Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-120-2013.pdf
PDF · 88.95 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/120/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave na ul. Pajštúnskej č. 5, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5 proti žalovanej V. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Z. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, na Námestí legionárov č. 5, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie sumy 365,16 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 28.02.2013 č. k. 3C 594/2012-54 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
Vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 43,22 Eur a žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 86,23 Eur.
Vykonaním dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 28.06.2004 uzatvorená zmluva na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v mesačných splátkach riadne a včas. Túto svoju povinnosť si žalovaná neplnila.
Pokiaľ ide o dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach táto bola vyhodnotená ako neplatná.
V priebehu konania žalovaná a vedľajší účastník vystupujúci na jej strane vzniesli námietku premlčania, ktorá sa považovala za dôvodnú. Súd prvého stupňa preto s prihliadnutím na uplynutie 3-ročnej premlčacej lehoty žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že vec nebola správne právne posúdená. Obsahom dohody podpísanej žalovanou bolo uznanie dlhu. Právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba priamo zo zákona. Na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Záväzok, ktorý žalovaná uznala navyše v čase podpisu dohody premlčaný nebol. Pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa 06.07.2007 a premlčacia doba uplynula dňa 07.07.2010. Dohoda bola podpísaná dňa 03.06.2009. Okrem toho v dohode žalovaná potvrdila svoju vedomosť o prípadnom premlčaní dlhu a preto účinky ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka by nastali aj vtedy, keby ku dňu podpisu dohody pohľadávka žalobcu premlčaná bola. Úprava obsiahnutá v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej podmienky, že dlh v čase uznania trval. Žalovaná po oboznámení sa s obsahom dohody svojím podpisom uznala existujúci záväzok a vyjadrila svoju vedomosť o premlčaní pohľadávky. Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť. Okrem toho dohodu podpisovala vo svojom bydlisku. Žalovaná konala dobrovoľne, sama podpísala dohodu, čím sa zaviazala k plneniu svojho záväzku v splátkach a svoj záväzok uznala.
Žalobca ďalej vyslovil svoj nesúhlas s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. K vstupu do množstva konaní zo strany vedľajšieho účastníka dochádza bez ohľadu na stav konania a vôľu spotrebiteľa a to oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania vedľajší účastník nemal žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Vedľajší účastník na strane žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
V prejednávanej veci právnym titulom uplatneného nároku je dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorená so žalovanou dňa 3.6.2009. Z obsahového hľadiska termínu uznanie záväzku bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá termín uznanie dlhu. Uznanie dlhu je právnym inštitútom upraveným v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zavedené až novelou uskutočnenou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 01.01.1992. Do 31.12.1991 účinný Občiansky zákonník podmienky uznania premlčaného dlhu vôbec neupravoval a teda neprevzal právnu úpravu uznania premlčaného dlhu opierajúcu sa o ustanovenie § 297 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.
Ak uznanie premlčaného dlhu do 31.12.1991 nebolo viazané na vedomosť dlžníka o premlčaní, z ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nijako nevyplývalo, aby nebolo možné uznať už premlčaný dlh (R 51/1968).
V dôsledku zmeny právnej úpravy uznania premlčaného dlhu po 01.01.1992, právne následky viažúce sa na možnosť počítania 10-ročnej premlčacej doby pri právach písomne uznaných čo do dôvodu a výšky (§ 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) sú závislé od toho, či dlžník o premlčaní vedel alebo nie. Uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v ustanovení § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel (§ 558 posledná veta Občianskeho zákonníka). Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky.
Vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemôže spochybniť ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého v čase podpisu dohody dlh žalovanej ešte premlčaný nebol. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka predstavuje jednostranný úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Predložená dohoda takýto charakter jednostranného právneho úkonu nemá, nakoľko bola vopred pripravená žalobcom a predložená žalovanej na podpis na jednotnom predtlačenom formulári obsahujúcom okrem dohody o uznaní záväzku aj dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskú doložku. Z dohody nie je zrejmé, aby žalovanej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uznanie dlhu. Podpisom takejto dohody pritom bez akýchkoľvek pochybností dochádza k predlženiu pôvodnej 3 - ročnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka na 10 - ročnú premlčaciu dobu uvedenú v ustanovení § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to evidentne bez objektívnej vedomosti žalovanej ako spotrebiteľa o zmene tohto právneho režimu premlčania dlhu, pričom táto zmena je zjavne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Zákaz zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa priamo vyplýva z ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak žalobca ničím nepreukázal, aby žalovanej poskytol základné informácie o dôsledkoch uznania dlhu, uznanie dlhu nemohlo vyvolať právne dôsledky predpokladané ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúce v začatí plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Pre premlčanie tak platila i naďalej všeobecná 3-ročná premlčacia doba opierajúca sa o ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na to, či dlh v čase uznania záväzku premlčaný bol alebo nie. Postup žalobcu, ktorý bez riadneho vysvetlenia dôsledkov uznania dlhu predložil žalovanej na podpis dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach treba vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku opierajúcu sa o ustanovenie § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia obchodná praktika sa považuje za nekalú ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti. Pod odbornou starostlivosťou ustanovenie § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Pokiaľ ide o princíp, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje, rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov akými sú ustanovenia o uznaní dlhu a premlčaní zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
Keďže žaloba bola podaná až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, súd prvého stupňa správne postupoval, ak po vznesení námietky premlčania nárok uplatnený žalobcom zamietol podľa ustanovenia § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia len preto , lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinností ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p..
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným právom upraveným v článku 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi táto náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi aj priznaná bola. V opačnom prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.
Pre posúdenie možnosti priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nie je smerodajné, že vedľajší účastník v čase vstupu do konania o spore nemal žiadnu vedomosť. O predmete sporu sa vedľajší účastník mohol dozvedieť až z obsahu žaloby a jej príloh, pričom tieto listiny mu mohli byť doručené až potom, čo vstúpil do konania ako vedľajší účastník. Žaloba s prílohami sa totiž podľa ustanovenia § 114 ods. 2 O. s. p. mohla doručiť len žalovanej resp. vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Rovnako nevedomosť žalovanej o vstupe vedľajšieho účastníka do konania nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Ustanovenie § 93 ods. 3 veta 1. O.s.p. umožňuje vedľajšiemu účastníkovi vstúpiť do konania i z vlastného podnetu.
V prejednávanej veci k zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku vznesenia námietky premlčania nielen zo strany žalovanej, ale tiež zo strany vedľajšieho účastníka, ktorý námietku premlčania uplatnil skôr. Je preto nepochybné, že vedľajší účastník si svoju úlohu chrániť záujmy žalovanej ako spotrebiteľa dôsledne splnil.
S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd preto postupom vyplývajúcim s ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a z tohto titulu úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 43,22 Eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za jeden úkon právnej služby (spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 25.06.2013) vo výške 28,21 Eur, z režijného paušálu za úkon vykonaný v roku 2013 vo výške 7,81 Eur a zo sumy 7,20 eur tvoriacej 20% DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.