Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoE-258-2013.pdf
PDF · 87.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/258/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K. U. N., s.r.o., K. XX, G., F.: XXXXXXXX, zastúpeného Z.. M. U., advokátkou, H. XX, G., proti povinnému: P. E., nar. 15.X.XXXX, P. XXXX/X, H., o vymoženie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Z.. Z. Q., D. úrad H., S. XX, H., pod č. EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu H., takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny X.XXX,XX eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Z.. D. Končokom dňa X.X.XXXX, sp. zn.: RK-PC-XX/XX-EK, vydaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) , § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 45 ods. 1, 2, 3, § 34 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čl. 3 ods. 1smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS a uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovom úvere spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“), uzavretá medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške XXX eur, ktorý sa zaviazal splácať v XX mesačných splátkach po XX,XX eur. Zmluvu o revolvingovom úvere posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože oprávnený poskytol úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnému oprávnený dočasne poskytol peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme. Uviedol, že v čl. 14 bod 14.1 VOP sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je povinný v prípade omeškania s plnením akéhokoľvek záväzku zo zmluvy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške X,XXX % z výšky dlžnej splátky za každý deň omeškania. V zmysle bodu XX.X zmluvného dojednania, v prípade omeškania s plnením splátky o viac ako X mesiace po termíne splatnosti, je dlžník povinný nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 13 bod 13.1 zmluvného dojednania, uhradiť zmluvnú pokutu vo výške X,XXX % z výšky dlžnej splátky za každý deň omeškania. Súd prvého stupňa konštatoval, že uvedená zmluva obsahovala neprimerané podmienky (§ 53 OZ) a to dojednania o sankciách- zmluvných pokutách vo vyššie uvedenom článku 14 VOP, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 OZ) a z tohto dôvodu exekučný titul- rozhodcovský rozsudok zaväzoval na plnenie právom nedovolené v rozpore s § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) a ods. 5 OZ, ako aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 OZ a v rozpore so smernicou Rady č. 93/13/1984 EHS. V danom prípade výška zmluvných pokút nebola dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve, ale podmienky boli obsiahnuté v súčasti zmluvy, a to vo Všeobecných obchodných podmienkach. Tie boli na predtlačenom tlačive a boli všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov- spotrebiteľov, teda neboli individuálne dojednané a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za preukázané, že rozhodcovský rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré bolo právne nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi [§ 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní], preto zamietol predmetnú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX eur vrátane DPH. Uviedol, že výlučným dôvodom pre vznik a uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu bolo v danom prípade omeškanie dlžníka (povinného) so splácaním úveru. Povinný sa dostal do omeškania so splácaním úveru napr. pri splátke č. 1 ako i ďalších, pričom bol v omeškaní s úhradou splátky viac ako tri mesiace. Zo znenia čl. 14 vyplývalo, že výška zmluvnej pokuty X,XXX % závisela výlučne od doby trvania porušovania povinnosti zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta teda vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu- splatenie dlhu. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd prvého stupňa podľa oprávneného vychádzať z porovnania výšky sankcie a významu zabezpečenej povinnosti. Sankcia za každý deň omeškania je v súlade § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu vzniku omeškania povinného , preto takáto výška zmluvnej pokuty rozhodne nie je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň poukázal na to, že vymáhaný nárok je nárokom zo zmluvy. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúša zaviesť, nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení, či porušením čl. 46 ods.1, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Oprávnený na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie H. súdu v Y. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXCoE/XX/XXXX, Krajského súdu v G. G. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX, ako aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. II. ÚS XXX/ XX-XX, F.. ÚS XXX/XX a F.. ÚS XXX/XX. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa X.X.XXXX a povinnému dňa X.X.XXXX.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise; b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo; c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c).
Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený.
Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa X.XX.XXXX vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. Podobne Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX-XX uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“ Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku, podľa ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
Exekučný súd otázku, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené, resp. či nie je v rozpore s dobrými mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t. j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.
Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.
V posudzovanom prípade článok 14 zmluvných dojednaní zmluvy upravoval sankcie, podľa ktorých v bode 14.1. v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere je dlžník povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške X,XXX % z výšky splátky za každý deň omeškania. Podľa bodu 14.1 zmluvného dojednania, v prípade omeškania s plnením splátky o viac ako 3 mesiace sa stali podľa článku 13 ods. 13.1 písm. a) tejto zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške X,XXX % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku je uvedené, že v ňom priznaná istina X.XXX,XX eur pozostáva zo sumy tvorenej nesplatenými splátkami podľa zmluvy. Rozhodcovským rozsudkom priznané príslušenstvo je tvorené zmluvnou pokutou vo výške X,XXX % denne a úrokom z omeškania vo výške X,XXX % ročne podľa § 52 ods. 2 OZ.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V danom prípade oprávnený na základe zmluvy poskytol povinnému úver vo výške XXX eur pričom ten bol podľa ustanovenia čl. 14 zmluvných dojednaní v prípade omeškania so splnením svojho peňažného záväzku povinný uhradiť oprávnenému zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná kumulatívne. Povinný sa totiž zaviazal v prípade omeškania s úhradou splátky uhradiť oprávnenému za každý deň omeškania X,XXX % z výšky omeškanej splátky.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého ustanovenie čl. 14 zmluvných dojednaní zmluvy o RÚ je podľa vyššie uvedeného neprijateľnou podmienkou v zmluve, nakoľko požadoval od povinného, ako spotrebiteľov, aby v prípade nesplnenia svojho záväzku zaplatili neprimerane vysokú sumu ako sankciu. Ako také je preto uvedené ustanovenie - článok 14 VOP podľa § 53 ods. 5 OZ neplatné. Absolútna neplatnosť znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol a tento právny úkon ani nevyvoláva právne následky. A preto aj rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie zamietol (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.