Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-104-2013.pdf
PDF · 79.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/104/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. R., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - Z. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., X. M. XXX/XX, právne zastúpená advokátom Mgr. Bohuslavom Gelatkom, so sídlom P., G. A. XX, a (už zosnulý) otec - O. I., ktorý zomrel X.XX.XXXX, o úpravu styku starých rodičov - O. I., nar. XX.X.XXXX a B. I., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom C. O., O. XXXX/XX, právne zastúpení advokátom JUDr. Ing. Jozefom Lalinským, so sídlom J., G. XX, s maloletým dieťaťom, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/351/2012-81 zo dňa 30.9.2013 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd v zmysle § 25 ods. 5 Zákona o rodine upravil stretávanie starých rodičov (rodičov otca maloletého) s maloletým M. tak, že konkrétne vymedzil rozsah stretnutí v priebehu roka a cez veľkonočné, letné, zimné a jarné prázdniny. Vzhľadom na predpoklad rozvoja vzájomných vzťahov starých rodičov s dieťaťom (maloletý M. je ich jediným vnukom) rozšíril stretávanie od 6. roku veku maloletého tak, aby dieťa mohlo stráviť u starých rodičov aj noc. Rovnako vo vzťahu k tejto úprave vo výroku rozsudku okresný súd podrobne a jednoznačne stanovil trvanie jednotlivých stretnutí. Matke uložil povinnosť maloletého M. na stretnutia pripraviť a odovzdať ho starým rodičom v mieste jeho bydliska v stanovený čas; zároveň uložil starým rodičom povinnosť v stanovený čas dieťa prevziať a odovzdať ho matke v mieste jej bydliska.
Vychádzal z toho, že starí rodičia po tom, čo sa dozvedeli, že ich syn je otcom maloletého, prejavovali o neho záujem a citovo sa naň naviazali. Matka pritom dosiaľ neumožňovala stretávanie v dostatočnom rozsahu. Okresný súd konštatoval, že pre zdravý psychický aj fyzický vývoj dieťaťa je vhodné, aby nadobúdal emočné puta k blízkym príbuzným, poznal ich názory a životné skúsenosti a chápal tak dôležitosť rodiny ako základného prvku spoločnosti. Pri konkrétnej úprave rešpektoval denný režim maloletého, ktorý už nevyužíva poobedný spánok, ako aj vzdialenosť bydliska starých rodičov a matky. Dodal, že matkou navrhovaný rozsah stretávania dve až tri hodiny mesačne by rozvoj vzájomných vzťahov blokoval. Aktuálnou úpravou styku pritom nebude príliš dotknutý ani súkromný život matky, jej nové partnerstvo a právo na rodinný život.
Okresný súd vyslovil i predbežnú vykonateľnosť rozsudku, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa stretávanie so starými rodičmi začalo pravidelne uskutočňovať v čo najkratšom období.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že starí rodičia budú oprávnení stretávať sa s maloletým M. každý tretí týždeň v sobotu, ďalej cez Veľkonočné sviatky v párnom roku v nedeľu, v nepárnom v piatok, cez zimné prázdniny v párnom roku 23.12. a 2.1. a cez jarné prázdniny v sobotu; vždy od 10.00 do 18.00 hod. Domnievala sa, že vzhľadom na stupeň príbuzenstva upravil okresný súd styk starých rodičov s maloletým v príliš širokom rozsahu, ktorý môže narúšať novovytvorené rodinné väzby. Osobitne k priateľovi matky, s ktorým majú spoločné dieťa a ktorého i maloletý M. oslovuje „oco“. Matka zdôraznila, že nechce brániť stretávaniu starých rodičov so synom, ale je potrebné brať ohľad i na jeho citový vývoj a tiež na súkromný život (aktuálnej) matkinej rodiny. Zároveň maloletý sa viac krát sťažoval, že u starých rodičov sa nudí.
Za úplne neprimeranú matka označila úpravu styku v tom smere, aby maloletý aj prespával u starých rodičov; k čomu dôjde už cez letné prázdniny v roku 2014. Rovnako s nástupom do školy pribudnú maloletému nové povinnosti a keď bude u starých rodičov napríklad cez jarné prázdniny od piatka 10.00 do nedele 18.00 hod., nebude sa môcť dostatočne pripraviť na vyučovanie. Matka doplnila, že ak maloletý prejaví záujem prespávať u starých rodičov, samozrejme uvedené umožní. Zopakovala, že starým rodičom naďalej ponúka možnosť stretávania sa s maloletým aj v priebehu pracovných dní v poobedňajších hodinách, čo oni však odmietajú.
Starí rodičia žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukazovali na vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistený skutkový stav a z neho vyvodené správne právne závery. Uviedli, že maloletý sa na pobyt u nich teší a od veku 3 rokov u nich i opakovane prespával. Vzhľadom na to, že pri rodinnom dome majú veľkú záhradu, vnuk trávi dosť času i vonku a ide pre neho o príjemnú zmenu, keď môže z mesta odísť na dedinu. Zároveň v blízkom susedstve je viacero detí v jeho veku, s ktorými sa rád hráva. Starí rodičia zdôraznili, že pre maloletého M. chcú len to najlepšie a ak by mu upravený styk nevyhovoval, určite ho nebudú nikdy nútiť, aby u nich zostával.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vecne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
V súdenej veci je nesporné, že vzájomný kontakt maloletého M. so starými rodičmi (rodičmi jeho otca, ktorý zomrel ešte skôr, než sa maloletý narodil) prospieva všestrannému rozvoju dieťaťa; osobitne v emočnej sfére a nadobudnutí, resp. potvrdení pocitu/presvedčenia, že „niekam patrí“, že je súčasťou rodiny t.j. komunity, ktorá je základom spoločnosti. Samozrejme, že zhodný pocit má i vo vzťahu k matke a jej priateľovi, čo však v žiadnom prípade nevylučuje právo dieťaťa na rozvoj kontaktov aj s biologickým otcom; resp. v prejednávanom prípade v dôsledku smrti otca s jeho najbližšími príbuznými. Napokon, uvedené nespochybňuje ani matka maloletého, ktorá nesúhlasí „len“ s rozsahom úpravy vykonanej rozhodnutím okresného súdu.
Rovnako je nesporné, že úprava styku súdnym rozhodnutím prospieva bezprostrednej realizácii stretnutí. Už v priebehu konania bolo jasné, že po ingerencii súdu sa stretnutia starých rodičov s vnukom aspoň v minimálnom rámci stabilizovali a do prístupu zainteresovaných (dospelých) osôb sa vzniesol určitý poriadok. Keďže vzťahy matky a starých rodičov nie sú štandardné (a už vôbec nie ideálne, či harmonické), práve vymedzenie pevných hraníc, t.j. konkrétnych termínov, vrátane presných hodín odovzdania, resp. vrátenia dieťaťa, vytvára pozitívny rámec jednotlivých stretnutí. Navyknutie si na tento pravidelný režim s veľkou pravdepodobnosťou napomôže i štandardizácií vzťahov matky a starých rodičov. Taktiež pravidelný režim, a teda vedomosť o stretnutí s dostatočným časovým predstihom, vytvorí pre všetkých dotknutých primeraný priestor na zosúladenie si predpokladaných a očakávaných udalostí so svojimi povinnosťami v rámci úpravy styku (napr. rodinné oslavy, dovolenky, návštevy kultúrnych, športových, či spoločenských podujatí a pod.).
Rozsah stretnutí vymedzený okresným súdom nie je možné označiť za „úplne neprimeraný“, ako uvádza odvolateľka. V období po nadobudnutí 6. roku veku pri „najpriaznivejšom variante“ z pohľadu
starých rodičov by sa za celý kalendárny rok s vnukom stretli počas približne 55 dní a maloletý by prespal v ich domácnosti približne 33 krát. Takýto rozsah, i podľa odvolacieho súdu, zodpovedá stupňu príbuzenstva starých rodičov, osobitne za situácie, že otec ako príbuzný v prvom stupni príbuzenstva, z titulu jeho úmrtia (objektívne) žiaden kontakt s maloletým nemôže udržiavať. Navyše do obdobia, kým maloletý v zmysle napadnutého rozhodnutia bude o starých rodičov prespávať, uplynie (aj vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť rozsudku) viac ako pol roka, čo je primeraný časový úsek na nadobudnutie istoty samotného dieťaťa aj v prostredí, ktoré nie je jeho bežným, resp. obvyklým. Osobitne, ak maloletý, tým že navštevuje predškolské zariadenie je zvyknutý na zmenu prostredia a taktiež už v domácnosti starých rodičov i v minulosti prespal.
Matkou navrhované stretávanie v poobedňajších hodinách v pracovnom dni nepovažuje ani odvolací súd za vhodné. Nejedná sa pritom len o problémy s dostavením sa starých rodičov „na pár hodín“ do miesta bydliska matky. Stretnutia by boli značne závislé od momentálneho stavu počasia, keďže (aj s poukazom na stav vzťahu matky a starých rodičov) stretávanie v domácnosti matky by bolo veľmi problematické. Navyše, skôr než by sa maloletý adaptoval na kontakt so starými rodičmi, už by sa takéto stretnutie končilo. Obdobne krajský súd neakceptoval odvolací návrh matky, aby starí rodičia počas celých letných prázdnin mali dieťa len v „štandardnom“ kontakte, t.j. počas každej tretej soboty. Ako uviedla i kolízna opatrovníčka na pojednávaní okresného súdu, práve obdobie (letných) prázdnin je tým najideálnejším pre vytváranie podnetného prostredia dieťaťu starými rodičmi, k čomu dlhodobejší (niekoľkodňový) súvislý pobyt iba prospeje.
Vzhľadom na vyššie rozoberanú nutnosť vnesenia pravidelného režimu do stretnutí starých rodičov s vnukom, považoval krajský súd za plne primerané i vyslovenie predbežnej vykonateľnosti napadnutého rozsudku.
Na záver krajský súd zdôrazňuje, že súdne rozhodnutie vytvára „len“ základný rámec pre stretávanie starých rodičov s maloletým M.. Je v záujme všetkých zainteresovaných, aby sa stabilizovala vzájomná komunikácia medzi matkou maloletého a starými rodičmi, čo im umožní pružne a bezprostredne reagovať na nepredvídané situácie a na základe dohody upraviť priebeh konkrétnych stretnutí podľa momentálnych potrieb.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.