Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15S-42-2021.pdf
PDF · 111.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/42/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: S. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom s. č. XXX, XXX XX T., vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby P., so sídlom Z. H.. X, XXX XX P., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, Štefánikova trieda 26, 949 03 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaNR 22885/2019 zo dňa 13. 08. 2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
1. Správne konanie začalo dňa 09. 07. 2019, kedy bola Centru právnej pomoci, Kancelária Nitra doručená žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby voči rozhodnutiu Centra právnej pomoci č. sp. KaNR 20490/2019 zo dňa 13. 06. 2019 o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žiadosť bola zaevidovaná pod č. sp. KaNR 22885/2019 a žalobca k žiadosti doložil list písaný rukou a zároveň požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci, a ako právny dôvod na jej poskytnutie uviedol „hrozbu zmeškania lehoty“ a koniec lehoty označil dátum „16. 08. 2019“.
1.1 Žalovaný dňa 16. 07. 2019 vydal rozhodnutie č. sp. KaNR 22885/2019 ČRZ: 103404/2019, ktorým žalobcovi predbežne nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, Kancelária Nitra, č. sp. KaNR 20490/2019, ČRZ: 85940/2019 zo dňa 13. 06. 2019 o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, žalobcove záujmy nie sú ohrozené zmeškaním lehoty, pretože lehota na podanie správnej žaloby neplynie. Žalobca požiadal žalovaného o právnu pomoc vo veci správnej žaloby, a z toho dôvodu lehota na podanie správnej žaloby na správny súd počas rozhodovania o jeho nároku na poskytovanie právnej pomoci neplynie, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia v danej veci. Žalovaný odkázal na § 181 ods. 1, § 71 ods. 2, § 49 ods. 1 a 2 SSP.
1.2 Následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie č. sp. KaNR 22885/2019, ČRZ: 119831/2019 zo dňa 13. 08. 2019, ktorým rozhodol, že žalobcovi nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby voči rozhodnutiu žalovaného č. sp. KaNR 20490/2019, ČRZ: 85940/2019 zo dňa 13. 06. 2019 o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
2. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. sp. KaNR 22885/2019, ČRZ: 119831/2019 zo dňa 13. 08. 2019, ktorým rozhodol, že žalobcovi nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby voči rozhodnutiu žalovaného č. sp. KaNR 20490/2019, ČRZ: 85940/2019 zo dňa 13. 06. 2019 o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci.
1.1 V odôvodnení uviedol, že žalobca v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenej centru dňa 09. 07. 2019 požiadal centrum o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby voči rozhodnutiu Centra právnej pomoci č. sp. KaNR 20490/2019 zo dňa 13. 06. 2019 o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žiadosť bola zaevidovaná pod č. sp. KaNR 22885/2019, žalobca k žiadosti nedoložil žiadne doklady okrem listu písaného rukou a zároveň požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci, a ako právny dôvod na jej poskytnutie uviedol „hrozbu zmeškania lehoty“ a ako koniec lehoty označil dátum „16. 08. 2019“.
1.2 Žalovaný rozhodnutím zo dňa 16. 07. 2019 rozhodol o predbežnom nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žiadateľove záujmy neboli ohrozené zmeškaním lehoty, keďže v tom čase lehota na podanie správnej žaloby neplynula.
1.3 Ďalej v odôvodnení konštatoval, že okolnosti danej právnej veci sú mu známe z vlastnej činnosti (žaloba smeruje voči jeho rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v rámci iného jeho správneho konania). Žalobca sa domáhal poskytnutia právnej pomoci vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9C/45/2011. K žiadosti o poskytnutie právnej pomoci žiadateľ nedoložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali plynutie lehoty, prípadne termín určitej udalosti (napr. kópia odvolania, uznesenie súdu, ktorým sa má odvolanie doplniť a pod.) a nedoložil ani žiadne doklady, ktoré by preukazovali hrozbu zmeškania lehoty, ktorej márnym uplynutím by boli ohrozené žiadateľove záujmy. Žalovaný uviedol, že lustráciou zistil, že v konaní vedenom pod č. sp. KaNR 20490/2019 sa v merite veci vydalo rozhodnutie č. sp. KaNR 20490/2019 ČRZ: 110997/2019 zo dňa 29. 07. 2019, ktorým sa žiadateľovi nepriznal nárok z dôvodu nemožnosti vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. V čase, keď centrum rozhodlo o predbežnom nepriznaní nároku dňa 13. 06. 2019, bolo už odvolacie konanie, v ktorom žiadateľ žiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci právoplatne skončené dňa 12. 06. 2019. A preto aj v prípade, ak by sa priznala právna pomoc predbežne, táto by bola neefektívna a nebolo by možné zvrátiť súčasný stav konania. Okrem toho žalovaný zistil, že vo veci dovolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/314/2018 v spojitosti s rozhodnutím Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/45/2011 sa žiadateľovi priznal nárok a na jeho zastupovanie sa určil advokát. Ochrana práv a právom chránených záujmov žiadateľa v súdnom konaní, ktorého predmetom je odvolacie konanie, sú zabezpečené.
1.4 Uviedol, že žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby voči rozhodnutiu predbežnej povahy, pričom samotné rozhodnutie nemohlo mať vplyv na subjektívne práva žiadateľa. Podľa názoru žalovaného prípadná žaloba voči rozhodnutiu o predbežnom nepriznaní nároku je predčasná a správny súd by sa takouto ani nemal zaoberať. Konštatoval, že nie je oprávnený priznať žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu v danej veci.
1.5 Na záver uviedol, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa žalovaný, s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších podmienok podrobnejšie nezaoberal. Žalovaný mal na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a priložených dôkazov preukázané, že žalobca nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci.
III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
3. Žalobca podanou žalobou, doručenou súdu dňa 26. 08. 2019, napádal okrem touto žalobou preskúmavaného rozhodnutia, aj ďalšie rozhodnutia žalovaného.
3.1 Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného č. KaNR 22885/2019 zo dňa 13. 08. 2019 žalobca uviedol, že priznaná právna pomoc mu bola poskytnutá neskoro, mala byť poskytnutá už predbežne, čo znamená,
že k porušeniu práv došlo rozhodnutím, ktorým žalovaný odmietol priznať právnu pomoc. Dodal, že žalovaný vyslovil názory, ktoré je oprávnený vysloviť a posúdiť iba súd. Z týchto dôvodov považoval rozhodnutie za nesprávne, nezákonné. Navrhol rozhodnutie žalovaného č. KaNR 22885/2019 zo dňa 13. 08. 2019 zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žaloba nespĺňa základnú zákonnú náležitosť, a to dôvody žaloby podľa § 182 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. Žalobca neuvádza žiadne relevantné žalobné dôvody, ku ktorým by mal žalovaný možnosť vyjadriť sa a ktoré by odôvodňovali súdne preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Okrem toho poukázal na nemožnosť doplnenia správnej žaloby, vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty na jej doplnenie. V danom prípade nie sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť, preto by konanie malo byť zastavené podľa § 99 písm. b) SSP. Uviedol, že dôvody nepriznania právnej pomoci sú podrobne uvedené v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia a centrum sa tohto zdôvodnenia pridržiava, a má za to, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi predpismi, okrem iného aj v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení. V zmysle vyššie uvedeného mal za to, že žalovaný rozhodol v zákonnom stanovenej lehote po riadnom a dôkladnom preskúmaní skutočností rozhodných pre vydanie rozhodnutia
4.1 Záverom poznamenal, že v nasledujúcom období v rámci iných žalobcových konaní vedených centrom, bolo preukázané, že žalobca v čase podania žiadostí sa ani nenachádzal v stave materiálnej núdze, to z dôvodu, že vedel disponovať majetkom v nie malej výške.
IV. Ďalší priebeh konania
5. Správny súd uznesením č. k. 15S/89/2019 - 40 zo dňa 27. 05. 2021 vylúčil správnu žalobu v časti týkajúcej sa žalovaného v 2. rade (Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra), v ktorej smeruje proti žalobcom označenému rozhodnutiu žalovaného č. KaNR 14322/2019 zo dňa 15. 08. 2019 a č. KaNR 22885/2019 zo dňa 13. 08. 2019, na samostatné konanie. Konanie vo veci rozhodnutia žalovaného č. KaNR 22885/2019 zo dňa 13. 08. 2019 je vedené pod sp. zn. 15S/42/2021.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
6. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KaNR 22885/2019 zo dňa 13. 08. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP rozsudkom zamietol.
7. Správny súd vec právne posudzoval a o nej rozhodoval primárne podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 49 ods. 2 písm. d) SSP žalobca nemusí byť zastúpený podľa ods. 1 ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podľa § 71 ods. 2 SSP, ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 182 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1, c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, d) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods. 3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“), f) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať, g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada, h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“).
Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 327/2003 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.
Podľa § 8 zákona vyššie citovaného zákona, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa § 10 ods. 1, 5 a 6 vyššie citovaného zákona, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.
Podľa § 11 ods. 1 a 2 vyššie citovaného zákona, žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutie o predbežnom poskytnutí právnej pomoci musí obsahovať okrem náležitostí podľa osobitného predpisu16) aj poučenie žiadateľa o možnosti dodatočného vyúčtovania trov vo výške určenej osobitným predpisom,17) ak sa po posúdení podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci zistí, že žiadateľ nespĺňa podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok.
Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v znení neskorších predpisov).
Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava SR") Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou
8. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť.
9. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z.). Bez splnenia tejto podmienky nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil. Úlohou správneho orgánu nie je prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach.
10. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, má Centrum právnej pomoci prihliadať vždy. Táto skutočnosť je demonštratívne vymedzená pojmom „najmä“. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je preto v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha žalovaného (diskrečná právomoc správneho orgánu) a súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 27 ods. 2 a 3 SSP). V takých prípadoch je správny súd oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha.
11. Správny súd vo vzťahu k podanej žalobe považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné skutočnosti:
- žalobu žalobcu zo dňa 18. 08. 2019 považoval za podanie, ktoré obsahuje všetky náležitosti podania vyplývajúce z § 57 SSP.
- súd nevzhliadol dôvod na postup podľa § 59 SSP (odstraňovanie vád podania), nakoľko z podania bolo zrejmé komu je určené, kto ho robí, ktorých vecí sa týka, čo sa ním sleduje a podanie musí byť taktiež podpísané.
- napriek strohosti predmetného podania je z neho zrejmé, že žalobca napáda rozhodnutie žalovaného č. KaNR 22885/2019 zo dňa 13. 08. 2019, ktorému vyčíta nezákonnosť a nesprávnosť.
12. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti žalobcu o priznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci.
13. V prejednávanej veci žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu tak, že mu nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Ako vyplýva z § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., účelom rozhodnutia o predbežnom poskytnutí právnej pomoci je zabezpečenie efektívnej ochrany práv a oprávnených záujmov žiadateľa centra ešte pred skúmaním podmienok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty. Z uvedeného vyplýva, že úlohou centra v prípade žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci podľa § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. je skúmať, či žiadateľovi hrozí zmeškanie lehoty. Z predloženej žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci rozhodnutí Centra o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoc nevyplýva, že by došlo k zmeškaniu nejakej konkrétnej lehoty pre vykonanie nejakého právneho úkonu. Žalobca ako dôvod priznania predbežného poskytnutia právnej pomoci uviedol len všeobecne hrozbu zmeškania lehoty a koniec lehoty označil dátumom 16. 08. 2019. K žiadosti predložil žalobca rukou písaný list, v ktorom vysvetľuje dôvody na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu centra č. sp. KaNR 20490/2019 zo dňa 13. 06. 2019, avšak dôkaz o tom, z akého dôvodu by mal žalovaný poskytnúť žalobcovi nárok na právnu pomoci z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania
lehoty nepredložil. Ak potom žalovaný rozhodnutím zo dňa 13. 08. 2019 nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu centra o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, postupoval v súlade s ustanovením § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. a podľa názoru súdu postupoval vecne správne, pretože žalobca ako žiadateľ ničím nepreukázal, že by mu hrozilo zmeškanie nejakej lehoty a mohla by mu tak vzniknúť ujma na právach tak, ako to predpokladá toto zákonné ustanovenie.
14. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby voči rozhodnutiu predbežnej povahy, pričom samotné rozhodnutie nemohlo mať vplyv na subjektívne práva žiadateľa. V danom prípade žalovaný správne poukázal na to, že žalobca sa domáhal poskytnutia právnej pomoci vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9C/45/2011, pričom k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nedoložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali plynutie lehoty, prípadne termín určitej udalosti (napr. kópia odvolania, uznesenie súdu, ktorým sa má odvolanie doplniť a pod.) a nedoložil ani žiadne doklady, ktoré by preukazovali hrozbu zmeškania lehoty, ktorej márnym uplynutím by boli ohrozené žiadateľove záujmy. V konaní vedenom žalovaným pod č. sp. KaNR 20490/2019 sa v merite veci vydalo rozhodnutie č. sp. KaNR 20490/2019 ČRZ: 110997/2019 zo dňa 29. 07. 2019, ktorým sa žiadateľovi nepriznal nárok z dôvodu nemožnosti vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. V čase, keď centrum rozhodlo o predbežnom nepriznaní nároku dňa 13. 06. 2019, bolo už odvolacie konanie, v ktorom žiadateľ žiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci právoplatne skončené dňa 12. 06. 2019. V prípade, ak by sa priznala právna pomoc predbežne, táto by bola neefektívna a nebolo by možné zvrátiť súčasný stav konania. Naviac vo veci dovolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/314/2018 v spojitosti s rozhodnutím Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/45/2011 sa žiadateľovi priznal nárok a na jeho zastupovanie sa určil advokát. Ochrana práv a právom chránených záujmov žiadateľa v súdnom konaní, ktorého predmetom je odvolacie konanie, tak sú zabezpečené. Uvedené rozhodnutia boli aj predložené správnemu súdu s vyznačenou doložkou právoplatnosti. Citované rozhodnutia žalovaného potvrdzujú skutočnosť, že žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach, ak žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím mu nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým predbežne nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie pávej pomoci.
15. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čo má za následok nesplnenie jednej z troch zákonných podmienok na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Preto pokiaľ žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci, rozhodol vecne správne.
16. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
17. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, keďže zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
18. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.