Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-368-2009.pdf
PDF · 75.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Er/368/2009
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v právnej veci oprávneného: K. E., a.s., L. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: Z. R., nar. X.XX.XXXX, Š.. Z. XX/XX, XXX XX Q., v exekučnom konaní pre vymoženie sumy 285,46 eur, takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej proti exekúcii a proti trovám exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávněného (pred tým N. T. S., a.s.) sa dňa 13.7.2009 začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným platobným výmerom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pob. Martin č.k. S. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 17.2.2009 vo výške 285,46 eur s prísl.
Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 12.8.2009 pod číslom 5508*007529 súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD., Exekútorský úrad Ružomberok, Poľná 31/23.
Dňa 26.6.2013 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinnej proti exekúcii. Povinná námietky dôvodila tým, že pohľadávka titulom neuhradeného poistného, tak ako je špecifikovaná v návrhu neexistuje, nakoľko v tom čase pracovala v Rakúsku, kde si riadne platila zdravotné poistenie. V čase, keď bola na Slovensku, bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kedy platcom povinného zdravotného poistenia za poistenca je štát. Nakoľko zmenila svoju adresu na doručovanie, ktorú oznámila Slovenskej pošte, je pre ňu nepochopiteľné, prečo jej ako povinnej nebol výkaz o nedoplatku riadne a včas doručovaný, tak ako túto povinnosť ukladá oprávnenému zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a zároveň podľa nej neporušila svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona, nakoľko ako povinná nezmenila svoj trvalý pobyt, ktorého zmenu je povinná oznámiť oprávnenému, ale len adresu na doručovanie, ktorú podľa uvedeného zákona nie je povinná oznamovať oprávnenému. Povinná ďalej uviedla, že v upovedomení o začatí exekúcie nie je špecifikované, v ktorom mesiaci vykazuje oprávnený nedoplatok na poistnom a v akej výške. Pokiaľ by sa oprávnený exekučne domáhal nedoplatku na poistnom, z upovedomenia o začatí exekúcie nevyplýva, ktorým dňom sa mala povinná dostať do omeškania s platením sumy 285,46 eur a z čoho uplatňovaná suma pozostáva. Povinná poukázala na to, že si povinnosť platiť dlžné poistné plnila v inom členskom štáte, prípadne bola vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kedy je platiteľom poistného za poistenca štát, a preto nie je dôvod resp. vykonanie exekúcie na vymáhanie dlžného poistného. Povinná zároveň podala námietky proti trovám exekúcie vo výške 63,07 eur, keďže podľa nej trovy exekúcie sú závislé od existencie či neexistencie pohľadávky, jej výšky v čase začatia exekúcie a opodstatnenosti návrhu na vykonanie exekúcie.
Po zistení, že povinná podala námietky v zákonom stanovenej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou podaných námietok.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.(exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 30.7.2013 v znení doplnenia zo dňa 4.9.2013 a 16.12.2013 k námietkam povinnej uviedol, že exekučný titul, v danom prípade platobný výmer, vychádza zo skutkového stavu v deň jeho vydania. Má sa za to, že rozhodnutie bolo vydané podľa stavu platného v deň vyhlásenia rozhodnutia, a že právo v čase vydania rozhodnutia existovalo. Platobný výmer je verejnou listinou, ktorá osvedčuje určité slutočnosti a zároveň oprávňuje subjekt žiadať o vynútenie uspokojenia jemu priznaného nároku štátnou mocou, pokiaľ povinný nesplní uloženú povinnosť dobrovoľne. Úlohou exekučného konania nie je skúmať, či existuje konkrétne subjektívne právo, ktoré bolo určené platobným výmerom, ale vynútenie splnenia konkrétneho subjektívneho práva v pírade, ak toto nebolo splnené dobrovoľne. Povinná mala možnosť podať proti exekučnému titulu - platobnému výmeru odvolanie v zákonom stanovenej lehote pokiaľ mala za to, že bol vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na skutočnosť, že platobný výmer nadobudol právoplatnsoť a vykonateľnosť, možno predpokladať, že povinná buď tento opravný prostriedok vôbec nevyužila alebo jej odvolaniu nebolo vyhovené, resp. povinná nevyužila možnosť podať žalobu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu súdom v zmysle ust. § 247 a nasl. OSP. Platobný výmer je opatrený doložkou vykonateľnosti, t.j. je exekučným titulom, na základe ktorého možno vykonať exekúúciu v súlade s ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Ohľadne doručenia platobného výmeru povinnej oprávnený uviedol, že predmetný platobný výmer bol povinnej doručovaný prsotredníctvom opatrovníka A.. Z. T., ktorý bol ustanovený rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. S. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 16.1.2009 z dôvodu, že pobyt povinnej nebol známy. Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka bolo doručované povinnej verejnou vyhláškou. Oprávnený záverom dodal, že doklady predložné povinnou v tomto štádiu konania sú už irelevantné a žiadal, aby súd jej námietky proti exkeúcii zamietol.
Preskúmaním predložených námietok, ako aj spisového materiálu súd zistil, že v danom prípade nie je dôvod na vyhovenie námietkam povinnej a na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie proti povinnej sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pob. Martin, v zmysle ktorého bola povinná zaviazaná zaplatiť K. T. S. (právny predchodca oprávneného) preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 5.4.2006 - 13.7.2006, 4.10.2007 - 30.6.2008, vo výške 285,46 eur a trovy konania vo výške 8,29 eur. Keďže povinná dobrovoľne neplnila čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, podal oprávnený, resp. právny predchodca oprávneného (uznesením č.k. 3Er/368/2009 súd pripustil zmenu účastníka konania nba strane oprávneného, kde na miesto pôdvodného oprávneného - N. T. S., a.s. vstúpil nový oprávnený
- K. E., a.s.) návrh na vykonanie exekúcie ohľadne vymoženia sumy 285,46 eur s príslušenstvom.
Povinná vo svojich námietkach poukazuje na skutočnosť, že predmetný výkaz nedoplatkov jej nebol vôbec doručený, a že v rozhodnom období pracovala v Rakúsku, kde si riadne platila zdravotné poistenie, a preto jej žiadna povinnosť voči oprávnenému nevznikla. K uvedenému tvrdeniu súd uvádza, že platobný výmer bol povinnej doručovaný prostredníctvom opatrovníka A.. Z. T., ktorý bol ustanovený povinnej z dôvodu, že jej pobyt nebol známy (rozhodnutie o ustanovení opatrovníka bolo doručované povinnej verejnou vyhláškou). Keďže voči uvedenému platobnému výmeru neboli podané v lehote 15 dní od doručenia námietky, nadobudol platobný výmer právoplatnosť dňa 9.3.2009 a vykonateľnosť dňa 25.3.2009, čím sa stal spôsobilým podkladom pre vedenie exekučného konania. S ohľadom na uvedené skutočnosti, súd v štádiu exekučného konania neprihliadol na tvrdenia povinnej ako aj na dodatočne predložené doklady, keďže úlohou exekučného koanania nie je skúmať, či existuje konkréne subjektívne právo, ktoré bolo určené platobným výmerom, ale vynútenie splnenia konkrétneho subjektívneho práva v prípade, ak toto nebolo splenené dobrovoľne.
Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Povinná však súdu nijakým spôsobom nepreukázala, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd poznamenáva, že pri výkone rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní. Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená , že vytýkané nadostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008).
Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ich cieľom nie je zmena alebo zrušenie vykonávaného rozhodnutia, ale sú obranou proti neprávom vedenej exekúcii povinného s cieľom dosiahnuť zastavenie exekúcie celkom alebo čiastočne. Vzhľadom na to, že námietky povinnej neobsahujú žiaden konkrétny dôvod pre, ktorý by mohla byť exekúcia zastavená, súd tieto námietky ako nedôvodné zamietol.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.10.2013), účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Keďže súd mal za preukázané, že exekúcia je dôvodná, tak povinnej vznikla aj povinnosť znášať vzniknuté trovy exekúcie, a preto jej námietky proti trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie. (§202 OSP).
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom možno s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie proti tomuto rozhodnutiu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolanie na tunajší súd.
Podľa § 205 ods.1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 ) uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis , ak je to potrebné.