznala navrhovateľovi nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 22,2967 Eur od X.X.XXXX na obdobie šiestich mesiacov.
Navrhovateľovi bol správcom bytového domu Služby pre bývanie od X.X.XXXX stanovený predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu vo výške 94,01 Eur.
Keďže navrhovateľ splátkový kalendár hypotekárneho úveru nedodržal, UniCredit Banka, a.s. vyhlásila predčasnú splatnosť úveru ku dňu XX.X.XXXX. Úver bol zabezpečený záložným právom na byt navrhovateľa a na návrh banky bola dražobníkom R. D. spol. s.r.o., Bratislava dňa XX.X.XXXX vykonaná dobrovoľná dražba bytu navrhovateľa podľa zákona č. 527/2002 Z.z..
V liste zo dňa XX.X.XXXX Poštová banka a.s. oznámila navrhovateľovi, že v dôsledku porušenia obchodných podmienok zmluvy o pôžičke zo strany navrhovateľa mu banka splátku navýšila o sankčný úrok na sumu 160 eur mesačne od februára XXXX.
Navrhovateľ neplatil riadne a včas výživné po 30 Eur určené mu rozsudkom Okresného súdu F. č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX na mal. dcéry G. a M. L. L.. Preto bolo proti navrhovateľovi v prospech maloletých dcér na exekútorskom úrade JUDr. Zuzany Borárošovej v Bratislave pod spis. zn. EX XXX/XXXX začaté exekučné konanie na vymoženie zameškaného výživného vrátane trov exekúcie. Exekútorka vydala dňa XX.X.XXXX exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy navrhovateľa a navrhovateľ uhradil vymáhanú sumu aj s trovami exekúcie vkladom sumy 845 Eur na účet exekútorky dňa XX.X.XXXX.
Na pojednávaní navrhovateľ trval na návrhu. V októbri XXXX navrhovateľ odporcovi požičal sumu 3 000 Eur na kúpu auta v Nemecku, ktoré mal on predať na Slovensku s tým, že mal mať zabezpečeného kupca a odporca sa zaviazal túto pôžičku navrhovateľovi vrátiť do konca novembra XXXX, prípadne do konca roka XXXX. Peniaze požičal navrhovateľ odporcovi v hotovosti dňa XX.XX.XXXX pred pobočkou Slovenskej sporiteľne a.s. na sídlisku C. v F. tak, že sumu 2.000 Eur vybral z účtu a 1.000 Eur mal v hotovosti u seba doma. Keď odporcovi požičiaval peniaze, bol prítomný aj H. E., ktorému navrhovateľ tiež požičal peniaze. Následne navrhovateľ odporcovi na jeho žiadosť v novembri XXXX požičal sumu 750 Eur, ktorú mu vyplatil v dvoch alebo troch hotovostných platbách, a ich presné dátumy navrhovateľ uviesť nevedel. Peniaze 750 Eur odporcovi požičal v meste F., pri odovzdávaní peňazí nebol nikto prítomný. Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi sumu 750 Eur do konca roka XXXX z predaja auta. Peňažné úroky z pôžičiek si účastníci nedojednali. Zamestnávateľ Y. - G. U. N., spol. s r.o., u ktorého mal navrhovateľ dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú, s navrhovateľom ukončil pracovný pomer dohodou k XX.X.XXXX, z dôvodu, že zamestnávateľovi sa v podnikaní nedarilo a dosahoval slabé tržby pre finančnú krízu. Od X.X.XXXX sa navrhovateľ zaevidoval na úrade práce. U uvedeného zamestnávateľa dosahoval navrhovateľ mesačný zárobok vo výške cca 550 Eur až 600 Eur v čistom, príp. v čase krízy vo výške cca 450 Eur až 460 Eur v čistom. Navrhovateľ si od D. banky, a.s. vzal v roku XXXX úver vo výške 5 000 Eur za účelom zakúpenie bytového zariadenia, pretože začiatkom roku XXXX kupoval byt od manželov W.. Na kúpu bytu si vzal navrhovateľ od Z. V. BANKy, a.s. hypotekárny úver vo výške 20.000 Eur. Zameškané výživné na maloleté dcéry vzniklo navrhovateľovi v lete XXXX, teda počas obdobia, keď bol nezamestnaný. V rovnakom období prestal splácať úver od Z. CRY. BANKy, a.s.. Navrhovateľ upresnil, že náhrada škody vo výške 8.325 Eur sa skladá zo sumy 7.000 Eur, ktorá predstavuje časť kúpnej ceny na byt, uhradenej z vlastných prostriedkov navrhovateľa, pričom vlastnícke právo k tomu bytu navrhovateľ stratil, pretože Z. V. BANKA, a.s. zrealizovala záložné právo prostredníctvom dobrovoľnej dražby pre nesplácanie úveru a byt bol vydražený. Ďalej škoda pozostáva zo sumy zameškaného výživného a trov exekúcie spolu vo výške 845 Eur, ktorú navrhovateľ vyplatil súdnej exekútorke JUDr. Zuzany Borárošovej dňa XX.XX.XXXX. Posledná časť škody predstavuje sumu 480 Eur, ktorá sa skladá z navýšených splátok úveru o 80 Eur krát 6 mesiacov, pretože Poštová banka a.s. navrhovateľovi pre nesplácanie úveru pôvodnú splátku 80 Eur navýšila o sankčné úroky na sumu 160 Eur mesačne. Navrhovateľ odporcovi požičal peniaze, pretože ho dlho pozná, bývajú v jednej bytovke, odporca ho ubezpečoval, že kúpa auta v Nemecku a jeho následný predaj na Slovensku sú isté. Povedal navrhovateľovi, že do Nemecka pošle niekoho, aby to auto kúpil. I keď mal navrhovateľ v tom čase hradiť mesačné splátky úverov a výživné, s pôžičkou súhlasil preto, lebo mu odporca požičané peniaze prisľúbil vrátiť v priebehu dvoch mesiacov. V lete roku XXXX navrhovateľovi jeho bývalá manželka vyplatila titulom vyporiadania BSM sumu 16 000 Eur. Zo sumy 16 000 Eur uhradil navrhovateľ časť kúpnej ceny bytu 7.000 Eur, dlh 800 Eur x 2, ktorú mal voči svojej advokátke, zastupujúcej ho pri vyporiadaní BSM, z výplaty z BSM uhradil navrhovateľ náklady na opravu jeho motorového vozidla vo výške 2.000 Eur, a poskytol pôžičky odporcovi. Pokiaľ by odporca vrátil navrhovateľovi požičané sumy v zmysle ich dohody do konca roka XXXX, v roku XXXX by bol navrhovateľ schopný platiť splátky úveru, ako aj výživné určené súdom na jeho dcéry a neprišiel by o byt.
Odporca na pojednávaní potvrdil, že niekedy v októbri XXXX si od navrhovateľa v hotovosti požičal sumu 2.000 Eur, pred bankomatom pobočky E. sporiteľne, a.s. v F. na sídlisku C.. Viac ako 2.000 Eur mu navrhovateľ v októbri XXXX nepožičal. Dohodli sa, že pôžičku 2.000 Eur odporca navrhovateľovi vráti z uskutočneného predaja auta do konca roka XXXX. Odporca ale z predaja auta nezískal žiadnu sumu. Osobe, ktorá kúpu auta v cudzine a jeho predaj realizovala, dal odporca požičané peniaze, no nevyplatila mu žiadnu finančnú čiastku a preto nemohol odporca vrátiť navrhovateľovi požičaných 2.000 Euro. Aj odporca vložil finančné prostriedky do uvedeného obchodu s autom a tie sa mu nevrátili. Odporca sa chystá peniaze koncom roka XXXX vymáhať od osoby, ktorá mala zabezpečiť kúpu a predaj auta. Ďalej odporca uviedol, že niekedy v novembri XXXX sa šli spolu s navrhovateľom, ktorý je jeho susedom, zabávať do pohostinstva v F., a navrhovateľ odporcovi požičal sumu 200 Eur na úhradu nákladov s tým spojeným, pričom odporca sa zaviazal navrhovateľovi tieto peniaze vrátiť z plánovaného predaja auta do konca roka XXXX. O pôžičkách nepodpísali žiadne listiny. Navrhovateľovi odporca vrátil z požičaných peňazí približne čiastku XXX Eur až 200 Eur, presnú sumu uviesť nevedel, pretože tieto čiastkové úhrady boli vykonané niekedy od januára XXXX, keď pre zamestnávateľa jazdil odporca dodávkovým vozidlom do zahraničia a čiastkové úhrady vykonali na pokyn odporcu jeho rodičia, a kamarát. Rodičia odporcu dali navrhovateľovi osobne sumu 20 Eur a kamarát navrhovateľovi hodil do poštovej schránky sumu 30 Eur. O čiastočných úhradách nemá odporca žiadne písomné potvrdenie od navrhovateľa, nevie ich
preukázať v plnej tvrdenej výške. V súčasnej dobe je odporca nezamestnaný, ale od januára 2014 má prisľúbené pre zamestnávateľa jazdiť do zahraničia. Odporca je ochotný splácať sumu, ktorú dlhuje navrhovateľovi, v mesačných splátkach po 200 Eur od februára 2014. Zročnosť splátky žiadal určiť do 25. dňa v mesiaci vzhľadom k tomu, že výplatu bude dostávať pravdepodobne 23. dňa v mesiaci, keďže takto mu mzdu vyplácal zamestnávateľ v minulosti. Odporca neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenia náhrady škody, pretože odporca navrhovateľovi žiadnu škodu nespôsobil. Uviedol, že zo sumy 2.200 Eur, ktorú si odporca od navrhovateľa požičal, by navrhovateľ aj tak nevykryl všetky svoje výdavky.
Po výsluchu odporcu, navrhovateľ uviedol, že si spomenul, že rodičia odporcu navrhovateľovi titulom požičaných peňazí vrátili sumu 20 Eur niekedy v roku XXXX a v tomto období si navrhovateľ našiel v poštovej schránke aj sumu 20 Eur, ale nevedel, od koho to boli peniaze.
Navrhovateľ navrhol v konaní vypočuť ako svedka H. E., no po tom, ako sa svedok nedostavil na odročené pojednávanie, netrval navrhovateľ už na jeho výsluchu. Na druhom pojednávaní navrhovateľ súhlasil so splátkovým kalendárom po 250 Eur mesačne.
Na druhé pojednávanie sa nedostavil ani odporca, hoci bol o termíne konania upovedomený na predchádzajúcom pojednávaní. Neprítomnosť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Preto súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Dojednali si ústne dve zmluvy o bezúročných pôžičkách, jednu v októbri XXXX, druhú v novembri XXXX, a termín splatnosti pôžičiek si dohodli do konca roka XXXX. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení, že odporcovi poskytol v októbri XXXX sumu 3.000 Eur. Odporca potvrdil, že v tomto mesiaci si od navrhovateľa požičal v hotovosti len sumu 2.000 Eur. Od výsluchu svedka, ktorý mal byť pri odovzdávaní peňazí prítomný, napokon navrhovateľ upustil, nežiadal ho vykonať, a preto súd tohto svedka opätovne nepredvolal a nevypočul. Taktiež nebolo v konaní preukázané tvrdenie navrhovateľa, že navrhovateľ odporcovi v novembri XXXX požičal sumu 750 Eur, pretože odporca priznal, že v uvedený mesiac mu v hotovosti vyplatil navrhovateľ pôžičku len v sume 200 Eur, viac nie. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že celková suma, ktorú si odporca od navrhovateľa v uvedených mesiacoch požičal bola 2.200 Eur s lehotou splatnosti do konca roka XXXX. Hoci odporca tvrdil, že navrhovateľovi z pôžičiek vrátil v priebehu roku XXXX sumu 100 Eur až 200 Eur, no presnú sumu celkovej čiastočnej úhrady a presné dátumy úhrad nevedel sám uviesť a ani preukázať, súd vychádzal z vyjadrenia navrhovateľa, ktorý potvrdil, že niekedy v roku XXXX mu bolo zo strany rodičov odporcu vrátených 20 Eur a raz si našiel v poštovej schránke 20 Eur, teda splatená čiastka titulom pôžičky spolu činí 40 Eur. Súd nemal ku dňu vyhlásenia rozsudku preukázané, žeby odporca splatil navrhovateľovi z pôžičky 2.200 Eur vyššiu čiastku ako 40 Eur. Preto súd zaviazal odporcu, aby splnil svoju zmluvnú povinnosť, teda, aby zaplatil navrhovateľovi nesplatenú časť pôžičky 2.160 Eur /2.200 Eur - 40 Eur/.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil odporcovi na jeho žiadosť zaplatiť navrhovateľovi dlh 2.160 Eur v mesačných splátkach po 250 Eur mesačne, zročných vždy do 25. dňa v mesiaci. Súd vychádzal z vyjadrenia odporcu, ktorý uviedol, že nie je schopný dlh vyrovnať jednou platbou, pričom by mal byť zamestnaný od januára 2014 ako šofér vozidla s tým, že mu má byť vyplácaná mzda do 23. dňa v mesiaci, ktorá bude postačujúca na úhradu dlhu v splátkach po 200 Eur mesačne. Súd potom aj s poukazom na súhlas navrhovateľa, aby odporcovi boli povolené splátky dlhu po 250 Eur mesačne a vzhľadom na dobu dvoch rokov, ktorá uplynula od splatnosti pôžičiek mal za to, že je opodstatnené
povoliť odporcovi splátky po 250 Eur mesačne, keďže takto bude dlh vyrovnaný v lehote 9 mesiacov, čo je vzhľadom na zistené okolnosti primeraná doba na splnenie dlhu. V prípade, že odporca neuhradí čo i len jednu splátku, nastáva zročnosť celého plnenia.
Navrhovateľ proti odporcovi uplatňoval aj náhradu škody vo výške 8.325 Eur, ktorú mu mal spôsobiť odporca tým, že nevrátil navrhovateľovi požičané peniaze do konca roku XXXX, v dôsledku čoho navrhovateľ nebol schopný vykryť svoje mesačné výdaje v roku XXXX, ktoré vyčíslil bez stravy na 416 Eur, keďže zároveň v roku XXXX prišiel navrhovateľ o zamestnanie. Aby súd mohol priznať právo na náhradu škody, musí navrhovateľ preukázať, že boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to: 1/ protiprávny úkon (resp. porušenie povinnosti), 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a 4/ zavinenie. V prípade, že nie je splnený čo i len jeden zo zákonných predpokladov, zodpovednosť za škodu nevzniká. V konaní bolo nepochybne preukázané, že odporca sa dopustil konania, ktoré je v rozpore s právom, pretože porušil povinnosť zo zmluvy o pôžičke, keď nevrátil navrhovateľovi požičané peniaze v lehote splatnosti do konca roku XXXX. Navrhovateľ listinným dôkazmi preukázal, že sa jeho majetok zmenšil o čiastku 8.325 Eur. Táto škoda sa skladá zo sumy 7.000 Eur, predstavujúcej časť kúpnej ceny za byt, ktorú vyplatil navrhovateľ predávajúcim z vlastných prostriedkov, a následne bol byt na návrh Z. Banky, a.s. v dobrovoľnej dražbe konanej dňa XX.X.XXXX vydražený. Do uplatnenej škody patrí i suma zameškaného výživného na maloleté dcéry navrhovateľa a trovy exekúcie spolu vo výške 845 Eur, ktoré preukázateľne navrhovateľ uhradil dňa XX.X.XXXX na účet exekútorky. Poslednú časť majetkovej ujmy predstavujú splátky úveru zvýšené o sankčný úrok navrhovateľa, t.j. o sumu 80 Eur x 6 mesiacov, hradené navrhovateľom Poštovej banke a.s. od februára XXXX. Navrhovateľ však neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti odporcom a vznikom škody v majetkovej sfére navrhovateľa. Príčinná súvislosť predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesplnenia zmluvnej povinnosti odporcu, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je tento vzťah iba sprostredkovaný. V konaní bolo preukázané, že odporca navrhovateľovi nevrátil pôžičky v sume 2.200 Eur do konca roku XXXX. Zároveň bolo preukázané, že navrhovateľ rozviazal svoj pracovný pomer dňa XX.X.XXXX dohodou, zaevidoval sa na úrade práce, a jeho príjem sa v dôsledku toho znížil zo sumy predchádzajúceho zárobku dosahovaného podľa jeho vlastného vyjadrenia od 400 Eur do 600 Eur mesačne na dávky v nezamestnanosti vo výške cca 334 Eur mesačne /50% z denného vymeriavacieho základu 22,2967 Eur x 30 dní v mesiaci/. Nezamestnaný bol navrhovateľ do X.XX.XXXX. Práve počas obdobia, keď bol navrhovateľ nezamestnaný, a poklesol mu príjem v uvedenom značnom rozsahu, podľa vlastného vyjadrenia navrhovateľa vznikol navrhovateľovi dlh na výživnom na dcéry, prestal navrhovateľ riadne splácať hypotekárny úver, a dostal sa do omeškania aj s platbami úveru Poštovej banke, a.s.. Následkom týchto javov bolo začaté exekučné konanie proti navrhovateľovi na vymoženie zameškaného výživného a trov exekúcie, bol zosplatnený hypotekárny úver a prebehla dražba bytu navrhovateľa a navrhovateľovi boli zvýšené splátky druhého úveru o sankčné úroky za omeškanie. Na strane navrhovateľa došlo k vyššie uvedeným majetkovým úbytkom v roku XXXX. Vzhľadom na uvedený sled relevantných príčin a následkov teda nemožno považovať skutočnosť, že odporca navrhovateľovi nevrátil koncom roku XXXX pôžičky za bezprostrednú a priamu príčinu majetkových strát navrhovateľa, ktorých náhrady sa domáha. Keďže nie je splnená jedna zo základných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, v tejto časti musel súd návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný.
Vzhľadom na navrhovateľom požadované sumy a súdom priznané sumy bol odporca v prevažnej miere v konaní úspešný a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. by mal právo na náhradu trov konania. Keďže náhradu trov neuplatnil a zo spisu nevyplýva, žeby mu nejaké vznikli, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.