Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozhodnutie_7C-34-2013.pdf
PDF · 81.67 KB
No categories available
7C/34/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného JUDr. Alžbetou Fuchsovou, advokátkou so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, proti odporcovi W. K., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXXX/X , XXX XX W., v konaní o zaplatenie 118,23 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.08.2012 žiadal, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 118,23 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 85,38 Eur od 08.10.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Návrh vo veci odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 06.07.2006 zmluvu v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 a § 708 a 716 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi službu, povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na vyššie uvedený účel, poskytol navrhovateľ odporcovi na účet peňažné prostriedky, ktoré mal odporca čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Navrhovateľ po posúdení predložených dokladov vyhodnotil, že odporca splnil podmienky na poskytnutie debetného limitu, pričom odporca počas trvania platnosti zmluvy prečerpal celkovú sumu 85,38 Eur. Z tohto dôvodu navrhovateľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 118,23 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 85,38 Eur, sankčného úroku z omeškania vo výške 32,85 Eur.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím odporcu a listinnými dôkazmi a to návrhom zo dňa 02.08.2012, Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 06.07.2006, Dodatkom k zmluve o účte- bonus pre klientov zo dňa 06.07.2006, odstúpením od zmluvy zo dňa 28.09.2010, výpismi z účtov, Všeobecnými obchodnými podmienkami W. A. B., P..B.., písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 20.01.2014, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 06.07.2006 bola medzi účastníkmi konania navrhovateľom a odporcom, uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorých navrhovateľ zriadil pre odporcu rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX, bol dohodnutý Balík Výhoda 50, frekvencia výpisov - mesačne, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Obsahom zmluvy podľa článku I., bod 4. nebolo povolené prečerpanie na osobnom účte.
Ďalej mal súd za preukázané, že dňa 06.07.2006 bol medzi účastníkmi uzatvorený Dodatok k zmluve o účte- Bonus pre klientov, ktorým sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť majiteľovi účtu v balíku služieb Balík Výhoda 50, vo výške 1 200,- Sk, dňom podpisu dodatku, za splnenia podmienok tam uvedených.
Listom zo dňa 28.09.2010 navrhovateľ odstúpil od zmluvy, nakoľko evidoval na osobnom účte odporcu debetný zostatok v celkovej výške 80,12 Eur.
Podľa predloženého výpisu z účtu bol na účte odporcu vykazovaný vyrovnanie zostatkov za obdobie 07.10.2010, úroky suma 85,38 Eur.
Odporca na pojednávaní uviedol, že dňa 06.07.2006 uzatvoril s navrhovateľom Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, kde mu F. banka zriadila bežný účet, dostal aj platobnú kartu. Následne bol dňa 06.07.2006 podpísaný Dodatok k zmluve o účte. So sumou vo výške 85,38 Eur, ktorú od neho požaduje navrhovateľ v žiadnom prípade nesúhlasil, nakoľko jemu nebol daný ani povolený žiaden debet. Vôbec si nie je vedomý, aby sumu 85,38 Eur ako debet spotreboval. Žiadal, aby navrhovateľ predložil príslušné výpisy z účtu. Zároveň poukázal na to, že v roku 2010 sa dostavil do pobočky F. A. B., kde ich požiadal o zrušenie bežného účtu a vyrovnal tam dlžnú sumu, presne si nepamätá sumu 30,00 alebo 50,00 Eur, ako aj poplatky za vedenie účtu. Banka od neho požadovala zaplatiť túto sumu titulom dlžných poplatkov za vedenie účtu a túto sumu aj banke v celom rozsahu zaplatil, zároveň zrušil bežný účet. Všetko to prebehlo v roku 2010. Uvedené doklady má k dispozícii. Preto si nie je vedomý, aby debet vo výške 85,38 Eur čerpal. Voči banke má všetko vyrovnané.
Navrhovateľ v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.01.2014 ( čl. 42 spisu) uviedol, že v tomto konaní požaduje celkovú sumu vo výške 85,38 Eur, ktorá pozostáva z úrokov podľa Článku III., bod 23. Všeobecných obchodných podmienok, poplatkov za balík výhoda 50, plus poplatok za upozornenie za debet, poplatok za výzvu ( debet) a sankčného poplatku ( zmluvnej pokuty) vo výške 32,85 Eur), podľa Článku III., bod 23. Všeobecných obchodných podmienok.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ sa v tomto návrhu domáha zaplatenia sumy vo výške 85,38 Eur, ktorá podľa špecifikácie na čl. 42 súdneho spisu, pozostáva z úrokov, poplatkov za Balík Výhoda 50, poplatkov za upozornenie za debet, poplatok za výzvu a sankčného poplatku ( zmluvnej pokuty) vo výške 32,85 Eur podľa Článku III., bod 23 Všeobecných obchodných podmienok.
Nemožno pochybovať o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa názoru súdu, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by medzi účastníkmi konania bolo zmluvne dojednané poskytnutie účtu, ktoré sa malo prejaviť ako debetný stav na bežnom účte. Naopak, podľa uzatvorenej zmluvy zo dňa 06.07.2006 ( čl. 2 spisu) v článku I., bod 4.
povolené prečerpanie na osobnom účte povolené nebolo. Či neskôr došlo k zmene predmetnej zmluvy o spolupráci v tomto smere navrhovateľ listinnými dôkazmi nepreukázal.
Podľa Článku I., bod 4 Zmluvy o spolupráci, v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte v Článku I., bod 1. zmluvy k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu, formou výpisu z technického systému banky, na adresu na zasielanie výpisov, v zmysle Článku I., bod 1. zmluvy.
Navrhovateľ v danej právnej veci ani žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal oznámenie majiteľovi účtu, formou výpisu z technického systému banky, že by došlo zo strany odporcu k prijatiu návrhu zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania. Súd uvádza, že navrhovateľ ako dodávateľ v podstate skrytou formou takúto službu odporcovi vnútil. Podľa zmluvy o poskytnutí služby - povolené prečerpanie na osobnom účte, pre absenciu vôle zo strany odporcu, nemohlo dôjsť k uzatvoreniu takejto zmluvy. Danosť vôle je najzákladnejšou požiadavkou, ktorú právny poriadok kladie, pretože bez vôle nie je právny úkon. V prípade, ak by sa jednalo o nepovolené ( medzi zmluvnými stranami nedojednané) prečerpanie finančných prostriedkov na osobnom účte, navrhovateľ nešpecifikoval a nepreukázal, z čoho pozostáva žalovaná suma.
Navrhovateľ špecifikoval podľa svojho písomného podania, že uplatnená istina pozostáva z neuhradený úrokov, pričom navrhovateľ nepreukázal, či boli medzi zmluvnými stranami dojednané, nešpecifikoval v akej výške, z akej sumy, od kedy do kedy si ich uplatňuje, tak isto, uviedol, že žalovaná suma pozostáva zo zmluvnej pokuty, pričom súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti, pokiaľ by si navrhovateľ uplatňoval v tomto konaní zmluvnú pokutu, tá podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, musí mať obligatórnu písomnú formu, v žiadnom prípade nestačí odkaz na všeobecné obchodné podmienky.
Pokiaľ ide o sumu istiny, ktorú navrhovateľ požadoval vo výške 85,38 Eur, ktorá pozostáva z úrokov, tie vôbec neboli špecifikované, rovnako poplatkov za Balík Výhoda 50, poplatok za upozornenie na debet, poplatok za výzvu - debet, sú neurčité, nejasné, ničím nešpecifikované, navyše ničím nepreukázané.
Pokiaľ by súd mal zhodnotiť ďalšiu sumu vo výške sankčný poplatok ( zmluvná pokuta) vo výške 32,85 Eur, súd poukazuje na zmätočnosť tejto špecifikácie. Navrhovateľ sám nemá ujasnené, čo táto suma predstavuje, keď ju sám uvádza, ako sankčný poplatok a do zátvorky dáva zároveň zmluvnú pokutu.
Pokiaľ by sumu 32,85 Eur mal súd chápať ako zmluvnú pokutu, opätovne súd zdôrazňuje, že medzi účastníkmi nebola dohodnutá písomná obligatórna forma. Pre platné dojednanie zmluvnej pokuty súd opätovne zdôrazňuje, že nestačí iba odkaz na všeobecné obchodné podmienky.
Pokiaľ by sumu 32,85 eur mal súd chápať ako sankčný úrok, resp. poplatok ako to navrhovateľ špecifikoval v návrhu na začatie konania, k tomu sa súd považuje za potrebné vyjadriť, že navrhovateľ podľa názoru súdu nemá sám ujasnené, čo je predmetom tejto žaloby, keď pôvodne žiadal priznať úroky z omeškania a neskôr uviedol, že si uplatňuje sankčné úroky. Sankčné poplatky, resp. úroky náš právny poriadok neupravuje. Vo všeobecnosti sa za sankčné úroky považujú úroky z omeškania. Tie sú však v občianskoprávnych sporoch a za takéto sa považujú aj spory zo spotrebiteľských zmlúv limitované Nariadením vlády č. 87/1995 Zb. Sankcia za porušenie právnej povinností môže byť dohodnutá aj ako zmluvná pokuta, v takom prípade sa však pre platnosť dohody o zmluvnej pokute vyžaduje písomná forma s poukazom na § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo v tomto prípade splnené nebolo.
Súd však uvádza ešte, že napokon úroky z debetného zostatku úveru by mohla banka požadovať s poukazom na ustanovenie § 710 Obchodného zákonníka, ako zo zmluvy o úvere, avšak len v tom prípade, ak bolo dohodnuté povolené prečerpanie prostriedkov na účte, čo však nebol tento prípad.
Preto žaloba navrhovateľa je v tomto prípade zmätočná a neujasnená.
Naviac, súd uvádza, že navrhovateľ listom zo dňa 28.09.2010 odstúpil od zmluvy.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku ( ex tunc) § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva ( bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia ( § 457 Občianskeho zákonníka a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/35/2011). Tieto nároky však možno priznať len ak boli dojednané medzi zmluvnými stranami.
Účastníci konania uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú normy spotrebiteľského práva, pretože ju uzatvoril navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. Právne posúdenie veci je výlučne vecou súdu, súd je však viazaný skutkovými dôvodmi popísanými v žalobe.
Súd žalobu navrhovateľa ako nedôvodnú zamietol, mal v konaní za preukázané, že medzi zmluvnými stranami nebolo dojednané prečerpanie finančných prostriedkov na osobnom účte, navyše navrhovateľ nemal ujasnené, čo si v tomto konaní uplatňuje.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto prípade bol navrhovateľ v celom rozsahu neúspešný, odporcovi trovy konania nevznikli, preto súd ich náhradu účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.