Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_10C-47-2011.pdf
PDF · 112.28 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/47/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XXX, XXX XX M. N. C. proti žalovanému Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX M. o zaplatenie 2.466,00 Eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 497,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.9.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca žalobným návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 22.03.2011 sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.466 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z neuhradenej čiastky od dátumu 01.08.2008 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný si na vyberanie svojho dôchodku ako aj ostatných potrieb požičal od neho čiastku v sume 80.000 Sk v prepočte 2.655,50 Eur ako bezúročnú pôžičku, ktorú mal splatiť 16-mi splátkami. Z danej pôžičku zaplatil len dve splátky v sume 5.700 Sk. K podaniu žalobného návrhu nie je uhradená čiastka v sume 74.300 Sk čo je 2.466 Eur. Na splnenie dlžnej sumy bol žalovaný viac krát ústne upozornení.
V predmetnej právnej veci Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 31.03.2011 vydal platobný rozkaz sp.zn. 4Ro/103/2011-15, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.466 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 01.08.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s platobným rozkazom nakoľko žalovanú sumu žalobcovi splatil. Žalobca vo svojom návrhu uvádza nepravdivé údaje. Žalovanú čiastku žalobcovi nikdy neplatil v hotovosti ale prostredníctvom bankového účtu, od ktorého vlastnil platobnú kartu. Touto platobnou kartou si žalobca mesačnú splátku pravidelne vyberal z účtu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a k nemu pripojeným listinným dôkazom a to zmluvou o pôžičku zo dňa 02.04.2008 a prílohami k tejto zmluve, výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom svedkyne M. M., výsluchom svedka Q. M., listinami predkladanými žalobcom a žalovaným a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 02.04.2008 vyplýva, že veriteľ v tomto konaní žalobca požičal dlžníkovi Q. M. v tomto konaní žalovanému ako aj M. M., ktorá nie je účastníkom konania, pôžičku vo výške 80.000 Sk. Podľa uvedenej zmluvy požičaná suma bola odovzdaná dlžníkovi pre podpísaní tejto zmluvy a má byť použitá na zakúpenie auta. Podrobnosti o skladbe pôžičke sú uvedené v priloženom ustanovení. Žalovaný sa zaviazal požičanú sumu zaplatiť mesačnými splátkami vo výške 5.000 Sk bez úroku. Ručiteľom dlžníka a svedkom tejto zmluvy o pôžičke je syn dlžníkov a to T. M., ktorý žije s nimi v spoločnej domácnosti. Podľa uvedenej zmluvy predmetná pôžička mala byť zaplatená najneskôr do 31.08.2009. V prípade omeškania s vrátením pôžičky ku dňu splatnosti si dohodli úrok z omeškania vo výške 0,1 % za každý omeškaný deň. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že ju podpísal veriteľ a dlžník Q. M. a M. M., ako aj ručiteľ T. M.. V závere uvedenej zmluvy sú uvedené prílohy a to ustanovenie k zmluve, žiadosť o pôžičku, čestné vyhlásenie dlžníkov, čestné vyhlásenie ručiteľov, splátkový kalendár a kópie občianskych preukazov dva krát. Z prílohy uvedenej zmluvy ako je na čl. 5 spisu vyplýva, že skladba predmetnej pôžičky zo dňa 02.04.2008 pozostáva z: 1. nesplatenej čiastky pôžičky zo dňa 20.08.2007 a to nesplatených 10 splátok po 5.000 Sk, čo činí spolu 50.000 Sk, 2. nesplatenej čiastky pôžičky zo dňa 22.02.2008 a to nesplatenie troch splátok po 5.000 Sk čo činí spolu 15.000 Sk, 3. ako aj novej pôžičky udelenej pre uzatvorenie tejto zmluvy v čiastke 15.000 Sk. Zo žiadosti o poskytnutie pôžičky č. 2/2008 na čl. 6 spisu vyplýva, že dňa 25.2.2008 bola žiadaná pôžička za účelom zakúpenia motorového vozidla ako aj bytové účely vo výške 75.000 Sk s tým, že táto suma bola poupravená žalobcom na sumu 80.000 Sk. Ako ručiteľom bol uvedený syn dlžníkov a to T. M., ktorý ako predmet ručenia dobrovoľne poskytol svoju platobnú kartu vydanú M. A. Č.. XXXX XXXX XXXX XXXX. Z tejto karty má veriteľ teda žalobca právo vyberať mesačné splátky v čiastke 5.000 Sk o čom ručiteľ vystaví osobitné vyhlásenie. Dátum poskytnutia pôžičku bol uvedený apríl 2008. Táto bola žiadosť bola spísaná dňa 25.02.2008 a je podpísaná žalobcom, žalovaným ako aj manželkou žalovaného M. M. a ich synom T. M.. Z čestného vyhlásenia zo dňa 02.04.2008, tak ako je na čl. 7 spisu vyplýva, že žalovaný ako aj jeho manželka M. M., v zmysle uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 02.04.2008 na sumu 80.000 Sk súhlasia so zmluvnými podmienkami a chcú predmet zmluvy plniť. Podľa čestného vyhlásenia tak, ako je na čl. 8 spisu dňa 25.02.2008 T. M. svojim podpisom potvrdil, že preberá ručenie za pôžičky za svojho otca za Q. M., teda žalovaného a to tým, že na ich splácanie dobrovoľne poskytuje svoju platobnú kartu uvedenú vo M. A. Č.. XXXX XXXX XXXX XXXX nakoľko žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom. Uvedené karty poskytuje za účelom splatenia pôžičiek a to zo dňa 20.08.2007 a 22.02.2008. Zo splátkového kalendára ako je na čl. 9 spisu a pripojeným k zmluve má vyplývať, že žalovaný ako aj jeho manželka Viera Vidličková uznali svoj dlh na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 02.04.2008 v čiastke 80.000 Sk a dohodli sa splácať predmetnú pôžičku mesačnými splátkami vo výške 5.000 Sk mesačne najneskôr do 31.07.2009. V uvedenom splátkovom kalendári sú uvedené dve splátky a to dňa 16.05.2008 vo výške 3.700 Sk a dňa 17.07.2008 vo výške 2.000 Sk.
K podanému odporu žalobca uviedol, že ak žalovaný v minulosti splatil nejaké pôžičky tak to boli splátky za iné pôžičky než tie, ktoré sú predmetom konania. Z požičanej sumy 80.000 Sk zaplatil iba sumy ako sú uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu.
V písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu žalovaný uviedol, že neuznáva žalobný návrh v celom rozsahu a to z dôvodu, že dlžná čiastka bola žalobcovi vyplatená aj s úrokom prostredníctvom bankových kariet. Bankovými kartami si žalobca mesačne pravidelne vyberal z dvoch účtov a to, ktorý jeden bol vedený na jeho nevestu J. M.Č., kde jej bol zasielaný 3 roky rodičovský príspevok, pričom po celú dobu 3 rokov si ho žalobca vyberal a taktiež prostredníctvom platobnej karty vedenej na bankový účet, ktorý bol zriadený na meno jeho syna T. M., kde mu bol taktiež vyplácaný rodičovský príspevok, ktorý si po celú dobu jeho vyplácania žalobca vyberal. Okrem toho žalobcovi v hotovosti poukázal sumu 10.000 Sk za prítomnosti svedka Q. M..
Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v roku 2008 ho oslovil žalovaný o poskytnutie pôžičky, ktorou by zaplatil svoje podlžnosti B. W., aby mu mohol byť priznaný dôchodok. Na základe jeho žiadosti preto uzavreli zmluvu o pôžičku dňa 02.04.2008, kde ako dlžník je uvedený žalovaný, ako aj jeho manželka. Z uvedenej pôžičky bolo vrátených iba 5.700 Sk ako je uvedené v splátkovom kalendári. Okrem žalovanej sumy ešte v mesiaci máj 2008 mu poskytol pôžičku na postavenie domu pre jeho syna a to vo výške 20.000 Sk s tým, že uvedenú sumu žalovaný mu uhradil. O tejto pôžičke má ako doklad iba splátkový kalendár. Z predmetného splátkového kalendára bolo preukázané, že predmetná pôžička zo dňa 02.05.2008 bola splatená v čiastke 4 x 5.500 Sk. Ako dlžník uvedený splátkový kalendár nepodpísal nikto. Táto pôžička nie je predmetom konania. Následne v decembri v roku 2008 požičal žalovanému sumu 2 x po 5.000 Sk na kúpu dreva. Táto pôžička nie je predmetom konania a nie je ani splatená. V januári 2009 ho žalovaný požiadal aby na splátkový predaj zakúpil preňho motorovú pílu v hodnote približne 20.000 Sk. Tak aj urobil a pílu odovzdal žalovanému. Pre nesplácanie splátok včas podal na žalovaného trestné oznámenie, kedy po uvedenom trestnom oznámení žalovaný začal splácať svoje záväzky, ktoré sa vzťahovali na motorovú pílu. Z dôvodu, aby predišiel uplynutiu premlčacej lehoty podal predmetnú žalobu na súd na splatenie pôžičky. K zmluve o pôžičke zo dňa 02.04.2008 na sumu 80.000 Sk ako aj k skladbe k uvedenej pôžičke žalobca uviedol, že je pravdou, že nikdy jednorázovo neposkytol žalovanému celú sumu 80.000 Sk, ale išlo o skladbu troch pôžičiek tak, ako sú rozpísané v prílohe k zmluve o pôžičke.
Pokiaľ ide o skladbu pôžičky a to v bode 1.pôžička zo dňa 20.08.2007 žalobca uviedol, že sumu 50.000 Sk požičal žalovanému za účelom vybavenia si dôchodku v B. W., kde mu bolo prisľúbené, že ak dostane peniaze zo B. W., požičanú sumu mu vráti jednorázovo. Uvedenú pôžičku mu poskytol na dobré slovo bez písomného dokladu. Túto sumu mu poskytol pred Notárskym úradom Q.. M. D., kde na tomto notárskom úrade bolo podpísané prevzatie týchto peňazí, avšak doklad o odovzdaní týchto peňazí neexistuje. O odovzdaní peňazí má svedčiť len zmluva zo dňa 02.04.2008. Na uvedenú sumu 50.000 Sk žalovaný uhradil sumy 3.700 Sk dňa 16.05.2008 a sumu 2.000 Sk dňa 17.07.2008, o čom má svedčiť splátkový kalendár, ktorý bol priložený k žalobe. K skladbe pôžičky uvedenej v bode 2 a to zo dňa 22.02.2008 na sumu 15.000 Sk žalobca uviedol, že uvedenú sumu odovzdal žalobcovi niekde v meste. K skladbe pôžičky uvedenej v bode 3 v sume 15.000 Sk žalobca potvrdil, že tieto peniaze boli žalovanému odovzdané pri uzatvorení zmluvy a to dňa 02.04.2008 pri notárskom úrade avšak žalovaný poprel, že by sumu 15.000 Sk mu žalobca niekedy odovzdal. Pokiaľ ide o vyhlásenie ručiteľa T. M. žalobca potvrdil, že uvedený ručiteľ mu poskytol platobnú kartu. Z uvedenej karty vybral sumu 5 x po 5.000 Sk pričom uvedenú sumu použil na splátku pôžičky, ktorú si zobral žalovaný na dom, o ktorej už vyššie bolo spomenuté.
Žalovaný vo svojej výpovedi spočiatku popieral, že by v zmluve o pôžičke ako aj v žiadosti o poskytnutie pôžičky č. 2/2008 s dátumom poskytnutia pôžičky apríl 2008 bol podpísaný on ako aj jeho manželka a syn T. M.. Neskôr po opätovnom dokazovaní potvrdil, že uvedené podpisy na žiadosti o poskytnutie pôžičky ako aj v zmluve o poskytnutie pôžičky sú jeho. K skladbe pôžičky žalovaný uviedol, že žalobca mu poskytol pôžičku vo výške 40.000 Sk, ktorú aj splatil. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil listinný dôkaz, kde je uvedené, že pôžičku vo výške 40.000 Sk splatil splátkami po 10.000 Sk a to v mesiaci august, september, október a november. Žalobca k uvedenému listinnému dôkazu uviedol, že je pravdou, že žalovanému poskytol pôžičku vo výške 40.000 Sk. Táto bola aj vrátená, avšak to bolo ešte v roku 2007. Ďalej žalovaný uviedol, že následne mu žalobca poskytol ešte pôžičku vo výške 30.000 Sk a to za účelom splatenia dlhu v B. W. vo výške 25.000 Sk, ktorú potreboval vyrovnať pre účelu priznania dôchodku a 5.000 Sk si nechal pre svoju potrebu. Uvedená pôžička mala byť splatená platobnými kartami, ktoré vlastnili jeho synovia a to T. M. a T.V. M. od účtov vedených vo M. A.. Žalobcovi poskytli platobné karty vzťahujúce sa na predmetné účty, z ktorých si žalobca vyberal mesačne sumu 10.000 Sk počas jedného mesiaca. Týmto spôsobom bola uhradená čiastka 20.000 Sk. Zostávajúcu sumu 10.000 Sk uhradil takým spôsobom, že jeho syn si zriadil účet v banke, ktorá pri zriadení účtu mu poskytla debet vo výške 10.000 Sk. Uvedený debet vybral jeho syn z účtu a za prítomnosti svedka Q. M., ktorý je bratom žalovaného, uvedenú sumu odovzdal žalobcovi pred obchodným domom Tesco priamo do ruky. Sumu 80.000 Sk mu žalobca jednorázovo nikdy nepožičal a preto takú zmluvu ani nemohli so žalobcom uzavrieť. Taktiež poprel, žeby on ako aj jeho manželka podpísali prílohu k zmluve zo dňa 02.04.2008, kde je rozpísaná skladba pôžičky v sume 80.000 Sk.
K skladbám pôžičky uvedenej v bode 1 na sumu 50.000 Sk zo dňa 20.08.2007 žalovaný uviedol, že žalobca mu poskytol iba sumu 40.000 Sk. Uvedenú sumu odovzdal do ruky a to pred obchodným domom Billa s tým, že z uvedenej sumy asi 100 Eur bolo použité na nákup nábytku a zvyšná suma mu bola odovzdaná jemu do ruky. Uvedenú sumu však žalobcovi uhradil a to 3 x po 10.000 Sk a zvyšnú sumu 10.000 Sk odovzdal žalobcovi pri obchodnom dome Tesco za prítomnosti jeho brata. V roku 2008 mu žalobca požičal ešte sumu 30.000 Sk, ktorá bola použitá na vyplatenie dlhu v B. W.. Pokiaľ išlo o pôžičku 15.000 Sk požičanej pri uzatvorení zmluvy dňa 2.4.2008 žalovaný poprel, že by mu žalobca sumu 15.000 Sk niekedy odovzdal. Zmluvu o pôžičke zo dňa 02.04.2008 podpísal z dôvodu, že žalobca mu doniesol tento doklad na podpísanie, kde sa domnieval, že podpisuje dlh za štilku. Podľa jeho vyjadrenia na notárskom úrade podpisoval iba dokumenty, ktoré mali preukazovať vrátenie peňazí žalobcovi.
Súdu bol predložený ešte dôkaz a to splátkový kalendár splácanie motorovej píly a to na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 12.08.2008 s tým, že táto pôžička mala byť splatená 12-mi splátkami po 57,09 Eur, tak ako je na čl. 33 spisu, ako aj splátkový kalendár na pôžičku na drevo v čiastke 332 Eur za rok 2008 s tým, že táto mala byť splatená mesačnými splátkami po 50 Eur mesačne do splatenia pôžičky. Uvedené pôžičky však nie sú predmetom žalobného návrhu.
K námietke žalovaného ohľadne podpisu listinných dôkazov ako ich predložil žalobca súd dotazoval Notársky úrad Q.. M. D., ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že podpis žalovaného teda Q. M. bol overený pod číslom Y. na zmluve o pôžičke a ostatné doklady, ktoré tvorili súčasť tejto zmluvy o pôžičke. Preto uvedené doklady boli spolu úradne zviazané. Žalovaný potvrdil, že jeho manželka uvedenú zmluvu o pôžičke podpísala za prítomnosti žalobcu, kde bol prítomný aj žalovaný.
Svedkyňa M. M. manželka žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ ide o predmetnú zmluvu a jej prílohy tak z uvedenej zmluvy a príloh podpísala len listiny ako sú uvedené na čl. 6-7 spisu, teda žiadosť o poskytnutie pôžičky zo dňa 25.02.2008 a čestné vyhlásenie zo dňa 02.04.2008. Od žalobcu nikdy nedostala sumu 80.000 Sk. Je pravdou, že žalobca im poskytol sumu 35.000 Sk čo použili na úhradu dlhu v Sociálnej poisťovni na poistnom a taktiež sumu 15.000 Sk. Potvrdila, že táto suma im bola odovzdaná pri podpise zmluvy. Požičané sumy žalobcovi vracali z ruky do ruky a taktiež aj prostredníctvom platobných kariet od účtov, ktoré vlastnili jej synovia. Keby žalobcovi nevrátili požičané peniaze, bol by následne im nezakúpil štilku, rádio a televízor, ktorý mu potom oni splácali. Dotazom súdu prečo podpísala aspoň niektoré listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca svedkyňa uviedla, že nevie čítať.
Z výpovede svedka Q. M. súd zistil, že je bratom žalovaného. Potvrdil, že bol prítomný pri vrátení sumy 10.000 Sk žalobcovi pri obchodnom dome Tesco. Malo ísť o peniaze syna žalovaného, ktorý pri otvorení účtu dostal ponuku na debet vo výške 18.000 Sk s tým, že z uvedenej sumy 10.000 Sk bolo poukázané žalobcovi.
Obaja účastníci konania vo svojich výpovediach potvrdili, že žalobca žalovanému poskytol viacero pôžičiek. Viacero pôžičiek zo strany žalovaného bolo uhradených, pričom mnoho pôžičiek bolo poskytovaných bez listinných dôkazov.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 43 OZ, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 559 ods. 1, 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods. 1,2 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 85/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. E. banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( k 6.10.2010 - 1% ).
Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi a ta buď bezhotovostným prevodom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou v hotovosti. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci úrčené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby vecne rovnakého dlhu. Pri uzatvorení dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá ústne alebo konkunentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzatvoreniu zákon vyžaduje i skutočne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.
Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o
a) prenechaní vecí (reálne odovzdanie),
b) druhovom určení vecí,
c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu,
d) určení času vrátenia.
V spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným - dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný riadne a včas dlh nezaplatil.
Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno.
Dôkazným bremenom o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu spočíva na dlžníkovi.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: žalobca tvrdil, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 02.04.2008 na sumu 80.000 Sk, pričom potvrdil, že v skutočnosti malo ísť o poskytnutie pôžičiek a to dňa 20.08.2007 na sumu 50.000 Sk, dňa 22.02.2008 na sumu 15.000 Sk a pri uzatvorení zmluvy teda 02.04.2008 k odovzdaní sumy 15.000 Sk. Uvedené skutočnosti poprel žalovaný v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca mu požičal peniaze a to raz 40.000 Sk a raz 35.000 Sk, pričom žalobcovi uvedené sumy vrátil.
Pre rozpor v tvrdeniach účastníkov konania súd vyzval žalobcu, aby súdu preukázal, že skutočne došlo k odovzdaniu sumy 80.000 Sk tak ako to uvádza a ako to vyžaduje zákon ( §567 OZ). Žalobca potvrdil, že jednorázovo k odovzdaniu sumy 80.000 Sk nedošlo a že išlo v skutočnosti o tri pôžičky. Pokiaľ ide o prvú pôžičku a to zo dňa 20.08.2007 a dňa 22.5.2008, doklad o skutočnom odovzdaní tejto sumy nemá. Taktiež doklad o odovzdaní sumy 15.000 Sk dňa 22.02.2008 nemá. Žalobca nevlastní ani doklad o odovzdaní sumy 15.000 Sk dňa 02.04.2008. Žalobca súdu nepreukázal, že v skutočnosti došlo aj k reálnemu odovzdaniu požičaných peňazí, teda neuniesol dôkazné bremeno. Súd však z výpovede svedkyne, teda manželky žalovaného zistil, že k odovzdaniu sumy 15.000 Sk zo dňa 02.04.2008 došlo, preto aj keď žalovaný to poprel, z výpovede svedkyne konania to mal za preukázané, že reálne bolo odovzdaných len 15.000 Sk. Aj keď svedkyňa súdu uviedla, že nevie čítať táto jej skutočnosť nebránila v tom, aby súd mal za preukázané jej tvrdenia, že žalobca im poskytol sumu 15.000 Sk.
Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či boli vrátené tieto peniaze ( suma 15.000 Sk). Keďže však súdu žalovaný nepredložil relevantný dôkaz o úhrade sumy 15.000 Sk, ktorá bolo poskytnutá dňa 02.04.2008, súd čiastočne vyhovel žalobe do sumy 15.000 Sk/497,91 Eur. Z listinných dôkazoch predložených žalovaným, nie je možné jednoznačne uzavrieť, že ten ktorý papier so sumami a podpismi, sa vzťahuje na pôžičku vo výške 15.000 Sk/497,91 Eur zo dňa 2.4.2008.
Podľa zmluvy požičaná zmluva mal byť vrátená do 31.8.2009. Teda od 1.9.2009 je žalovaný v omeškaní s vrátením sumy 15.000 Sk, teda 497,91 Eur. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 85/1995 Z. z. účinného v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. E. banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( k 1.9.2009 - 1,25% ). Žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 5 % z neuhradenej čiastky od 1.8.2008. V zmysle ustálenej judikatúry, ak nie je vyjadrené obdobie, za ktoré sa požadujú úroky z omeškania, považuje sa tým ročné obdobie. Žalobca teda požadoval úroky vo výške 5 % ročne, teda ich výška je v súlade so zákonom. Úroky z omeškania požadoval od 1.8.2008. V zmluve však bol dátum splatnosti uvedený deň 31.8.2009, a teda až od 1.9.2009 sa žalovaný dostal do omeškania a až od uvedeného dátumu je povinný platiť úroky z omeškania.
Žalobca ako aj žalovaný súdu vo svojich výpovediach prezentovali aj ďalšie pôžičky a dôkazy o vrátení rôznych súm, avšak jednoznačne nebolo možné uviesť, že ten ktorý dôkaz sa vzťahuje na tú ktorú pôžičku. Žalovaný sa viac krát ohradzoval, že žalobca mu poskytol sumu 40.000 Sk a 35.000 Sk, pričom súdu aj predkladal listinné dôkazy, kde boli uvedené rôzne sumy o úhrade rôznych pôžičiek, pričom pri nich neboli uvedené jednoznačné dátumy a sumy.
Pokiaľ ide o platobné karty, z ktorých mal žalobca vyberať sumy na účely úhrady pôžičky, súd mal za preukázané, že tieto mali byť použité na úhradu pôžičiek zo dňa 20.8.2007 a 22.2.2008, a nie na pôžičku zo dňa 2.4.2008. žalobca vo svojej výpovedi aj potvrdil, že takto vybrané peniaze boli použité na úhradu pôžičky na dom. Súd sa podrobnejšie týmto dôkazom nezaoberal, nakoľko išlo o účty vedené na meno synov žalovaného a karta nie je viazaná na osobu, ale môže ju použiť ktokoľvek, to ju má v držbe. Na jeden účet môže byť vydaných aj následne po sebe aj viac kariet.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 497,91 Eur / 15.000 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.9.2009 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 Občianského súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Pri porovnaní úspechu žalobcu a úspechu žalovaného súdu zistil, že v tomto konaní bol úspešnejší žalovaný účastník. Keďže však trovy konania si nežiadal priznať súd rozhodol tak, že náhrada trov konania sa žalovanému nepriznáva.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd do Prešova prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.