Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Co-299-2012.pdf
PDF · 104.14 KB
Case nature
Subarea
4Co/299/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobcu G. E. K. s.r.o., C., W. 5, P. XX XXX XXX, zastúpeného R. E., s.r.o., so sídlom C., W. X proti žalovanému A. R., bytom R., D. XXX/XX, zastúpeného opatrovníčkou B. R., bytom R., D. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa D., S., N. XX, P. XX XXX XXX, zastúpeného B. E., A.. P. N., so sídlom K., K.. hrdinov XXX/XX, o zaplatenie 795,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. júna 2012, č.k. 19C/35/2011-143 a uznesenie toho istého súdu zo dňa 23. augusta 2012, č.k. 19C/35/2011-158, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, vo výroku o určení, že zmluvné podmienky v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 28.11.2007 v článku II., bod 21, bod 22, bod 23 sú neprijateľnými podmienkami a z toho dôvodu neplatnými a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 45 Eur, na účet práveho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. P. N., advokáta, číslo účtu: XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXX, do troch dní.
Odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 23.08.2012, č.k. 19C/35/2011-158 o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 386,59 Eur s 8,5% úrokom zo sumy 149,21 Eur od 18.01.2008 do zaplatenia, s 8,5% úrokom zo sumy 113,42 Eur od 12.02.2008 do zaplatenia, s 8,5% úrokom zo sumy 102,05 Eur od 18.03.2008 do zaplatenia, s 8,5% úrokom zo sumy 19,92 Eur od 16.04.2008 do zaplatenia, s 8,5% úrokom zo sumy 1,99 Eur od 12.06.2008 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň určil, že zmluvné podmienky v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 28.11.2007 v čl. II, bod 21 (účastník sa zaväzuje užívať mesačný program po dobu 24 mesiacov), bod 22 (účastník sa zaväzuje počas doby viazanosti zotrvať v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom v zmysle podmienok zmluvy a neuskutoční žiadne úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti), bod 23 (účastník, ak poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.310,92 Sk a nahradiť škodu poskytovateľovi v súvislosti s porušením povinnosti účastníka podľa tohto dodatku, v časti presahujúcej výšku zmluvnej pokuty) sú neprijateľnými podmienkami a z toho dôvodu neplatnými. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal
zo zistenia, že na základe zmluvy o pripojení a poskytovaní služieb zo dňa 28.11.2007 žalobca poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby. V zmysle dodatku k uvedenej zmluve o pripojení sa žalovaný zaviazal k povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad, že nebude riadne plniť svoje povinnosti z tejto zmluvy. Z faktúry č. 1000363148, ktorá bola splatná dňa 17.03.2008 mal súd za preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi 102,05 Eur. Z faktúry č. 1000186300 splatnej 17.01.2008 vyplýva, že žalovaný nezaplatil žalobcovi 149,21 Eur, z faktúry č. 1000443282 splatnej 12.04.2008 je zrejmé, že žalovaný dlhuje žalobcovi 1,99 Eur, z faktúry č. 1000247207 splatnej 11.02.2008 vyplýva, že žalovaný dlhuje žalobcovi 113,42 Eur z dôvodu nezaplatených služieb poskytovaných žalobcom na základe zmluvy o pripojení. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na § 43 ods. 1, § 42 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronickom pripojení mal súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať žalovanému mobilný telefón za zvýhodnených podmienok a umožniť mu prístup do siete prevádzkovanej žalobcom ako aj poskytovať služby v rámci zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej rádiotelefónnej sieti. Žalovaný akceptoval jednotlivé ustanovenia zmluvy a dodatku (vrátane všeobecných zmluvných podmienok) ich podpísaním, a preto mu vznikla povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby. V zmluve boli dohodnuté ceny a poplatky za poskytované služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami, ktoré žalovaný neuhradil. Preto súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť za neuhradené služby zo zmluvy uzavretej dňa 15.10.2007 v celkovej výške 386,59 Eur. Žalobca sa okrem dlhu za neuhradené služby domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 408,65 Eur za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok. Vzhľadom na predmet sporu a porušenie povinnosti zo strany žalovaného sa dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 408,65 Eur (tak ako vyplýva zo zmluvy o pripojení a dodatku k nej javila byť neprimeranou. Keďže vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo potrebné posúdiť ako vzťah občianskoprávny, nemohol súd použiť moderačné právo a zmluvnú pokutu znížiť (s prihliadnutím na ustanovenie § 879j/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nároky z právnych vzťahov vzniknutých pred 01.01.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov). Dohodu o zmluvnej pokute v uvedenej výške bolo preto potrebné považovať iba za neplatný právny úkon, pretože dohodnutá výška pokuty sa prieči dobrým mravom. Okrem uvedeného právneho posúdenia bolo potrebné prihliadnuť aj na § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. (platného v čase uzatvárania zmluvy o pripojení) sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 28.11.2007 takéto atribúty spotrebiteľskej zmluvy spĺňa. Nároky zo zmluvnej pokuty bolo preto potrebné v predmetnej veci posúdiť aj s poukazom na ustanovenie § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na výšku dlhu, porušenie povinnosti zo strany žalovaného a výšku zmluvnej pokuty by bolo potrebné mať za to, že išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V konkrétnom prípade totiž žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemá teda charakter individuálne dojednanej podmienky. Žalobca zmluvnou pokutou v prejednávanej veci zabezpečoval poskytnutie a predaj mobilného telefónu žalovanému za akciovú cenu bez uvedenia skutočnej hodnoty predmetného mobilu. Za túto výhodu (ktorej hodnotu žalovaný nepoznal) sa žalovaný zaviazal k "viazanosti" 24 mesiacov a to aj v prípade, ak by si plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom a riadne by za ne platil napríklad až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti. Aj vtedy by mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Vo všeobecnosti treba mať za to, že spotrebiteľ, ktorý podpísal takúto vopred určenú podmienku by bol viazaný rovnakou výškou pokuty bez ohľadu na dobu používania služieb žalobcu a bez ohľadu na výšku nezaplatených služieb. Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd prvého stupňa vo výroku rozsudku vymedzil, ktorú dohodnutú, alebo jednostranne určenú podmienku vo vzťahu medzi žalobcom žalovaným považoval za neprijateľnú a určil ju z tohto dôvodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v nadväznosti na ustanovenia hmotnoprávneho charakteru za neplatnú. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Súd prvého stupňa teda zaviazal žalovaného iba k povinnosti zaplatiť dlh za neuhradené
služby žalobcu a vo zvyšku , ktorý predstavoval zmluvnú pokutu, žalobu zamietol. Keďže sa žalovaný s plnením svojho dlhu dostal do omeškania, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. V čase vzniku omeškania žalovaného, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti uvedenej vo faktúre, bola výška úrokov z omeškania 4,25%. Preto súd žalobcovi priznal právo na úroky vo výške 8,5%, teda dvojnásobku diskontnej sadzby, nakoľko zákon neumožňuje v tomto prípade priznať poplatok z omeškania. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Z tohto dôvodu neboli priznané trovy ani vedľajšiemu účastníkovi. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní, nepriznal súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho časti vo výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá (o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 408,65 Eur) a vo výroku, ktorým určil, že zmluvné podmienky v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 28.11.2007 v článku II. bod 21, bod 22, bod 23 sú neprijateľnými podmienkami a z tohto dôvodu neplatnými, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok, ktorého aplikáciu si musia zmluvné strany v zmluve dohodnúť, a to v písomnej forme. Mal za to, že medzi ním a žalovaným v danom prípade došlo k jednoznačnej písomnej dohode o zmluvnej pokute, ktorá bola síce špecifikovaná v dodatku, ktorý bol žalovaným podpísaný a svojím podpisom vyjadril súhlas s jeho obsahom, a teda aj so stanovenou výškou zmluvnej pokuty. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním faktúr za poskytnuté elektronické služby v zmysle zmluvy o pripojení v znení dodatku. Nakoľko žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo záväzkového vzťahu medzi postupcom a ním, v súlade s ustanovením článku II. bod 2.3 dodatku si žalobca voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu, ktorá pozostáva z ceny telefónu SAMSUNG L760 vo výške 225,92 Eur v zmysle ponuky mobilných telefónov a zvyšná časť je paušalizovaná náhrada škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu podľa podrobného výpisu k faktúram. V dodatku je uvedené, že žalovaný zaplatil za mobilný telefón sumu 1,- Sk, pričom podľa vianočnej ponuky mobilných telefónov je cena predmetného mobilného telefónu 6.797,- Sk (225,90 Eur), to znamená v prípade porušenia zmluvných podmienok bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, spočívajúcu v cene telefónu a paušalizovanej náhrady škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny a porušenia povinnosti žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. V konaní nebolo sporným, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, a teda, že nevykonal riadne dohodnuté úhrady za dohodnuté a poskytnuté služby. V danom prípade dochádza v podstate ku kúpe mobilného telefónu, a teda dodatok by mohol predstavovať kúpnu zmluvu, ktorá je viazaná na zmluvu o pripojení. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečoval návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny telefónu, ktorý bol žalovanému poskytnutý v rámci zvýhodnenej ceny. Z týchto dôvodov považuje výšku zmluvnej pokuty za primeranú, pričom práve naopak pri neprimeranej výške zmluvnej pokuty by nebola naplnená jej podstatná funkcia, a to, že práve hrozba uplatnenia sankcie vo výške, na ktorej sa zmluvné strany písomne dohodli, pre prípad neplnenia povinnosti zo strany klienta, ho prinúti dodržiavať zmluvné ustanovenia. Pre prípad, že sa súd nestotožní s vyššie uvedeným, zastával názor, že v danom prípade mohol súd posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 408,65 Eur aj ako náhradu škody, keďže v konaní preukázal, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, čím žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, a to zaplatenie plnej ceny mobilného telefónu v zmysle ponuky mobilných telefónov a zvyšnej časti paušalizovanej náhrady škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Mal za to, že v danom prípade dojednanie o zmluvnej pokute vo vzťahu k porušeniu zmluvnej povinnosti, v súvislosti s ktorým bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta, predstavuje dojednanie nemajúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto nesúhlasí, že by ustanovenia zmluvy, ktorými bola dojednaná zmluvná pokuta, spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,02 Eur.
Opatrovník žalovaného sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou. Dodal, že pokiaľ súdy už judikovali, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná, teda absolútne neplatná, tak je absolútne neplatná celá. Neprichádza teda do úvahy ani moderovanie, ani iné zníženie neplatnej zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov týkajúcich sa zovšeobecnení o neplatnosti zmluvnej pokuty, a to rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/91/2011 zo dňa 24.04.2012 a rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 zo dňa 14.06.2012. Pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú. Žalobca takúto podmienku v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka použiť nesmie a súd by mu preto nemal umožniť používať ju ani čiastočne. Celé odvolanie žalobcu vyznieva tak, ako keby si žalobca od súdu nárokoval, aby súd ochraňoval hospodárske záujmy na jeho strane. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45 Eur.
Napadnutým uznesením zo dňa 23.08.2012, č.k. 19C/35/2011-158 súd prvého stupňa uložil žalobcovi, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 47,50 eur (podľa poznámky 3 k položke 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov).
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že podal odvolanie len voči zamietajúcej zmluvnej pokute, t.j. voči nepriznanej sume 408,65 eur, teda nie voči celej žalovanej sume. Vzhľadom na uvedené zastával názor, že súdny poplatok má byť vyrubený len zo sumy, voči ktorej odvolanie smerovalo, teda zo sumy 408,65 eur, čím by bol súdny poplatok vo výške 24 eur.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutom rozsahu (vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 408,65 Eur zamietnutá, vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj vo výroku o náhrade trov konania), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa založil napadnuté zamietajúce rozhodnutie (ohľadne zmluvnej pokuty na tom právnom názore, že vzhľadom na predmet sporu a porušenie povinnosti zo strany žalovaného sa dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 408,65 Eur javila byť neprimeranou. S poukazom na ust. § 544 Občianskeho zákonníka dohodu o zmluvnej pokute v uvedenej výške považoval za neplatný právny úkon, pretože dohodnutá výška pokuty sa prieči dobrým mravom. Okrem uvedeného právneho posúdenia poukázal aj na § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. (platného v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení) a konštatoval, že zmluva, uzavretá medzi účastníkmi dňa 28.11.2007 spĺňa atribúty spotrebiteľskej zmluvy. Nároky zo zmluvnej pokuty preto v predmetnej veci posúdil aj s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na výšku dlhu, porušenie povinnosti zo strany žalovaného a výšku zmluvnej pokuty mal za to, že išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V konkrétnom prípade totiž žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemá teda charakter individuálne dojednanej podmienky. Žalobca zmluvnou pokutou v prejednávanej veci zabezpečoval poskytnutie a predaj mobilného telefónu žalovanému za akciovú cenu bez uvedenia skutočnej hodnoty predmetného mobilu. Za túto výhodu (ktorej hodnotu žalovaný nepoznal) sa žalovaný zaviazal k „viazanosti“ 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak by si plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom a riadne by za ne platil napríklad až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti. Aj vtedy by mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Vo všeobecnosti totiž treba mať za to, že spotrebiteľ, ktorý podpísal takúto vopred určenú podmienku, by bol viazaný rovnakou výškou pokuty bez ohľadu na dobu používania služieb žalobcu a bez ohľadu na výšku nezaplatených služieb. V zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. preto vo výroku rozsudku vymedzil, ktorú dohodnutú podmienku vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným považoval za neprijateľnú a určil ju z tohto dôvodu v nadväznosti na ustanovenia hmotnoprávneho charakteru (§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka) za neplatnú. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo preto vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Súd preto zaviazal žalovaného iba k povinnosti zaplatiť dlh za neuhradené služby žalobcu a vo zvyšku, ktorý predstavoval zmluvnú pokutu, žalobu zamietol.
Odvolací súd sa stotožňuje s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok považuje za správny, v celom rozsahu sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a v podrobnostiach naň odkazuje. K odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné posúdiť predmetnú zmluvu o pripojení v znení jej dodatku ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pričom v súlade s ust. § 23a ods. 2 citovaného zákona bolo na zmluvný vzťah medzi účastníkmi potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že medzi ním a žalovaným v danom prípade došlo k jednoznačnej písomnej dohode o zmluvnej pokute, ktorá bola špecifikovaná v dodatku, tak treba z obsahu zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyvodiť, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov ako typová zmluva, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje o spotrebiteľovi, a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. I keď žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute preto nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalobca zmluvnou pokutou zabezpečoval poskytnutie mobilného telefónu žalovanému za akciovú cenu. Podstatným v tomto smere je, že dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala žalovaného k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy splnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že dohodnuté zmluvné podmienky v dodatku k zmluve o pripojení v čl. II bod 21,22,23 týkajúce sa zmluvnej pokuty, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Zmluvná pokuta nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Odvolací súd nevzhliadol za opodstatnenú ani námietku odvolateľa, že žalobca má nárok na náhradu škody od žalovaného vo výške 408,65 eur, spočívajúcej v plnej cene mobilného telefónu a vo zvyšnej časti paušalizovanej náhrady škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Žalobca svojou žalobou uplatnil nárok - zmluvnú pokutu, vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení, teda ide o plnenie zo zmluvy. Právo na náhradu škody je nárokom z porušenia práva a predpoklady zodpovednostného vzťahu sú iné, ako v prípade práva zo zmluvy. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnutá a vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok bol preto správny a odvolanie žalobcu neopodstatnené.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalovaný takýto návrh podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nepodal.
Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v odvolacom konaní bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a §151 O.s.p. vo výške 45 eur. Trovy vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby po 29,87 eur (vychádzajúc z hodnoty predmetu odvolacieho konania 408,65 eur podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), režijný paušál 7,63 eur + 20% DPH, t.j. spolu 45 eur.
Ďalším predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 23.08.2012 č.k. 19C/35/2011-158, ktorým bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 47,50 eur v lehote 15 dní. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti citovanému uzneseniu súdu prvého stupňa bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej odvolacej lehoty.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, voči rozhodnutiu ktorého smeruje.
Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 23.08.2012 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.08.2012, čo vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v spise. To znamená, že deň 30.08.2012 je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého uznesenia. V nasledujúci deň po dni doručenia, t.j. dňa 31.08.2012 začala žalobcovi plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu, ktorá uplynula dňa 14.09.2012. Žalobca podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa dňa 27.09.2012 prostredníctvom Pošty Bratislava V., teda po uplynutí zákonom stanovenej odvolacej lehoty.
Odvolací súd preto postupom podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa ako oneskorene podané odmietol.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .