Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-397-2013.pdf
PDF · 81.95 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/397/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, JUDr. Katarína Šťastná, samosudkyňa, v právnej veci mal. T. N., W.. XX.X.XXXX, bytom G. I., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko J., dieťa rodičov matka: Y. N., W.. XX.XX.XXXX, F. V., K. L. Ž.É., T. XX a otec: H. N., W.. XX.XX.XXXX, F. Ž. XXX, o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok tunajšieho súdu č. konania 16P 54/2012 - 50 zo dňa 18.02.2013, právoplatného dňa 28.02.2013 vo výroku o úprave rodičovských práv a povinností k mal. T. tak, že zveruje mal. T. N., W.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matku zaväzuje prispievať na jej výživu výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoletí dieťa, ktoré je povinná platiť k rukám otca počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
odôvodnenie:
Otec doručil tunajšiemu súdu návrh na zmenu výchovného prostredia u mal. T. , ktorým žiadal, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu zákonom stanoveným minimálnym výživným. Svoj návrh odôvodnil tým, že ich manželstvo bolo rozvedené a mal. T. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky. Spočiatku bývala matka s dcérou v Ž. v podnájme, ale po presťahovaní sa matky do V.Z. ostala maloletá bývať s ním, nakoľko matka nemá v V. podmienky na bývanie s dcérou.
Matka sa na pojednávanie nedostavila, z neúčasti sa ospravedlnila a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že súhlasí s tým, aby bola mal. T. zverená otcovi, žije v podnájme v V., kde s ňou dcéra nemôže bývať, nakoľko to je služobný byt, kde si dieťa nemôže doniesť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyjadrenie matky, jej súhlas s pojednávaním aj v jej neprítomnosti s tým, že nepožiadala o odročenie pojednávania, súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, písomným vyjadrením matky, správami o prešetrení pomerov a obsahom spisu tunajšieho súdu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :
Rodičia mal. T. nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 16P/54/2012, právoplatným dňa 28.2.2013 rozvedené a na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností, podľa ktorej bola mal. T. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 30% zo sumy životného minima.
Otec na pojednávaní trval na podanom návrhu v celom rozsahu.
Zo správy o prešetrení pomerov súd zistil, že po rozvode rodičov žila mal. T. v domácnosti s matkou a dospelou sestrou Y. v podnájme v Ž., kde sa zdržiavali do septembra 2013. S otcom bola mal. T. v pravidelnom kontakte a od septembra 2013 žije trvalo v jeho domácnosti. Matka sa odsťahovala do V., kde žije v služobnom byte v podnájme a nemôže si tam doniesť dcéru. Pri pohovore mal. T. uviedla, že matku má rada, ale radšej chce bývať u otca. Keď bývala s matkou, bolo jej dobre, ale niekedy matka odišla do krčmy a domov sa vrátila opitá. V škole mala horšie známky, ktoré sa jej teraz už zlepšili. U otca jej je dobre, s matkou si telefonuje a keď príde do Ž., tak sa stretnú. Plnoletá dcéra Y. pri pohovore uviedla, že sestre T. sa bude lepšie bývať u otca, kde má vhodné podmienky, kde to pozná a je tam spokojná. Uviedla tiež, že od kedy je setra u otca, tak pribrala, keď bola u matky, bola podvýživená, ona sama pri ich návštevách videla, že často nemali ani čo jesť, nebolo navarené, situácia nebola dobrá. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, o ktorú sa celodenne stará a ktorá je odkázaná na jeho pomoc. Domácnosť je vkusne zariadená, hygiena je na požadovanej úrovni, v dome je čisto a útulne. Mal. T. je žiačkou 3. triedy Základnej školy v J., kam denne dochádza. Otec je poberateľom príspevku za opatrovanie svojej matky a matka maloletej je zamestnaná ako čistička vozňov vo firme Y. L. U. V., pracuje vo viaczmennej prevádzke.
Zo správy Základnej školy J. súd zistil, že mal. T. chodila do školy často sporo odetá, v topánkach o dve čísla väčších, nemala desiatu, neraňajkovala, často nenosila domáce úlohy a mala neporiadok v školských pomôckach. Pri domácich úlohách sa vyskytli problémy z dôvodu, že nemali v domácnosti ani jednu rozprávkovú knihu či encyklopédiu. Otec začal so školou spolupracovať až v tomto školskom roku 2013/2014, dovtedy so školou sporadicky spolupracovala matka. V minulom školskom roku vymeškala 223 hodín, všetky mala ospravedlnené lekárom. Výklad učiva sleduje so záujmom, jej obľúbeným predmetom je matematika, kde u nej nastal veľký pokrok, problémy má so slovenčinou a literatúrou, keďže má značné nedostatky v čítaní a písaní. Je mimoriadne športovo nadaná, pozitívne sa uplatňuje vo výtvarnej výchove.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Gelnica súd zistil, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.02.2011 doposiaľ, poberá dávku v hmotnej núdzi s príspevkami vo výške 88,19€ a peňažný príspevok za opatrovanie 111,18€.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom mal súd preukázané, že od poslednej úpravy rodičovských práv došlo k podstatným zmenám pomerov, nakoľko matka zmenila bydlisko, odsťahovala sa do V. a mal. T. ostala bývať v domácnosti otca, ktorý jej zabezpečuje riadnu starostlivosť, v jeho domácnosti má vytvorené vhodné podmienky a samotná maloletá sa vyjadrila, že chce bývať s otcom. Z vyjadrenia matky je zrejmé, že s návrhom otca súhlasí, nijako ho nenamietala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu otca vyhovel a maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti.
Vzhľadom na nepriaznivú sociálnu a majetkovú situáciu matky, zaviazal ju súd prispievať na výživu dcéry zákonom stanoveným minimálnym výživným, ktorého suma bola v čase rozhodnutia 27,13€ na jedno dieťa mesačne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.