Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-3-2011.pdf
PDF · 99.19 KB
Case nature
Subarea
7Er/3/2011
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného UniCredit Bank Slovakia, a. .s., Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00681709, zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35885459, proti povinným X. S. H., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX N. Č.. XXX, 2. S. H., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX N. XXX, zastúpený JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Vranov nad Topľou, M.R. Štefánika 171, o vymoženie 6.126,10 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom Mgr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad Bratislava, takto
rozhodol:
Námietky povinného v 2. rade proti exekúcii zamieta.
Námietky povinného v 2. rade proti trovám exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.1.2011 začal súdny exekútor exekúciu proti povinným o vymoženie 6.126,10 eur s prísl.
Dňa 14.03.2011 súdny exekútor predložil exekučnému súdu námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie podané povinným v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 10.03.2011. V námietkach povinný v 2. rade uviedol, že s vedením exekúcie proti svojej osobe nesúhlasí, pretože za vymáhanú pohľadávku nezodpovedá vzhľadom na skutočnosti, pre ktoré považuje vedenie exekúcie voči jeho osobe za neprípustné. Ručiteľskú listinu uzavretú dňa 22.10.2003 v Košiciach, na základe ktorej mu mal vzniknúť záväzok uplatnený v exekučnom konaní, nikdy nepodpísal, podpis na tejto zmluve nie je jeho, preto sa necíti byť touto zmluvou a z nej vyplývajúcich povinnosti viazaný. V období, v ktorom malo dôjsť k podpísaniu uvedenej listiny bol nezamestnaný a nespĺňal tak podmienky na to, aby mohol byť ručiteľom. Následne na OO PZ v Hanušovciach nad Topľou podal oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, ktorým činom bol poškodený na svojich právach a na základe podvodného konania bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 24.06.2010, sp. zn. 8Cb/52/2010 zaviazaný k úhrade vymáhanej sumy s príslušenstvom. Na základe uvedeného navrhol, aby súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) Zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastavil a priznal mu trovy exekučného konania.
Oprávnený vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.4.2011 uviedol, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Cb 52/2010 zo dňa 23.02.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 04.08.2010 a vykonateľným dňa 08.08.2010. Uvedeným súdnym rozhodnutím bolo s konečnou platnosťou súdom rozhodnuté o tom, že povinní v 1. a 2. rade sú povinní vymáhanú dlžnú sumu s príslušenstvom oprávnenému zaplatiť. Pokiaľ povinný v 2. rade chcel namietať neplatnosť listiny, z ktorej vyplýva jeho záväzok, túto neplatnosť mal namietať už v konaní o zaplatenie č. k. 8Cb/52/2010, z ktorého konania vzišiel exekučný titul. Po vydaní exekučného titulu mal možnosť podať vo veci opravný prostriedok. Opomenutú procesnú obranu povinného ako žalovaného v konaní o plnenie nie je možné nahrádzať procesnými úkonmi v exekučnom konaní. Otázka platnosti
ručiteľskej listiny je vo vzťahu prejudiciality k rozhodnutiu o žalobe na plnenie. V konaní o žalobe na plnenie na Okresnom súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 8Cb/52/2010 bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že povinní v 1. a 2. rade sú povinní poskytnúť plnenie oprávnenému, čím súd prejudikoval otázku platnosti všetkých listín (úverovej zmluvy, ručiteľskej listiny atď. ), z ktorých záväzok povinných vyplýva. Už raz súdom „prejudikovanú otázku nie je možné opäť otvárať v exekučnom konaní a ani v riadnom občianskom súdnom konaní z dôvodu prekážky veci rozsúdenej. Zároveň povinný v 2. rade nepredložil zatiaľ žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia. Podanie trestného oznámenia nie je samo osebe relevantným dôkazom o tom, že vo veci došlo k spáchaniu trestného činu.
Tunajší súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zo dňa 25.5.2011 č.k. 7Er/3/2011-35 zamietol námietky povinného v 2. rade proti exekúcii a zároveň zamietol jeho námietky proti trovám exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že povinný v 2. rade vo svojich námietkach uvádza okolnosti, na ktorých preverenie nie je exekučný súd v tomto exekučnom konaní oprávnený (spáchanie trestného činu) a nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia preukázal. Rozhodujúcou okolnosťou je to, že vyššie citovaný rozsudok, ktorý je exekučným titulom, je právoplatný a vykonateľný a povinný bol zaviazaný na zaplatenie istiny ako aj úrokov z omeškania. Súd vychádzal z platného stavu v čase rozhodovania a teda povinný mal možnosť brániť svoje práva a navrhovať dôkazy v rámci pôvodného konania. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 24.02.2011, čo vyplýva z priloženej doručenky. Povinnému uplynula zákonná lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie dňa 28.02.2011, pričom námietky proti trovám exekúcie boli podané až dňa 10.03.2011. Na základe uvedeného bol súd toho názoru, že námietky proti trovám exekúcie boli podané po zákonnej lehote.
Dňa 20.6.2011 doručil povinný v 2. rade tunajšiemu súdu odvolanie voči vyššie uvedenému uzneseniu. V odvolaní uviedol, že pri rozhodovaní o námietkach neboli dostatočným spôsobom zohľadnené ním uvádzané skutočnosti. Súd nezohľadnil najmä ten fakt, že v danom prípade došlo k spáchaniu trestného činu a takýto právny úkon je neplatný ex lege a na jeho podklade vzniknutý exekučný titul postihuje sankcia neplatnosti tiež. Povinný v 2. rade sa nestotožnil s názorom súdu, že exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva t.j., práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Z platnej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva okrem iného povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke, (rozsudok ESD C-40/08). Analogicky možno z tohto rozsudku vyvodiť aj povinnosť exekučného súdu skúmať, či v konaní ktoré predchádzalo exekučnému titulu nedošlo k porušeniu zákona. Exekučný súd má v zmysle záverov európskej judikatúry povinnosť chrániť povinného a zvažovať všetky okolnosti, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu a tieto starostlivo preskúmať. Za vymáhanú pohľadávku sa necíti byť zodpovedný, pretože ručiteľskú listinu uzavretú dňa 22.10.2003 v Košiciach nikdy nepodpísal, podpis na tejto zmluve nie je jeho. Na Obvodné oddelenie v Hanušovciach nad Topľou podal oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. O týchto skutočnostiach súdu predložil relevantné dôkazy a preto nesúhlasí stým, že nepreukázal okolnosti, ktoré by spôsobili zánik exekučného titulu. Zmluvu, z ktorej mu vyplývajú povinností je nutné považovať za právny úkon absolútne neplatný a exekúcia stratila právny podklad ex lege. Súd sa nezaoberal povinným v 2. rade uvádzanými skutočnosťami, nezabezpečil vykonanie dôkazov, ktoré predložil, najmä si nevyžiadal správy od príslušných orgánov a tým nedostatočne zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie tak má vady, ktoré je nutné odstrániť. Čo sa týka námietok voči trovám exekúcie k týmto uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že exekúciu považuje za neprípustnú, taktiež trovy exekúcie stratili zákonný podklad.
Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.: 8Cb 52/2010 zo dňa 23.02.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 04.08.2010 a vykonateľným dňa 08.08.2010. Uvedeným súdnym rozhodnutím bolo s konečnou platnosťou súdom rozhodnuté o tom, že povinní v1. a 2. rade sú povinní vymáhanú dlžnú sumu s príslušenstvom oprávnenému zaplatiť. Pokiaľ povinný v 2. rade chcel namietať neplatnosť listiny, z ktorej vyplýva jeho záväzok, túto neplatnosť mal namietať už v konaní o zaplatenie č. k. 8Cb/52/2010, z ktorého konania vzišiel exekučný titul. Po vydaní exekučného titulu mal možnosť podať vo veci opravný prostriedok. Opomenutú procesnú obranu povinného ako žalovaného v konaní o plnenie nie je možné nahrádzať procesnými úkonmi v exekučnom konaní. Povinný v 2. rade nepredložil zatiaľ žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia. Podanie trestného oznámenia nie je samo osebe relevantným dôkazom o tom, že vo veci došlo k spáchaniu trestného činu.
Ako je zrejmé zo správy OO PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 15.9.2012 v uvedenej veci vykonalo OO PZ Hanušovce n/T šetrenie, kde bolo zistené, že dňa 01.03.2011 bolo na OO PZ prijaté trestné oznámenie pod DU: 143/2011 od S. H., R.. XX.XX.XXXX ako podozrenie z prečinu „Úverového podvodu“ podľa § 250a ods. 3/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť S. H., R.. XX.XX.XXXX. Uvedená vec bola následne postúpená na Okresné riaditeľstvo, odbor kriminálnej polície Košice, pod Č.p.: ORPZ- VT-OPP4-16-004/2011.
Zo správy Okresného riaditeľstva, odbor kriminálnej polície Košice zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že na OKP OR PZ v Košiciach bolo dňa 9.3.2011 doručené trestné oznámenie S. H., R. XX.X.XXXX pre podozrenie z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku týkajúce sa uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa 22.10.2003 pod č. 2003/131/288 vo výške 300 000,- Sk (958,18 eur), kde mal byť uvedený ako ručiteľ bez jeho vedomia a súhlasu. Dňa 5.4.2011 pod ČVS:ORP-561/6-OEK-KE-2011 podľa § 197 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku s poukázaním k § 9 ods. 1 písm. a.) Trestného poriadku bola vec podozrenia z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku odložená. Ako vyplýva aj z odôvodnenia priloženého uznesenia 5.4.2011 pod ČVS:ORP-561/6-OEK-KE-2011, trestné stíhanie v danej veci bolo odložené, nakoľko z dôvodu premlčania nie je prípustné.
Ako vyplýva z § 202 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, 0ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V zmysle § 50 ods. 4 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ex. por.“), proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je moc prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku nie je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho vykonávania exekučnej činnosti. Okrem toho uvedená interpretácia je súladná aj s už spomínaným ustanovením § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, nepripúšťajúcim a contrario odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii. Zabraňuje totiž tomu, aby sa neprípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok dala obchádzať odvolaním podaným proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a to zvlášť za situácie, aká nastala aj v predmetnej veci, t. j. ak námietky proti exekúcii spočívali v rovnakých dôvodoch, aké povinný označil aj v návrhu na zastavenie exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júla 2012, sp. zn. 6 Cdo 171/2012).
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že proti výroku o zamietnutí námietok proti exekúcii nie je odvolanie prípustné a zároveň podľa §201 ods. 2 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie, rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka sa preto podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V zmysle §201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 36 ods. l, 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Ako vyplýva z § 47 ods. l písm. a) a b) Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50, zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke.
Podľa § 50 ods. l Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a to:
a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.
Dňa 24.2.2011 prevzal povinný v 2. rade upovedomenie o začatí exekúcie a námietky proti exekúcii podal na poštovú prepravu v zákonom stanovenej lehote 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie dňa 8.3.2011.
Rozhodnutie exekučného súdu o námietkach proti exekúcii nie je spôsobilým predmetom dovolania. Skutočnosť, že predmetné rozhodnutie vydáva súd po začatí exekúcie, vykonaním ktorej bol poverený súdny exekútor, neznamená, že by bolo možné námietky povinného proti exekúcii považovať za odvolanie a exekučný súd o nich rozhodujúci za súd odvolací. Námietky povinného proti exekúcii (§ 50 zák.č. 233/1995 Z.z.) nie sú opravným prostriedkom a nesmerujú proti určitému rozhodnutiu súdu. Sú jeho obranou, ktorou čelí proti nemu vedenej exekúcii. Ich cieľom nie je dosiahnuť zmenu alebo zrušenie konkrétneho súdneho rozhodnutia, ale vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Uznesenie exekučného súdu o námietkach povinného proti exekúcii preto v žiadnom prípade nemožno považovať za rozhodnutie odvolacieho súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 245/2010).
V predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Cb/52/2010-44 zo dňa 24.06.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 04.08.2010 a vykonateľným dňa 08.08.2010. Uvedeným rozhodnutím boli povinní v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.126,10 eur, úrok vo výške 12,40 % p.a. zo sumy 4.578,08 eur od 3.3.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 4.578,08 eur od 3.3.2009 do zaplatenia a trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť odporcu druhého. Ako je zrejmé z odôvodnenia predmetného rozsudku, záväzok povinného v 1. rade bol zabezpečený ručením povinného v 2. rade. Povinný v 2. rade tak v predmetnom právnom vzťahu vystupoval ako ručiteľ.
Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.
Pokiaľ ide o tvrdenie povinného v 2. rade, že za vymáhanú pohľadávku sa necíti byť zodpovedný, pretože ručiteľskú listinu uzavretú dňa 22.10.2003 v Košiciach nikdy nepodpísal a podpis na tejto zmluve nie je jeho, takúto skutočnosť mohol namietať povinný iba v pôvodnom konaní, či už riadnymi, alebo mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Inštitút námietok nenahrádza riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.
Povinný v 2. rade ďalej namietal, že z platnej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva okrem iného povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke, (rozsudok ESD C-40/08) Analogicky možno z tohto rozsudku vyvodiť aj povinnosť exekučného súdu skúmať, či v konaní ktoré predchádzalo exekučnému titulu nedošlo k porušeniu zákona. Exekučný súd má v zmysle záverov európskej judikatúry povinnosť chrániť povinného a zvažovať všetky okolnosti, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu a tieto starostlivo preskúmať.
Ohľadne vyššie uvedených skutočností je potrebné uviesť, že v danom prípade exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok, na ktorý sa vyššie uvedená judikatúra vzťahuje.
Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti (uznesenie Krajského súdu Prešov z 5. 5. 2010, sp. zn. 3CoE 29/2010). Právoplatným rozsudkom, ktorý je exekučným titulom v tejto exekučnej veci je súd viazaný podľa § 159 O.s.p.
Pokiaľ ide o samotný rozmer predmetnej veci, je potrebné poukázať na názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR zo 6. februára 2013, č. k. I. ÚS 71/2013-9, podľa ktorého fyzická osoba sa v konaní o nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa spotrebiteľského právneho vzťahu nestáva povinným preto, lebo napĺňa legálno-definičné znaky spotrebiteľa, ale preto, že dobrovoľne nesplnila povinnosť právoplatne potvrdenú kompetentným orgánom verejnej moci. A tak hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní nezohráva fakt, že povinný bol v základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu.
Súd ďalej uvádza, že povinný musí v námietkach navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň znáša dôkazné bremeno. Napríklad, ak povinný tvrdí, že vymáhanú pohľadávku už uhradil, musí splnenie preukázať. Ak z vykonaného dokazovania nevyplynie, že k splneniu došlo, má sa za to, že exekúcia je vedená oprávnene. Výnimkou z pravidla, že dôkazné bremeno znáša povinný, sú tvrdenia, že oprávnený alebo povinný sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule (pozri § 37 ods. 3). Túto skutočnosť musí preukázať oprávnený.
Povinný v 2. rade poukázal v námietkach na skutočnosť, že na Obvodné oddelenie PZ v Hanušovciach nad Topľou podal oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a tvrdil, že o týchto skutočnostiach súdu predložil relevantné dôkazy.
Z vyžiadaných správ OO PZ Hanušovce nad Topľou ako aj Okresného riaditeľstva, odboru kriminálnej polície Košice je zrejmé, že síce povinným v 2.. rade bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona týkajúce sa uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa 22.10.2003 pod č. 2003/131/288, kde mal byť uvedený ako ručiteľ bez jeho vedomia a súhlasu. Avšak uznesením zo dňa 5.4.2011 pod ČVS:ORP-561/6-OEK-KE-2011 bolo trestné stíhanie v danej veci odložené, nakoľko z dôvodu premlčania nie je prípustné.
Samotné podanie trestného oznámenia tak v danej veci nemôže byť dôkazom o tom, že povinný v 2. rade mal byť v ručiteľskej listine uvedený ako ručiteľ bez jeho vedomia.
Zároveň nebolo preukázané, aby sa viedlo iné konanie o neplatnosť predmetnej ručiteľskej. V konaní o žalobe na plnenie z ktorého vzišiel exekučný titul v predmetnej veci bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti povinného v 2. rade plniť oprávnenému z titulu ručiteľského záväzku. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať toto právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Súd v štádiu exekučného konania preskúmava len súlad žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom, nepreskúmava okolnosti existujúce pred vznikom exekučného titulu, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia.
Z uvedeného teda vyplýva, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR sp.zn. 20Cdo/1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania však ani nevyplynulo, že povinný v 2. rade bol v ručiteľskej listine skutočne uvedený ako ručiteľ bez jeho vedomia a súhlasu. Samotné tvrdenie povinného v 2. rade, prípadne aj podanie trestného oznámenia nemôžu byť dostatočným dôkazom tom, že právny úkon - vyhlásenie v ručiteľskej listine, bol absolútne neplatný a exekúcia stratila právny podklad ex lege.
Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že exekúcia je vedená oprávnene na základe rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Cb/52/2010-44 zo dňa 24.06.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 04.08.2010 a vykonateľným dňa 08.08.2010.
Pokiaľ ide o námietky proti trovám exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 24.02.2011, ako je to zrejmé z priloženej doručenky. Povinnému uplynula zákonná lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie dňa 28.02.2011. Tento námietky proti trovám exekúcie podal až dňa 10.03.2011. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že námietky proti trovám exekúcie boli podané po zákonnej lehote, preto námietky proti trovám exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.