Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-65-2013.pdf
PDF · 104.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, členov B.. C. Š. K. B.. Q. L., v trestnej veci vedenej proti obžalovanému D. C., nar. XX.XX.XXXX H. F., trestne stíhanému pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zá- kon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. januára 2014 takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : D. C., nar. XX.XX.XXXX H. F., trvale bytom A. Č.. XXX, invalidný dôchodca, slobodný, stíhaný na slobode,
j e v i n n ý, ž e
dňa 24.03.2012 v čase približne okolo 16.00 hodine, v obci A., O.. U. G. U. H., vo dvore rodinného domu č. XXX, fyzicky napadol svojho brata G. C., ktorý je spolumajiteľom uvedeného rodinného domu, a to tým spôsobom, že pri tom ako G. C. rozoberal starú bránu do dvora rodinného domu, pristúpil k nemu zozadu so sekerou, ktorú držal oboma rukami nad hlavou a zahnal sa na G. C.Š. do oblasti hlavy, na čo sa tento otočil smerom k D. C. a pravou rukou chcel odraziť na jeho hlavu vedenú sekeru, pričom D. C. zaťal G. C. sekerou do predlaktia pravej ruky, a týmto mu spôsobil sečnú ranu strednej časti pravého predlaktia orientovanú šikmo, až priečne na pozdĺžnu os predlaktia, asi 3 cm dlhú, siahajúcu do hlbších tkanív sva-lovej hmoty predlaktia a priečnu zlomeninu strednej časti pravého predlaktia - lakťovej kosti, bez posunu kostných úlomkov, pričom doba liečenia trvala od 24.03.2012 do 26.04.2012,
t e d a
sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, a tento skutok spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a zároveň osobe vyššieho veku, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á ch a l
zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť, aby nahradil:
- poškodenému G. C., nar. XX.XX.XXXX H. L., trvale bytom E. Č.. XXXX/X, U. G. U. H., škodu vo výške 1.021,80 Eur,
- poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 138,20 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného G. C. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 03.05.2013 obžalobu na obvineného D. C., nar. XX.XX.XXXX H. F.U., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona.
Súd vykonal dňa 23.01.2014 za prítomnosti obhajcu obžalovaného hlavné pojednávanie výsluchom obžalovaného D. C., výsluchom poškodeného G. C., výsluchom znalcov MUDr. G. D. K. G.. E. N., výsluchom svedka C. C., čítaním výpovede svedkyne JUDr. G. L.B. z prípravného konania, čítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Obžalovaný D. C. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. V zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Z nej vyplynulo, že poškodený mu pokazil sečkovicu. Nechal poškodeného, aby opravil bránu, lebo on sám by ju neopravil. Zranenie na ruke si poškodený spôsobil na cirkulárke. Na otázku vyšetrovateľky, prečo poškodený povedal, že sa na neho obžalovaný zahnal sekerou a zaťal mu do ruky, obžalovaný odpovedal: „Ja som v týchto veciach neutrálny. Nie že len on zoberie peniaze a ja mám z toho veľké hovno. Keby mi G. nebol pokazil tú sečkovicu, tak sa nič nestane. Ja rúbem drevo sekerou, nie motykou. Mne to nikto nezaplatí. Keď niekto kúpi tú chalupu, nejaký nový majiteľ, tak G. tú chalupu podpáli, lebo chalupa nie je poistená. Lebo K. A. zrušila moju poistku, ktorú som za chalupu platil a ona mi ju zrušila. K. A. je moja sestra. Nedali mi ani korunu. Mama dala za života K. 30.000,- korún a ja som ich nežiadal.“ Na otázku vyšetrovateľa, či udrel vtedy poškodeného, odpovedal: „Nie, on udrel najprv mňa, ja som mu to potom vrátil.“ Poškodený ho udrel na pravé líce.
Z výpovede poškodeného G. C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v inkriminovaný deň sa rozhodol opraviť bránu. Oboznámil s týmto zámerom svojho brata - obžalovaného. Doniesol si k tomu flexabrúsku a predlžovací kábel. Odrezané kusy nakladal do auta. Počas tejto činnosti okolo neho mlčky chodil obžalovaný. Nakoniec poškodený rozrezal pletivo, ktoré zložil na kopu. Obžalovaný následne toto pletivo začal ťahať do dvora s tým, že sa to zíde. Poškodený ho nechal tak a začal stáčal na kotúč predlžovací kábel. Ako tento kábel navíjal, všimol si, že sa niekde zasekol. Otočil sa, pričom zazrel asi meter o seba obžalovaného so sekerou nad hlavou. Zostal v šoku. Obžalovanému chcel poškodený sekeru vyraziť prostredníctvom bubna s káblom, ktorý držal v ruke, avšak švih obžalovaného bol rýchlejší a ako sa poškodený bránil, vykrývajúc narýchlo rukou priestor medzi sekerou a svojou hlavou, obžalovaný mu sekerou zaťal do ruky. Poškodený skonštatoval, že ak by obžalovaný nestúpil na kábel, ktorý on navíjal, v dôsledku čoho sa otočil, zrejme by ho obžalovaný napadol odzadu. Úder sekerou podľa
poškodeného jednoznačne smeroval na jeho hlavu a bol vedený silnou intenzitou. Z tohto útoku zostal poškodený v šoku. Rana mu začala krvácať, nasadol do auta a po chvíli sedenia v aute, v rámci ktorej sa z útoku spamätával, naštartoval, ľavou rukou zaradil rýchlosť a na druhom prevodovom stupni svojho auta došiel pomaly až na pohotovosť, odkiaľ ho po röntgene odviezla sanitka do trenčianskej nemocnice. Na doplňujúce otázky poškodený spresnil, že v čase úderu sekerou mal ruku, ktorou sa bránil, asi 15 až 20 cm pred sebou, pričom zápästie bolo asi vo výške hornej časti tváre, resp. očí. Ak by sa takto nebránil, obžalovaný by ho sekerou zasiahol do tváre. Sekera, ktorú obžalovaný na útok použil, bola tupá. Tesne pred útokom obžalovaný nič nehovoril, jeho útok prišiel nečakane a bez akéhokoľvek varovania. Obžalovaný nepovedal nič ani po útoku, pričom bez slova z miesta činu odišiel. Z výpovede poškodeného tiež vyplynulo, že nešlo o prvý útok od obžalovaného na neho. Keď sa predtým v iný deň pokúšal upratovať dvor a hrabal lístie, obžalovaný na neho zaútočil vidlami. Vtedy sa mu podarilo ubrániť tak, že hrabľami, ktoré držal v ruke, buchol po vidlách, ktoré držal obžalovaný, z ktorých kovová časť následne odpadla na zem. Okrem toho sa poškodenému tiež stalo, že keď raz na dvore rezal drevo elektrickou pílou, nič netušiaceho ho obžalovaný buchol po chrbte drevenou časťou sekery. Obžalovaný vtedy stratil stabilitu, čoho následkom takmer bolo zranenie ruky rotujúcim kotúčom píly. Z výsluchu, ako aj vyjadrení poškodeného počas hlavného pojednávania vyplynulo, že incidenty medzi obžalovaným a ním sú spôsobené ich dlhodobo zhoršenými vzájomnými vzťahmi, majúcimi svoj základ ešte v dávnej minulosti, keď žili ich rodičia, ktorí k nim ako svojim deťom mali výrazne rozdielny a selektívny prístup. Podľa poškodeného bol obžalovaný rodičmi vždy uprednostňovaný. Obžalovaný neznesie, aby poškodený chodil na nehnuteľnosť, v ktorej sa incident stal. Poškodený si v trestnom konaní uplatnil náhradu škody vo výške 1.555,54 Eur, a to sumu 1.046,50 Eur ako bodové ohodnotenie úrazu, sumu 9,04 Eur za rôzne zdravotnícke poplatky a 500,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy.
Z čítanej výpovede svedkyne JUDr. G. L. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ako zástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. si v trestnom konaní uplatnila náhradu škody vo výške 138,20 Eur za poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému.
Z výpovede MUDr. G. D., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 24.03.2012 utrpel poškodený sečnú ranu strednej časti pravého predlaktia orientovanú šikmo až priečne na pozdĺžnu os predlaktia asi 3 cm dlhú, siahajúcu do hlbších tkanív svalovej hmoty predlaktia, priečnu zlomeninu strednej časti pravého predlaktia-lakťovej kosti, bez posunu kostných úlomkov. Z medicínskeho hľadiska išlo o zranenie ľahké. Zranenie vzniklo priamym mechanizmom - priamym pôsobením tvrdého ostrého predmetu, ktorý pôsobil na oblasť, kde došlo k prejavom zranenia. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola stredne silná až silná. Na vznik zranenia postačoval jeden úder. Celková doba liečenia zranenia tohto typu trvá 4 až 5 týždňov, u poškodeného trvala od 24.03.2012 do 26.04.2012. Poškodený bol v dôsledku zranenia obmedzený v bežnom spôsobe života, najmä v oblasti fyzickej aktivity a manuálnej práce. Znalec zranenia bodovo ohodnotil na 65 bodov, čo v peňažnom vyjadrení činí 1.021,80 Eur. Z výsluchu znalca tiež vyplynulo, že ak by poškodený nezareagoval na útok dvihnutím ruky, pri danej intenzite úderu je pravdepodobné, že útočiaci predmet by dopadol na oblasť hlavy, pričom by mohlo dôjsť k zlomenine lebečnej kosti a bol by možný aj vznik zranenia mozgu. Pri takýchto úderoch je možné sekerou spôsobiť aj smrť. Podľa znalca je nepravdepodobné, aby zranenie poškodeného vzniklo na cirkulárke. Veľmi pravdepodobný je ten mechanizmus vzniku zranenia, ako ho popísal poškodený.
Z výpovede MUDr. E. N., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ako aj ním prezentovaného znaleckého posudku k duševnému stavu obžalovaného, vypracovaného s MUDr. C. M., na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný je od narodenia výrazne psychosomaticky, najmä neurologicky postihnutý. Je u neho predpokladaná prekonaná vnútrolebečná infekcia v prvom roku života s následným rozvojom výrazného neurologického poškodenia v zmysle spastickej paraparézy s postihnutím najmä pravej hornej končatiny, poruchou reči, oneskorením psychomotorického vývoja. Jeho praktické a sociálne zručnosti sú limitované jeho orientovanosťou a úrovňou všeobecnej informovanosti - vie nakúpiť, pripraviť jedlo, zakúriť a pod. Od ukončenia školskej dochádzky žil doma s rodičmi. Po ich smrti žije sám, dostáva sa do čoraz väčšej izolácie. Dochádza k rozvoju paranoidných rysov osobnosti ako dôsledok celkového životného štýlu. Tieto sa rozvíjajú paralelne s prehlbujúcou sa sociálnou izolovanosťou. Má výrazne obmedzené sociálne kontakty, od ktorých sa odvíja absencia sociálnych zručností. Nie je zorientovaný v právnych úkonoch, nedokáže komunikovať s verejnými inštitúciami a teda nie je schopný vybavovať elementárne záležitosti. U obžalovaného ani
v minulosti, ani v čase spáchania činu, ani v súčasnosti nešlo a nejde o žiadnu duševnú poruchu v zmysle choromyseľnosti. Jednalo a jedná sa o eretickú mentálnu retardáciu ľahkého stupňa na báze perinatálneho organického poškodenia mozgu, špecifickú poruchu reči a paranoidnú poruchu osobnosti. V čase spáchania činu bol u neho vystupňovaný afekt hnevu. Obžalovaný o svojich eretických afektových prejavoch vie; vzhľadom na ostatnú jeho osobnostnú výbavu a psychopatológiu má čoraz častejšie problémy s ich kontrolou. Obžalovaný v čase spáchania činu vzhľadom na svoj duševný stav vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania v rozsahu podstatne, forenzne významne, zmenšenom. Toto konanie vedel ovládať v rozsahu podstatne, forenzne významne, zmenšenom. Obžalovaný je schopný vnímať účel a zmysel trestného konania v čiastočne zmenenej miere najmä v dôsledku svojej osobnostnej črty podozrie-vavosti a presvedčeniu o svojom práve rozhodovať o dianí na území, polovica ktorého mu podľa jeho vlastného presvedčenia patrí. Pobyt obžalovaného na slobode je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska, preto znalci odporúčajú nariadiť u neho ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Z výpovede svedka C. C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo vďaka jeho opakovaným a neskrývaným narážkam na osobu poškodeného najmä to, že tohto považuje za „sviňu prvej triedy.“ Poškodený je podľa svedka „jeden zlý človek,“ „obyčajný herec,“ „kleptoman, ktorý robí len zle“ a pod. Poškodený videl podľa vlastného vyjadrenia všetko, čo sa v inkriminovaný deň malo stať. Keď vyšiel na povalu svojho domu, tak cez múr, v ktorom sú trhliny a priezor, videl v diaľke mihotajúce sa postavy na dvore susednej nehnuteľnosti. Upútalo to jeho pozornosť. Hneď si pomyslel, že poškodený zase prišiel na nehnuteľnosť robiť niečo proti vôli obžalovaného. Keď sa situácii začal venovať bližšie, pričom sledovaním poškodeného a obžalovaného strávil nepretržite asi dve hodiny, až bol z toho unavený, videl poškodeného rezať bránu. Mal tam ponaťahované káble a rôzny vercajch. V tejto činnosti poškodenému bránil obžalovaný, ktorý mu to nechcel dovoliť. Obaja sa medzi sebou opakovane handrkovali. Svedok videl, ako v rámci tohto handrkovania obžalovaný vzal do ruky motyku, zahnal sa na poškodeného a tohto udrel. Videl len jeden úder, pričom poškodený po ňom ešte nejaký čas pokračoval v pôvodnej činnosti, následne sa zbalil a odišiel. Asi o týždeň videl svedok poškodeného aj s obviazanou rukou, ako s dosť veľkým kladivom, ktoré držal v tejto zranenej ruke, niečo rozbíjal. Z odpovedí svedka na doplňujúce otázky vyplynulo, že predmet, ktorým obžalovaný udrel poškodeného, určite nebola sekera. S obžalovaným má dobré vzťahy, občas mu chodí pomáhať s rôznymi prácami. Keď za obžalovaným príde poškodený, po jeho odchode svedkovi obžalovaný vždy príde zreferovať, čo poškodený zase chcel. V daný deň tomu tak bolo tiež, pričom aj vtedy obžalovaný zopakoval, že chce mať od svojho brata „svatý pokoj.“ Ide o slová, ktoré obžalovaný na adresu svojho brata opakuje podľa svedka najčastejšie. Svedok na to obžalovanému povedal: „Mal si ho zabiť a bol by pokoj!“ V susedstve obžalovaného žije svedok už 25 rokov, pričom obžalovaný k svedkovi nikdy nebol agresívny. Problém je podľa svedka jednoznačne v osobe poškodeného, ktorý chce obžalovaného zbaviť majetku. Kým žila matka obžalovaného a poškodeného, vyjadrila sa, že majetok prenechá iba obžalovanému. Keď tam za jej života chodil poškodený, ich matka často chcela volať na neho policajtov, lebo ho tam nechcela. O tom, aký je poškodený zlý človek, by mohli vypovedať všetci z obce Rakoľuby.
Súd na hlavom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
Podľa § 155 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie a) dieťa, b) tehotná žena, c) blízka osoba, d) odkázaná osoba, e) osoba vyššieho veku, f) chorá osoba, g) osoba požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva, h) verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona, alebo
i) svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.
Z vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok za preukázanú riadne a náležite, v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Obžalovaného usvedčuje predovšetkým výpoveď poškodeného, ktorý za útočníka jednoznačne označil obžalovaného - svojho brata, pričom podrobne popísal udalosti, bezprostredne predchádzajúce útoku, ako aj udalosti po ňom. S popisom skutkového deja tak, ako ho prezentoval poškodený, korešpondujú aj závery znaleckého posudku MUDr. G. D., ktorý úder sekerou do hornej končatiny, brániacej tvár poškodeného, považoval za najpravdepodobnejší spôsob, akým mohlo dôjsť k tomu druhu zranenia, aké utrpel poškodený dňa 24.03.2012. Iné podsúvané alternatívy znalec za pravdepodobné nepovažoval. Aj po odpovediach poškodeného na opakované otázky obhajoby, ktorých účelom bolo ustáliť čo najpresnejšie polohu ruky poškodeného pred jeho tvárou v čase úderu sekerou, je súd toho názoru, že ak by poškodený nezdvihol svoju ruku za účelom ochrany tváre (hlavy) pred týmto úderom, došlo by k zásahu do jeho tváre a vzhľadom na intenzitu úderu vedeného obžalovaným aj k pravdepodobnej ťažkej ujme na zdraví poškodeného. Súd mal za preukázaný aj motív konania obžalovaného, ktorým sú dlhodobo narušené súrodenecké vzťahy, na ktoré vplývajú viaceré faktory. Jednak negatívne spomienky oboch aktérov na selektívny prístup rodičov k nim ako svojim deťom a jednak zhoršujúce sa prejavy postihnutia obžalovaného (viď závery znaleckého posudku G.. N. K. G.. M.). Nezanedbateľný na vzťah obžalovaného k poškodenému je aj vplyv okolia. Tu súd poukazuje najmä na časť výpovede svedka C., ktorý mal pri jednom zo stretnutí obžalovanému sám naznačiť, aby poškodeného zabil a mal by konečne ten „svatý pokoj“, po ktorom tak dlho túži. Nie je vylúčené, že takéto výzvy vo forme náznakov či priamych apelov mohol obžalovaný opakovane od tohto svedka počuť aj predtým, ako ku skutku došlo. Vo svetle týchto zistení sa potom konanie obžalovaného, ktorým bez predchádzajúceho upozornenia zaútočil sekerou na svojho brata, javí súladné s jeho znalcami ustáleným mentálnym nastavením, ktorého dlhodobým ústredným motívom je pocit, že mu poškodený ako jeho brat ubližuje a bráni užívať nehnuteľnosť spôsobom, aký jemu vyhovuje.
Svojím konaním obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona, keďže bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a tento skutok spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a zároveň osobe vyššieho veku, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Mieru zavinenia ustálil súd na úrovni priameho úmyslu, t.j. obžalovaný chcel svojím konaním porušiť záujem chráneným týmto zákonom, ktorým je ochrana zdravia a verejného poriadku. V zmysle záverov znalcov G.. N. K. G.. M. bolo tiež preukázané, že obžalovaný tento skutok spáchal v stave zmenšenej príčetnosti.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 ods. 2 písm. c) súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného
liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.
Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona 1) súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
Pri úvahách a druhu a výmere trestu za spáchaný skutok zohľadnil súd najmä to, že ob-žalovaný ho spáchal v stave zmenšenej príčetnosti. S poukazom na túto zásadnú skutočnosť, ako aj na zistenú jednu poľahčujúcu okolnosť a neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti, vezmúc do úvahy tiež to, že k dokonaniu trestného činu nedošlo, dospel súd k záveru o potrebe ukladania trestu výrazne pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona za súčasného uloženia znalcami jednoznačne odporúčaného ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona. Preto súd obžalovanému uložil podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, určiac mu podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona skúšobnú dobu na 2 roky. Takto uložený trest považuje súd za zákonný, dôvodný a okolnostiam prípadu primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysel Trestného zákona, požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v dostatočnej miere vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
V trestnom konaní si poškodený G. C. uplatnil náhradu škody vo výške 1.555,54 Eur, z čoho suma 1.046,50 Eur tvorila bodové ohodnotenie úrazu, suma 9,04 Eur rôzne zdravotnícke poplatky a 500,- Eur spôsobenú nemajetkovú ujmu. Súd jeho nárok považoval za riadne a včas uplatnený iba do výšky bodového ohodnotenia znalcom MUDr. G. D.. Vychádzajúc z toho uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 1.021,80 Eur. So zvyškom jeho nároku na náhradu škody súd poškodeného podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko v otázke majúcej byť spôsobenej nemajetkovej ujmy nedospel k záveru o materiálnej dôvodnosti tohto nároku, keďže v súkromnej sfére poškodeného nebol zistený taký stav, ktorý by vykazoval znaky spôsobenej ujmy do takej miery, aby ju bolo potrebné saturovať relutárnou náhradou. Ohľadne nároku poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. dospel súd k záveru, že bol uplatnený v celom rozsahu riadne a včas a že je dôvodný. Preto súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 138,20 Eur.
Po vyhlásení rozsudku podal obžalovaný proti tomuto rozsudku odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súdu Nové Mesto nad Váhom. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.