Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-126-2013.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/126/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci navrhovateľky: mal. I., nar. X.XX.XXXX, bytom: u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok so sídlom: Dr. Alexandra č. 61, Kežmarok, za účasti matky M. nar. XX.X.XXXX, bytom: K., občan SR, proti odporcovi Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom: K., občan SR, zastúpený advokátom Mgr. Róbertom Liškom, so sídlom: Štefánikova č. 882/39, Poprad o návrhu na určenie otcovstva, na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
I. Súd u r č u j e, že odporca L. j e otcom mal. F. z matky S..
.
II. Mal. I. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky M. a otec Z. sa z a v ä z u j e prispievať na jej výživu počnúc dňom 1.1.2012 mesačne sumou 100,- EUR, ktorú je p o v i n n ý zasielať k rukám matky vždy do posledného dňa v mesiaci.
III. Dlžné výživné vo výške 2500,- EUR za obdobie od 1.1.2012 do 31.1.2014 sa otec z a v ä z u j e splácať popri bežnom výživnom v 50,- EURových mesačných splátkach až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.
IV. Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Maloletá navrhovateľka I. zastúpená kolíznym opatrovníkom žiadala, aby súd určil, že odporca Z. je jej otcom, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky a odporca, aby bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 300,- EUR. V návrhu bolo uvedené, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu M. a Z.. Maloletá sa narodila v čase trvania manželstva jej matky. Rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku pod sp. zn. 3C184/2010 z 1.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2011 súd určil, že manžel matky nie je otcom maloletej I.. Manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku pod sp. zn. 2C188/2010 z 8.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2011 rozvedené. Rodičia maloletej I. nevedú spoločnú domácnosť a odporca od februára 2011 do dňa podania návrhu prispel podľa ústnej dohody na jej výživu sumou 1200,- EUR s tým, že táto dohoda znela na 200,- EUR mesačne. Maloletá je zdravá, má iba bežné detské ochorenia a v súvislosti so škôlkou sú spojené náklady mesačne cca 35,- EUR. Matka maloletej má vyživovaciu povinnosť aj voči dcére Y. ktorá s nimi žije v spoločnej domácnosti.
Odporca otcovstvo pred matričným úradom neuznal. Matka sa v čase rozhodnom pre počatie dcéry pohlavne nestýkala s iným mužom okrem neho, preto otcom maloletej Viktórie nemôže byť nikto iný ako odporca. Je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 53,- EUR mesačne a prídavky na 2 nezaopatrené deti a výživné na dcéru Timeu XX.,- EUR. Iný príjem nemá.
Na pojednávaní zákonná zástupkyňa, matka maloletej I. trvala na podanom návrhu a poukázala na dôvody, ktoré sú v ňom uvedené.
Právny zástupca odporcu uviedol, že sú ochotní pristúpiť na dohodu. Jeho klient má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 19 ročnej dcére, na ktorú platí 100,- EUR mesačne. Nie je v jeho možnostiach a schopnostiach za situácie keď má len minimálnu mzdu 300,- EUR, aby platil výživné podľa návrhu. Navrhoval zaviazať odporcu na 70,- EUR mesačne, pokiaľ ide o výživné na mal. I. a pokiaľ ide o samotné otcovstvo toto uznáva. Na pojednávaní následne rodičia maloletej navrhli, aby súd schválil ich rodičovskú dohodu, s ktorou súhlasila aj kolízna opatrovníčka, nakoľko je v záujme maloletej. Právny zástupca odporcu žiadal, aby súd zaprotokoloval čo sa aj udialo, že rodičia sa dohodli, že v období keď bude otec na území SR bude sa postupne stretávať s mal. I. a matka mu spočiatku umožní styk aj za prítomnosti staršej dcéry.
Podľa § 94 ods.1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 91 ods.1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa § 91 ods.2 Zákona o rodine súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Súd vo veci nenariaďoval znalecké dokazovanie, vykonaním skúšky DNA, nakoľko pred súdom odporca uznal otcovstvo k mal. Viktórii.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 157 ods.3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že dlžné výživné povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- EUR.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.