Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/91/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky F. K., nar.XX.X.XXXX, V., bytom S. XX/X, proti odporcovi Ing. Q. M., nar.XX.X.XXXX,bytom V., A. V. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -143 zo dňa 18.6.2013 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšení výživného tak, že odporca je p o v i n n ý platiť mesačne od 15.8.2012 navrhovateľke zvýšené výživné v sume 160 eur, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšku - v rozsahu nad 160 eur do sumy 200 eur mesačne - návrh z a m i e t a .

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o nedoplatku na zvýšenom výživnom tak, že nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 15.8.2012 do 31.5.2013 v celkovej sume 570 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -140 zo dňa 4.6.2008 vo výroku o výživnom na (v tom čase) maloletú F. K..

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť s účinnosťou od 15.8.2012 platiť zvýšené výživné navrhovateľke v sume 200 eur mesačne a vo zvyšku (do sumy 300 eur mesačne) návrh zamietol. Vychádzal z toho, že návrh je čiastočne dôvodný aj po zohľadnení faktu, že odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletej dcére Tereze, na ktorú mesačne prispieva sumou 73,50 eur. Za preukázané považoval u navrhovateľky jej výdavky, predovšetkým súvisiace s vysokoškolským štúdiom v Bratislave, príjem jej matky, výdavky na bývanie; u odporcu niektoré výdavky na bývanie, splácanie úverov a pôžičiek a jeho príjem do 30.6.2012. Zhodným bolo konštatovanie účastníkov o platení výživného v sume 100 eur mesačne a o neprispievaní nad tento rámec odporcom navrhovateľke od marca 2012.

Okresný súd ustálil, že od posledného rozhodovania o výživnom v júni 2008 došlo k zásadnej zmene pomerov najmä na strane navrhovateľky, ktorá je aktuálne poslucháčkou vysokej školy mimo miesta bydliska. Taktiež jej výdavky - ako dospelej mladej ženy - na oblečenie, obutie a kozmetiku sú podstatne vyššie než výdavky tak jej matky, či otca - odporcu, ako aj jej samotnej pred piatimi rokmi, keď navštevovala ešte základnú školu. Uzavrel, že celkové mesačné výdavky navrhovateľky zodpovedajú čiastke cca 550 eur + ďalšie výdavky na stravu a oblečenie cca 143 eur a na „platenie bytu 89,16 eur.“ Zároveň okresný súd vzal do úvahy sumu, ktorú poskytuje navrhovateľke jej matka (cca 150 až 200 eur mesačne), sociálne štipendium (155 eur) a zvýšené výživné odporcu v sume 200 eur označil za optimálne pre zabezpečenie odôvodnených potrieb navrhovateľky.

Vo vzťahu k odporcovi konštatoval, že zvýšenie výživného o cca 100 eur nepredstavuje takú zmenu, ktorá by ohrozila jeho životnú úroveň a bol presvedčený, že je v možnostiach odporcu takéto výživné platiť. Okresný súd zdôraznil, že odporca významne investuje do jeho rodinného domu (v roku 2012 vymenil okná za 2.450 eur), na turistickú výstroj vynaložil viac ako 390 eur, zakúpil toner do tlačiarne za 200 eur. Pripomenul, že otec je dobrovoľne nezamestnaný, vlastní nehnuteľnosti v R., ktoré nechal schátrať, čím sa ľahkovážne vzdal majetkového prospechu. Na splácanie úverov neprihliadol, lebo vyživovacia povinnosť je prvoradá a má prednosť pred ostatnými výdavkami.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu odporcovi vznikol nedoplatok na takto zvýšenom výživnom za obdobie od 15.8.2012 do 31.5.2013 v sume 958,85 eur, ktorú sumu okresný súd povolil odporcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 30 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže boli v spore úspešní, resp. neúspešní v rovnakom rozsahu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol, že sa nebráni plateniu výživného, a to ani vo výške určenej okresným súdom, avšak v súčasnosti „je u neho prechodné obdobie, kedy sa potýka s problémami ohľadne cash flow“ pričom túto situáciu sám nezapríčinil. Zdôrazňoval nutnosť zabezpečovania starostlivosti o jeho matku, ktorá je vo vysokom veku a má zlý zdravotný stav. Odporca mal za to, že aktuálne akékoľvek jeho zvýšené finančné záväzky spôsobujú, že nebude schopný plniť iné záväzky; osobitne voči druhej dcére C. a voči svojej matke. Neskúmanie týchto súvislostí súdom ho „doslova núti k porušovaniu zákona“. Dodal, že je sklamaný z prístupu okresného súdu, ktorý si absolútne nezabezpečil dôkazy a aj odôvodnenie jej vyslovene jednostranné, pričom ak on bude uprednostňovať jednu vyživovaciu povinnosť pred ostatnými, môže skončiť v nápravnovýchovnom zariadení.

Navrhovateľka zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením (z toho titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku - nad sumu 200 eur mesačne) a bez nariadenia pojednávania ( za súčasnej aplikácie ) v preskúmavanej časti zmenil napadnutý rozsudok podľa tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

Je nepochybné, že od predošlej úpravy v roku 2008 došlo k zásadnej zmene pomerov prioritne na strane výživou oprávnenej osoby - navrhovateľky. Výdavky na uspokojovanie odôvodnených potrieb poslucháčky vysokoškolského štúdia, navyše študujúcej mimo miesta trvalého bydliska, sú nepomerne vyššie ako výdavky žiačky základnej školy. Uvedený podstatný nárast výdavkov navrhovateľky nespochybňuje ani samotný odvolateľ - odporca; zdôrazňuje „len“ nepomer medzi rozsahom vyživovacej povinnosti určenej voči navrhovateľke a nadväzne (ne)možnosťou plniť riadne vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére C. a tiež voči jeho matke, ktorá je prestárla a odkázaná na jeho pomoc.

Predmetná námietka odvolateľa je čiastočne dôvodná. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného je popri konštatovaní zvýšenia odôvodnených potrieb výživou oprávnenej osoby (čo v súdenom prípade bolo na strane navrhovateľky preukázané) nevyhnutné dôsledne vyhodnotiť, či výživou povinná osoba (v prejednávanej veci odporca) je spôsobilá platiť zvýšené výživné. Samotné preukázanie nárastu odôvodnených výdavkov totiž paušálne nepodmieňuje zvýšenie výživného. Inými slovami, pokiaľ

výživou povinná osoba nemá možnosti a schopnosti na prispievanie na výživu vo väčšom rozsahu ako doposiaľ, nárast odôvodnených potrieb výživou oprávnenej osoby na zvýšenie výživného nepostačuje. V súdenej veci sa však nejedná v plnej miere o takúto situáciu; t.j. že by odporca nebol spôsobilý platiť navrhovateľke vyššie výživné ako 100 eur mesačne.

Napriek tomu, že odporca (fakticky) dlhodobo nemá pravidelný štandardný príjem, je schopný investovať nie zanedbateľný objem finančných prostriedkov do úpravy jeho domovej nehnuteľnosti, eventuálne jednorazovo zakúpiť za takmer 400 eur turistické potreby. Rovnako bez vážnejších problémov znáša (nie malé) úverové zaťaženie a popri tom uhrádza všetky štandardné výdavky (platby energií, zakúpenie stravy, oblečenia, platenie výživného pre druhú dcéru...). Nadväzne je zrejmé, že jeho reálne možnosti a schopnosti výrazne prevyšujú jeho pomery ustálené pri predošlom rozhodovaní o výživnom v roku 2008 (cca 350 až 450 eur mesačne). Sám odporca v rámci svojho vyjadrenia v konaní (č.l. 85) vymedzil svoje priemerné mesačné výdavky sumou 658,85 eur, ktorá čiastka neobsahovala úhradu nákladov na stravovanie a ošatenie; tieto otec na pojednávaní dňa 18.6.2013 vyčíslil mesačne sumou 180 eur na stravu a 60 eur na oblečenie. Vo vzťahu k pomerom otca je náležitou tiež úvaha okresného súdu o jeho ľahkovážnom správaní ohľadne schátrania podnikateľských objektov, ktoré vlastní.

Na druhej strane odvolací súd nepovažuje v plnej miere za akceptovateľné ustálenie (právne posúdenie) pomerov navrhovateľky súdom prvého stupňa. Vzhľadom na pomery a možnosti oboch jej rodičov nie je reálne, aby jej výdavky dosahovali takmer sumu 800 eur mesačne (súd prvého stupňa prepočítaním i jednorazových platieb vymedzil rozsah mesačných výdavkov čiastkou 550 eur, 143 eur ustálil ako výdavky na stravu a oblečenie a 90 eur na bývanie v mieste bydliska). Napokon, samotná navrhovateľka v rámci vymedzenia mesačných výdavkov (č.l. 29) uviedla čiastku 365,97 eur. Predmetná suma aj pri zohľadnení jednorazových výdavkov v súvislosti s nástupom na vysokoškolské štúdium (taktiež vymedzenie bezprostredne navrhovateľkou) - 635,42 eur neodôvodňuje dotknutý právny záver okresného súdu.

Pravidelné odôvodnené potreby navrhovateľky je podľa odvolacieho súdu prípustné ustáliť v rozmedzí súm 370 až 420 eur mesačne. Vzhľadom na poskytovanie prostriedkov zo strany matky navrhovateľke v sume 150 až 200 eur a sociálne štipendium, (v akademickom roku 2012/2013 155 eur) je na primerané uspokojovanie potrieb navrhovateľky zo strany otca - odporcu namieste zvýšiť výživné na sumu 160 eur mesačne. Uhrádzanie dotknutej čiastky odporcom je v jeho reálnych možnostiach, bez ohrozenia schopnosti plniť vyživovaciu povinnosť tak k maloletej dcére Terézii, ako aj vo vzťahu k jeho matke.

Z daného titulu krajský súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na sumu 160 eur mesačne od 15.8.2012 a vo zvyšku (v rozsahu nad 160 a do 200 eur mesačne) návrh zamietol.

V dôsledku zmeny rozsahu zvýšenia (bežného) výživného došlo k zmene i vo vymedzení rozsahu nedoplatku na zvýšenom výživnom za obdobie od 15.8.2012 do 31.5.2013. Keďže zo zhodných vyjadrení účastníkov bolo preukázané, že odporca uhrádzal výživné v sume 100 eur mesačne, nedoplatok za dotknuté obdobie predstavuje čiastku 570 eur (9,5 mesiaca x 60 eur), ktorú sumu krajský súd povolil odporcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným v sume 20 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

To znamená, že pokiaľ rozsudok krajského súdu nadobudne právoplatnosť do 20. dňa v mesiaci, bude prvá splátka zameškaného výživného splatná už v danom mesiaci. Ak odvolacie rozhodnutie bude právoplatné až v období od 21.dňa v mesiaci, prvá splátka nedoplatku zvýšeného výživného bude splatná až v mesiaci nasledujúcom.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -140 zo dňa 4.6.2008 vo výroku o výživnom na (v tom čase) maloletú F. K..

Vzhľadom na zmenu prvostupňového rozsudku rozhodoval krajský súd o trovách „celého“ konania ( ). Nakoľko účastníci si dotknutý procesný nárok neuplatňovali ( ), vyslovil, že im náhradu trov konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.