Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/13/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: PAMAZ, s.r.o., so sídlom 951 24 Kapince 96, IČO: 35 976 489, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, Clementisove Sady 1616, Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1020504/1/1061086/2012, č. 1020504/1/1061215/2012 a č. 1020504/1/1061154/2012, všetky zo dňa 02.07.2012, jednohlasne takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.04.2013 sa žalobca domáhal, aby súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí žalovaného, špecifikovaných v záhlaví rozsudku, tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V dôvodoch žaloby uviedol, že Daňový úrad Nitra vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty PAMAZ, s.r.o. Kapince, teda u žalobcu, daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2009.

O výsledku daňovej kontroly vypracoval správca dane protokol č. zo dňa 06.02.2012 a dodatok č. 1 zo dňa 08.03.2012 k uvedenému protokolu. Protokol bol so žalobcom prerokovaný a doručený dňa 14.03.2012.

Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 9400303/1/669259/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým žalobcovi na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 vyrubil rozdiel dane v sume 19.228,- eur, ďalej dodatočný platobný výmer č. 9400303/1/671485/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým žalobcovi na DPH za zdaňovacie obdobie november 2009 vyrubil rozdiel dane v sume 18.179,20 eura a ďalej dodatočný platobný výmer č. 9400303/1/671686/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým žalobcovi na DPH za zdaňovacie obdobie december 2009 vyrubil rozdiel dane v sume 2.592,55 eura.

Žalobca sa voči predmetným výmerom v určenej lehote písomne odvolal odvolaniami zo dňa 20.04.2012. O odvolaniach žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1020504/1/1061086/2012, č. 1020504/1/1061215/2012 a č. 1020504/1/1061154/2012 zo dňa 02.07.2012, ktorými rozhodnutiami dodatočné platobné výmery Daňového úradu Nitra, teda napadnuté rozhodnutia, potvrdil. Proti týmto rozhodnutiam žalovaného sa nemožno odvolať.

Žalobca v roku 2009 ukončoval podnikateľskú a ekonomickú činnosť. Jednoúčelový materiál na výrobu topánok nevedel predať, nakoľko tento materiál nebolo možné využiť iným spôsobom. Z uvedeného dôvodu preto tento materiál bol vyvezený za symbolickú cenu späť do Talianska.

Správca dane v daňovej kontrole napadol skutočnosť, že na dožiadanie prostredníctvom daňového úradu v Taliansku odberateľ nepotvrdil prevzatie tovaru v Taliansku, a to napriek tomu, že splnomocnený sprostredkovateľ obchodov žalobcu p. M. U. potvrdil, že tovar osobne vyviezol a predložil aj podpis na faktúre od odberateľa. Keď má žalobca potvrdené prevzatie tovaru a vie, kam potom v Taliansku išiel tovar, mal správca dane potrestať talianske odberateľa, keď nepriznal prevzatie tovaru a nie žalobcu. Ďalej pokiaľ sa už správca dane rozhodol potrestať žalobcu namiesto zahraničného odberateľa, tak mal vyrubiť predpis dane z vyfakturovanej predajnej ceny a nie z nákupnej ceny.

Rozbor nálezov správcu dane:

Júl 2009 - vydané faktúry č. 24 a 25 v nákupnej cene 101.200,- eur a v predajnej cene 10.120,- eur.

Odberateľ ako príjemca tovaru nepotvrdil pred správcom dane v Taliansku prevzatie tovaru. Tento tovar nakoniec prevzala spoločnosť Legatoria Universo di Terenci Mario. Daňový úrad dorubil nedoplatok 19.228,- eur.

November 2009 - vydané faktúry č. 29 a 30 v nákupnej cene 95.680,- eur a v predajnej cene 9.600,- eur.

Odberateľ ako príjemca tovaru nepotvrdil pred správcom dane v Taliansku prevzatie tovaru. Tovar nakoniec prevzala spoločnosť Legatoria Universo di Terenci Mario. Daňový úrad dorubil nedoplatok 18.179,20 eura.

December 2009 - daňový úrad neuznal inventúru, že tovar bol predaný a dorubil 2.550,- eur.

Rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto sa žalobca domáhal ich zrušenia.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.06.2013 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalej uviedol, že rozhodnutím č. 1020504/1/1061086/2012 zo dňa 02.07.2012 žalovaný daňový orgán potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nitra (ďalej aj „správca dane“) číslo: 9400303/1/669259/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým správca dane podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 19.228,00 eur.

Vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie júl 2009 správca dane vydal rozhodnutie č. 9400303/1/669259/2012 zo dňa 28.03.2012 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane 07/2009“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 19.228,00 eur z dôvodu porušenia § 43 ods. 1 a 5 písm. b) a d) zákona o dani z pridanej hodnoty, keď nepreukázal písomným potvrdením prijatie tovaru odberateľom a nepredložil iné doklady preukazujúce dodanie tovaru do iného členského štátu. Správca dane neuznal dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu za oslobodené od dane, a predmetný tovar zdanil v tuzemsku ako tovar dodaný na osobnú spotrebu platiteľa dane (§ 8 ods. 3 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty). Žalovaný daňový orgán rozhodnutie správcu potvrdil.

Správca dane medzinárodným šetrením preveroval, či v súlade s ustanovením § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty, boli deklarované dodávky tovarov do iného členského štátu dodané v takom množstve a sortimente, ako je uvedené na faktúrach č. 23, 24 a 25 pre talianskeho odberateľa TUTTO. Zástupca talianskej spoločnosti ďalej potvrdil, že talianska spoločnosť nemá žiadny priamy vzťah so slovenskou spoločnosťou, nakoľko tovar, na základe internetovej ponuky nakúpil od neznámeho

predajcu spoločnosti z Monte Urano (meno osoby si nepamätá), ktorý mu odovzdal faktúru č. 23 vystavenú slovenskou spoločnosťou. K faktúram č. 24 a 25 zástupca spoločnosti TUTTO uviedol, že o týchto faktúrach nemá žiadnu informáciu a podpis na faktúrach je falošný. K tovaru uvedeného na faktúrach č. 24 a 25 sa nehlásil a jeho nadobudnutie v inom členskom štáte poprel.

Žalobca pri daňovej kontrole tvrdil, že tovar z tuzemska do iného členského štátu osobne prepravil spolupracovník M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F. XX/B, XXXXX Z. V., R..

Žalobca sa odvolával len na písomné potvrdenie M. U.. Z uvedeného potvrdenia však vyplýva, že M. U. sa vyjadril iba k faktúram č. 26, 27 a 28, teda nie k faktúram č. 23, 24 a 25, ktoré sú predmetom šetrenia v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2009. Žiadne iné potvrdenie, preukazujúce dodanie predmetného tovaru do iného členského štátu, žalobcom predložené nebolo.

Vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole správca dane za zdaňovacie obdobie november 2009 vydal rozhodnutie číslo: 9400303/1/671485/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 vyrubil rozdiel dane v sume 18.179,20 eura z dôvodu porušenia § 43 ods. 1 a 5 písm. b) a d) zákona o dani z pridanej hodnoty, keď žalobca nepreukázal písomným potvrdením prijatie tovaru odberateľom a nepredložil iné doklady preukazujúce dodanie tovaru do iného členského štátu. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane sa žalobca odvolal. Žalovaný daňový orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Správca dane medzinárodným šetrením preveroval, či v súlade s ustanovením § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty, boli deklarované dodávky tovarov do iného členského štátu dodané v takom množstve a sortimente, ako je uvedené na faktúrach č. 29 a 30. Z medzinárodného šetrenia vyplynulo, že TUTTO nemá žiadny priamy vzťah so slovenskou spoločnosťou, nakoľko tovar uvedený na faktúre č. 23 (je predmetom zdaňovacieho obdobia júl 2009), na základe internetovej ponuky nakúpil od neznámeho predajcu spoločnosti z Monte Urano, ktorý mu odovzdal faktúru č. 23 vystavenú slovenskou spoločnosťou. K faktúram č. 29 a 30 zástupca spoločnosti TUTTO uviedol, že o týchto faktúrach nemá žiadnu informáciu a podpis na faktúrach je falošný. TUTTO sa k tovaru uvedeného na faktúrach č. 29 a 30 nehlási a je jeho nadobudnutie v inom členskom štáte nepotvrdil.

Žalobca počas daňovej kontroly tvrdil, že tovar z tuzemska do iného členského štátu osobne prepravil vyššie identifikovaný spolupracovník M. U.. Toto tvrdenie nebolo v daňovom konaní preukázané. Žalobca na výzvu správcu dane zo dňa 28.11.2011 predložil ako dôkaz iba písomné potvrdenie M. U. (dokument v talianskom a slovenskom jazyku, nedatovaný, nikým nepodpísaný), reálnu prepravu tovaru a jeho dodania talianskemu odberateľovi uvedenom na faktúrach č. 29 a 30 nepreukázal.

Žalobca nepreukázal ani splnenie ustanovenia § 43 ods. 5 písm. b) a d) zákona o dani z pridanej hodnoty, nakoľko okrem faktúry nepredložil písomné potvrdenie odberateľa alebo ním poverenou osobou o prijatí tovaru. Žalobca ani inými vierohodnými dôkazmi (napr. zmluvu o dodaní tovaru, dodací list, doklad o prijatí platby za tovar ap.) nepreukázal reálne dodanie tovaru do iného členského štátu.

Vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole správca dane za zdaňovacie obdobie december 2009 vydal rozhodnutie č. 9400303/1/671686/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 vyrubil rozdiel dane v sume 2.592,55 eura z dôvodu porušenia § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty, keď nezdanil tovar dodaný na osobnú spotrebu. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane sa žalobca odvolal. Žalovaný daňový orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Žalobca za zdaňovacie obdobie december 2009 podal tzv. negatívne daňové priznanie, tzn. nevykázal žiadne zdaniteľné obchody ani odpočítanie dane. Správca dane z účtovníctva daňového subjektu a z predložených faktúr zistil, že daňový subjekt mal v nákladoch zaúčtovaných aj 5 faktúr v celkovej hodnote 13.645,00 eur od dodávateľov z iného členského štátu - Talianska.

Z predloženého účtovníctva vyplynulo, že žalobca v príslušných zdaňovacích obdobiach tovar nadobudnutý z iného členského štátu zdanil (§11 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 20 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty) a zároveň si v tom istom zdaňovacom období odpočítal daň (§ 51 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. c) zákona o dani z pridanej hodnoty). Žalobca tvrdil, že tovar z hore uvedených 5 faktúr v celkovej hodnote 16.645,00 eur nadobudol v roku 2009 a v tomto roku ho aj predal. Toto tvrdenie správca dane vyvrátil zistením, že tovar bol evidovaný na sklade už k 31.12.2008, tzn. že daňový subjekt ho musel nadobudnúť pred 01.01.2009. V kontrolovanom zdaňovacom období december 2009 žalobca nevystavil žiadnu faktúru, ktorou by deklaroval nejaké dodanie tovaru, či už do tuzemska alebo do zahraničia. Podľa predloženej inventarizácie majetku a záväzkov, vykonanej na základe príkazu na vykonanie riadnej inventarizácie majetku a záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v roku 2009 zo dňa 15.10.2009, žalobca na konci roka 2009 ku dňu 31.12.2009 neevidoval už žiadne zásoby. Kam skutočne predmetný tovar dodal žalobca nepreukázal. Správca dane na základe vykonaných šetrení konštatoval, že tovar (obuv) nakúpený v roku 2009 na základe 5 faktúr č. 40008/09, 40016/09, a 40024/09 od hore uvedených talianskych dodávateľov a nemohol byť a ani nebol predmetom fakturácie v roku 2009, lebo nebol evidovaný ani v inventarizácii majetku k 31.12.2009. Nakoľko žalobca nepreukázal použitie predmetného tovaru na podnikateľské účely, správca dane urobil záver v súlade so zákonom, že predmetný tovar slúžil na osobnú spotrebu platiteľa dane.

Správca dane zdanil predmetný tovar v súlade s ustanovením § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty, ako tovar, ktorý žalobca použil na osobnú spotrebu. Takéto dodanie tovaru sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu a je predmetom dane v tuzemsku (§ 8 ods. 3 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Preto správca dane hodnotu tovaru v celkovej sume 13.645,00 eur zdanil príslušnou 19% sadzbou dane (13.645 x 19% = 2.592,55 eura) Daň v sume 2.592,55 eura správca dane vyrubil rozhodnutím správcu dane 12/2009.

V konaní nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu. Keďže žalobca nepreukázal, že tovar dodal do iného členského štátu, správca dane zdanil tovar v tuzemsku v hodnote tovaru, ktorý mal žalobca vo svojej účtovnej evidencii. Správca dane nemohol (vzhľadom na nepreukaznosť faktúr) vypočítať daň na základe fiktívnych súm (75 - 90% zľavy) uvedených na predmetných faktúrach pre TUTTO.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ak súd po preskúmaní rozhodnutia postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím č. 1020504/1/1061215/2012 zo dňa 02.07.2012 žalovaný daňový orgán potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nitra číslo: 9400303/1/671485/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. a) bod 1 zákona o správe daní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 18.179,20 eura.

Rozhodnutím č. 1020504/1/1061154/2012 zo dňa 02.07.2012 žalovaný daňový orgán potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nitra číslo: 9400303/1/671686/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. a) bod 1 zákona o správe na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.592,55 eura.

Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 (ďalej aj „daňová kontrola“). Daňová kontrola začala dňa 15.08.2011 na

základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. /CIG zo dňa 11.07.2011 (§ 15 ods. 2 zákona o správe daní). Z dôvodu vykonávaných medzinárodných dožiadaní bola kontrola prerušená od 12.09.2011 do 22.11.2011 (rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 05.09.2011 a oznámenie zo dňa 24.11.2011). Lehotu na výkon daňovej kontroly stanovenú v § 15 ods. 17 zákona o správe daní správca dane dodržal.

O výsledku daňovej kontroly správca dane vypracoval protokol č. zo dňa 06.02.2012 a dodatok č. 1 zo dňa 08.03.2011, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 14.03.2012 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9400401/1/464162/2012 zo dňa 14.03.2012).

Vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie júl 2009 správca dane vydal rozhodnutie č. 9400303/1/669259/2012 zo dňa 28.03.2012 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane 07/2009“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 19.228,00 eur z dôvodu porušenia § 43 ods. 1 a 5 písm. b) a d) zákona o dani z pridanej hodnoty, keď nepreukázal písomným potvrdením prijatie tovaru odberateľom a nepredložil iné doklady preukazujúce dodanie tovaru do iného členského štátu. Správca dane neuznal dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu za oslobodené od dane, a predmetný tovar zdanil v tuzemsku ako tovar dodaný na osobnú spotrebu platiteľa dane (§ 8 ods. 3 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty). Žalovaný daňový orgán rozhodnutie správcu potvrdil.

Správca dane medzinárodným šetrením preveroval, či v súlade s ustanovením § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty, boli deklarované dodávky tovarov do iného členského štátu dodané v takom množstve a sortimente, ako je uvedené na faktúrach č. 23, 24 a 25 pre talianskeho odberateľa TUTTO. Zástupca talianskej spoločnosti ďalej potvrdil, že talianska spoločnosť nemá žiadny priamy vzťah so slovenskou spoločnosťou, nakoľko tovar, na základe internetovej ponuky nakúpil od neznámeho predajcu spoločnosti z Monte Urano (meno osoby si nepamätá), ktorý mu odovzdal faktúru č. 23 vystavenú slovenskou spoločnosťou. K faktúram č. 24 a 25 zástupca spoločnosti TUTTO uviedol, že o týchto faktúrach nemá žiadnu informáciu a podpis na faktúrach je falošný. K tovaru uvedeného na faktúrach č. 24 a 25 sa nehlásil a jeho nadobudnutie v inom členskom štáte poprel.

Žalobca pri daňovej kontrole tvrdil, že tovar z tuzemska do iného členského štátu osobne prepravil spolupracovník M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F. XX/B, XXXXX Z. V., R..

Žalobca sa odvolával len na písomné potvrdenie M. U.. Z uvedeného potvrdenia však vyplýva, že M. U. sa vyjadril iba k faktúram č. 26, 27 a 28, teda nie k faktúram č. 23, 24 a 25, ktoré sú predmetom šetrenia v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2009. Žiadne iné potvrdenie, preukazujúce dodanie predmetného tovaru do iného členského štátu, žalobcom predložené nebolo.

Vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole správca dane za zdaňovacie obdobie november 2009 vydal rozhodnutie číslo: 9400303/1/671485/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 vyrubil rozdiel dane v sume 18.179,20 eura z dôvodu porušenia § 43 ods. 1 a 5 písm. b) a d) zákona o dani z pridanej hodnoty, keď žalobca nepreukázal písomným potvrdením prijatie tovaru odberateľom a nepredložil iné doklady preukazujúce dodanie tovaru do iného členského štátu. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane sa žalobca odvolal. Žalovaný daňový orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Správca dane medzinárodným šetrením preveroval, či v súlade s ustanovením § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty, boli deklarované dodávky tovarov do iného členského štátu dodané v takom množstve a sortimente, ako je uvedené na faktúrach č. 29 a 30. Z medzinárodného šetrenia vyplynulo, že TUTTO nemá žiadny priamy vzťah so slovenskou spoločnosťou, nakoľko tovar uvedený na faktúre č. 23 (je predmetom zdaňovacieho obdobia júl 2009), na základe internetovej ponuky nakúpil od neznámeho predajcu spoločnosti z Monte Urano, ktorý mu odovzdal faktúru č. 23 vystavenú slovenskou spoločnosťou. K faktúram č. 29 a 30 zástupca spoločnosti TUTTO uviedol, že o týchto faktúrach nemá

žiadnu informáciu a podpis na faktúrach je falošný. TUTTO sa k tovaru uvedeného na faktúrach č. 29 a 30 nehlási a je jeho nadobudnutie v inom členskom štáte nepotvrdil.

Žalobca počas daňovej kontroly tvrdil, že tovar z tuzemska do iného členského štátu osobne prepravil vyššie identifikovaný spolupracovník M. U.. Toto tvrdenie nebolo v daňovom konaní preukázané. Žalobca na výzvu správcu dane zo dňa 28.11.2011 predložil ako dôkaz iba písomné potvrdenie M. U. (dokument v talianskom a slovenskom jazyku, nedatovaný, nikým nepodpísaný), reálnu prepravu tovaru a jeho dodania talianskemu odberateľovi uvedenom na faktúrach č. 29 a 30 nepreukázal.

Žalobca nepreukázal ani splnenie ustanovenia § 43 ods. 5 písm. b) a d) zákona o dani z pridanej hodnoty, nakoľko okrem faktúry nepredložil písomné potvrdenie odberateľa alebo ním poverenou osobou o prijatí tovaru. Žalobca ani inými vierohodnými dôkazmi (napr. zmluvu o dodaní tovaru, dodací list, doklad o prijatí platby za tovar ap.) nepreukázal reálne dodanie tovaru do iného členského štátu.

Vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole správca dane za zdaňovacie obdobie december 2009 vydal rozhodnutie č. 9400303/1/671686/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 vyrubil rozdiel dane v sume 2.592,55 eura z dôvodu porušenia § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty, keď nezdanil tovar dodaný na osobnú spotrebu. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane sa žalobca odvolal. Žalovaný daňový orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Žalobca za zdaňovacie obdobie december 2009 podal tzv. negatívne daňové priznanie, tzn. nevykázal žiadne zdaniteľné obchody ani odpočítanie dane. Správca dane z účtovníctva daňového subjektu a z predložených faktúr zistil, že daňový subjekt mal v nákladoch zaúčtovaných aj 5 faktúr v celkovej hodnote 13.645,00 eur od dodávateľov z iného členského štátu - Talianska.

Z predloženého účtovníctva vyplynulo, že žalobca v príslušných zdaňovacích obdobiach tovar nadobudnutý z iného členského štátu zdanil (§11 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 20 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty) a zároveň si v tom istom zdaňovacom období odpočítal daň (§ 51 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. c) zákona o dani z pridanej hodnoty). Žalobca tvrdil, že tovar z hore uvedených 5 faktúr v celkovej hodnote 16.645,00 eur nadobudol v roku 2009 a v tomto roku ho aj predal. Toto tvrdenie správca dane vyvrátil zistením, že tovar bol evidovaný na sklade už k 31.12.2008, tzn. že daňový subjekt ho musel nadobudnúť pred 01.01.2009. V kontrolovanom zdaňovacom období december 2009 žalobca nevystavil žiadnu faktúru, ktorou by deklaroval nejaké dodanie tovaru, či už do tuzemska alebo do zahraničia. Podľa predloženej inventarizácie majetku a záväzkov, vykonanej na základe príkazu na vykonanie riadnej inventarizácie majetku a záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v roku 2009 zo dňa 15.10.2009, žalobca na konci roka 2009 ku dňu 31.12.2009 neevidoval už žiadne zásoby. Kam skutočne predmetný tovar dodal žalobca nepreukázal. Správca dane na základe vykonaných šetrení konštatoval, že tovar (obuv) nakúpený v roku 2009 na základe 5 faktúr č. 40008/09, 40016/09, a 40024/09 od hore uvedených talianskych dodávateľov a nemohol byť a ani nebol predmetom fakturácie v roku 2009, lebo nebol evidovaný ani v inventarizácii majetku k 31.12.2009. Nakoľko žalobca nepreukázal použitie predmetného tovaru na podnikateľské účely, správca dane urobil záver v súlade so zákonom, že predmetný tovar slúžil na osobnú spotrebu platiteľa dane.

Správca dane zdanil predmetný tovar v súlade s ustanovením § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty, ako tovar, ktorý žalobca použil na osobnú spotrebu. Takéto dodanie tovaru sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu a je predmetom dane v tuzemsku (§ 8 ods. 3 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Preto správca dane hodnotu tovaru v celkovej sume 13.645,00 eur zdanil príslušnou 19% sadzbou dane (13.645 x 19% = 2.592,55 eura) Daň v sume 2.592,55 eura správca dane vyrubil rozhodnutím správcu dane 12/2009.

V konaní nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu. Keďže žalobca nepreukázal, že tovar dodal do iného členského štátu, správca dane zdanil tovar v tuzemsku v hodnote tovaru, ktorý

mal žalobca vo svojej účtovnej evidencii. Správca dane nemohol (vzhľadom na nepreukaznosť faktúr) vypočítať daň na základe fiktívnych súm (75 - 90% zľavy) uvedených na predmetných faktúrach pre TUTTO.

Ako už bolo uvedené predmetom konania vo veci samej bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného špecifikovaných v záhlaví rozsudku. Žalovaný potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Nitra, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel dane za mesiac júl 2009 vo výške 19.228,- eur, a za mesiac november 2009 vo výške 18.179,20 eura z dôvodu porušenia ust. a , , keď žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a teda správca dane neuznal takúto dodávku za takú, ktorá podlieha oslobodeniu od dane, správca ďalej vyrubil žalobcovi rozdiel dane za mesiac december 2009 vo výške 2.592,55 eura z dôvodu porušenia ust. , , keďže žalobca nepreukázal použitie nakúpeného tovaru na podnikateľské účely, správca dane ho považoval za tovar slúžiaci na osobnú spotrebu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) a d) zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a

- ak prepravu vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,

- inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

Je potrebné prisvedčiť správcovi dane ako aj žalovanému, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie dodávky tovaru od DPH.

Žalobca nepreukázal v konaní, hoci bol správcom dane opakovane vyzvaný, že tovar dokladovaný na fa. č. 24 a 25 resp. 29 a 30 bol dodaný do iného členského štátu. Odberateľ na faktúrach deklarovaný, prijatie tovaru poprel, uviedol, že podpis na predmetných faktúrach je falošný, pričom ani žalobcom splnomocnená osoba M. U., ktorý mal tovar odberateľovi dodať, túto skutočnosť nepotvrdil, jeho čestné prehlásenie nemohlo byť žalovaným akceptované, nakoľko k fa. č. 24, 25 sa vôbec nevzťahovalo, a k fa. č. 29, 30 nebolo touto osobou ani podpísané a teda ani spôsobilé preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Zo žiadneho listinného dôkazu nebolo možné prijať záver o existencii a realizácii predmetných dodávok, a preto správca dane postupoval správne, keď žalobcovi vyrubil rozdiel dane.

Rovnako správca dane postupoval správne aj pri vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiac december 2009 vo výške 2.592,55 eura, nakoľko žalobca nepreukázal, že v roku 2009 nadobudol tovar v celkovej hodnote 13.645,- eur a ani nepreukázal ako predmetný tovar v roku 2009 použil, nakoľko podľa inventarizácie ku koncu roku 2009 už žalobca neevidoval žiadne zásoby. Žalobca teda nepreukázal použitie deklarovaného tovaru v hodnote 13.645,- eur na podnikateľské účely.

Súd k argumentácii obsiahnutej v žalobe na doplnenie uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu, nemohol správca dane postupovať inak ako postupoval a vzhľadom na uvedené musel vyrubiť rozdiel dane z hodnoty tovaru uvedenej v účtovnej evidencii žalobcu.

Súd záverom poukazuje na rozhodovaciu prax NS SR (napr. rozhodnutie ), z ktorého záveru vyplýva, že je na dodávateľovi aby prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať,

aby sa uistil, že plnenie ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca sa spoliehal na tvrdenie tretej osoby, pričom sám nepodnikal žiadne kroky, aby tieto informácie preveril. Síce nemožno pričítať zodpovednosť žalobcu za konanie takejto osoby, avšak pod podmienkou, že tento prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne očakávať.

Z uvedených dôvodov súd žalobu v zmysle už cit. ust. zamietol ako nedôvodnú.

Keďže žalobca bol v konaní neúspešný, súd mu podľa nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha ( ).