Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5P-163-2024.pdf
PDF · 85.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/163/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou, v konaní o návrhu manžela B.. I. E., narodeného XX.XX.XXXX, bytom E.Ä. XX, D., zastúpený AK JAKUBCOVA s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Rajská 7, Bratislava, na rozvod manželstva s manželkou B.. N. E., narodenou XX.XX.XXXX, bytom E. XX, D., zastúpená Advokátska kancelária Monika Gajdošová s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 27, Pezinok a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému Branislavovi I. E., narodenému XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo B.. I. E., narodeného XX.XX.XXXX a B.. N. E., rod. I., narodenej XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX vo E., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu E., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslo XX r o z v á d z a.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v rámci, ktorej sa maloletý R. I. E., narodený XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého R. I., narodeného XX.XX.XXXX mesačne sumou 300 euro, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu sa otec zaväzuje zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
V. Súd styk otca s maloletým neupravuje.
VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel sa návrhom podaným na súde dňa 07.06.2024 domáhal rozvodu manželstva a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu. Návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že v posledných 7 rokoch začalo dochádzať čoraz k častejším nezhodám medzi manželmi vyplývajúcimi z podstatne rozdielnych životných postojov a hodnôt, najmä vo veci základných zásad fungovania manželského života a predstavy manželov o vzájomnom manželskom vzťahu. Stále viac sa začali prejavovať i povahové odlišnosti manželov a uznávanie iných priorít. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Po prerušení manželského spolužitia niet žiadneho predpokladu na jeho obnovenie. Z vyššie uvedených dôvodov sa chcem s manželkou rozviesť.
2. Manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, uviedla, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, manželstvo nefunguje už niekoľko rokov a nevidí zmysel v jeho ďalšom umelom udržiavaní a nútenom formálnom zotrvávaní vo zväzku, ktorý stratil svoje opodstatnenie. V manželstve sa postupne prejavili aj povahové rozdiely a rozdielne očakávania od manželského života a prístupu k výchove detí. V súčasnosti je vzťah manželov bez vzájomnej lásky a partnerského porozumenia, v rovine nevyhnutnej vzájomnej komunikácie hlavne ohľadom rozvodového konania, vyporiadania BSM a starostlivosti o deti
3. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode účastníci uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil.
4. Procesný opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletého.
5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého, správou opatrovníka, potvrdením o príjme manžela, potvrdením o príjme manželky, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch manželky je to manželstvo prvé, u manžela druhé. Manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra L. a dňa XX.XX.XXXX syn R. I.. Manželia doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti. Obaja manželia odmietajú obnoviť spolužitie.
7. Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia už dlhodobo spolu nežijú, intímne sa nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na existenciu manželského spolužitia, čo vyústilo do citového odcudzenia medzi manželmi a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
13. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Manželia majú jedno maloleté dieťa R. I. E., narodeného. XX.XX.XXXX
15. Maloletý je vo veku 17 rokov, je študentom 2 ročníka gymnázia, učí sa dobre, je zdravý. Maloletý sa venuje futbalu, je členom futbalového klubu. Matka má s maloletým má bežné výdavky, primerané jeho veku a to vo výške 410,- eur.
16. Manželka je profesionálny vojak, jej priemerný čistý mesačný príjem je 2.577,- eur. Manžel pracuje v štátnej správe s mesačným príjmom 3.600,- eur. Rodina býva v trojizbovom byte v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, manželka vlastní rodinný dom vo Svidníku.
17. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
18. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
19. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 23. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
32. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky Zákona o rodine, preto súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil.
34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. ( § 368 Civilného sporového poriadku ) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 Civilného mimosporového poriadku ) V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)