Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-147-2013.pdf
PDF · 103.42 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/147/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného U. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona a iné , o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/50/2013 zo dňa 19.08.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. januára 2014 takto
rozhodol:
I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k obžalovanému U., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa
obžalovanému U., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom C., podnikateľ
u k l a d á
podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. sa obžalovanému U. ukladá povinnosť nahradiť škodu F. IČO: XX XXX XXX, W. XX, A. vo výške 3.453,72 €.
II.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a . V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/50/2013 zo dňa 19.08.2013 bol obžalovaný U. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/Tr. zákona a obžalovaný A. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
obžalovaný A. po spoločnej vzájomnej dohode s U. dňa 02.08.2011 v čase od 21.00 hod. do 21.55 hod. v P., v priestore chodníka medzi budovou U., kostolom činžovým domov číslo X a sochou G. fyzicky napadli T., Q. a T. tak, že obžalovaný U. udrel päsťou T. do čelovo-spánkovo-temennej ľavej oblasti hlavy a do okolia úst, v dôsledku čoho T. spadol na záhlavie a upadol do bezvedomia a T. L. kopol do pravej lumbálnej oblasti chrbta, a A. A. udrel päsťou do tváre Q. B. a kopal ho do oblasti hrudníka, v dôsledku čoho obžalovaný U. B. spôsobil T. M. pomliaždenie hlavy vľavo v čelovo-spánkovo-temennej oblasti s krvným výronom na ploche 5x5 cm, tržné rany hornej a dolnej pery, pozdĺžnu prasklinu čelovej a temennej kosti vľavo, pomliaždenie hornej časti a bázy čelového laloku mozgu vľavo so zakrvácaním pod mäkkú plenu mozgu v danej oblasti a otras mozgu s prechodným pravostranným ochrnutím končatín s práceneschopnosťou od 03.08.2011 do 30.09.2011, čím spôsobil škodu F. vo výške 4.053,72 € a T..L. A. spôsobil pomliaždenie driekovej oblasti prevažne vpravo s paravertebrálnym stuhnutím svalstva chrbta a pomliaždenie skróta (mieška) s práceneschopnosťou od 03.08.2011 do 15.08.2011, čím spôsobil škodu F. zdravotnej poisťovni a.s., B. pobočka A. vo výške 215,24 € a G. škodu vo výške 733,16 € a obvinený A. A. spôsobil Q. B. pomliaždenie tváre vpravo a pomliaždenie hrudníka viac vľavo s práceneschopnosťou od 03.08.2011 do 11.08.2011, čím spôsobil zdravotnej poisťovni R. a.s., M. škodu vo výške 64,71 €, pričom obaja obžalovaní od fyzického útoku upustili a z miesta činu ušli až na upozornenie T.. L. A., že je sudcom a jedného z páchateľov pozná.
Za to boli odsúdení
obžalovaný U. B.
Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
obžalovaný A. A.
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. n/, § 37 písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 49 ods. a písm. a/ Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaným uložená povinnosť nahradiť poškodeným škodu nasledovne:
Obžalovaný U. B.
- F. zdravotnej poisťovni a.s., B. pobočka A., IČO: XX XXX XXX, W. XX, A. škodu vo výške 4.053,72 €,
- T. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, D. XX, P. škodu vo výške 9.292,11 €,
- T.. L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, P. škodu vo výške 307,60 €,
- Okresnému súdu P., M. oslobodenia 1, P. škodu vo výške 733,16 €,
- F. zdravotnej poisťovni a.s., B. pobočka A., IČO: XX XXX XXX, W. XX, A. škodu vo výške 215,24 €,
- P. poisťovni, pobočka P., IČO: XX XXX XXX, W. XXXX, P. škodu vo výške 1.035,10 €.
Obžalovaný U. B.
- poisťovni R. zdravotná poisťovňa a.s., IČO: XX XXX XXX, V. XX, Q. škodu vo výške 64,71 €,
- P. poisťovni, pobočka P., IČO: XX XXX XXX, W. XXXX, P. škodu vo výške 42,60 € ,
- Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. 6, P. škodu vo výške 651,50 €.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja obžalovaní ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice z hlavného pojednávania.
V písomných dôvodoch odvolania , ktoré bolo odôvodnené za oboch obžalovaných spoločným obhajcom uviedli, že je nevysvetliteľné ako súd došiel k záveru, že došlo medzi obžalovanými k spoločnej dohode fyzického napadnutia poškodených. Táto skutočnosť sa nestala, nikto ju ani nepotvrdil a nie je to preukázané ani inými dôkazmi. Obžalovaní nešli na stretnutie s cieľom niekoho napadnúť. Pokiaľ ide o vznik najvýznamnejšieho poranenia T. M., toto poranenie podľa ich názoru vzniklo najpravdepodobnejšie pádovým mechanizmom, teda nie úderom do čelovo-spánkovej temennej ľavej oblasti hlavy. Znalec v súvislosti s poraneniami poškodeného T. M. uviedol, že nemôžeme potvrdiť priebeh incidentu tak, ako to opísal T. M.. Je vylúčené, aby skutkový dej údajného fyzického napadnutia trval takmer hodinu. Prvé uznesenie o začatí trestného stíhania, vydané dňa 02.08.2011, teda v deň skutku (do dvoch hodín) hovorí len o dvoch poškodených M. a B.. T.. A. sa tam vôbec neuvádza, dokonca nebol uvedený ani ako prítomný, hoci evidentne tam bol. T.. A. bol v ten istý deň 02.08.2011 o 23.15 hod. vypočutý ako svedok, kedy po riadnom poučení doslova uviedol: „útočník, ktorý zaútočil na mňa ma kopol do oblasti rozkroku a snažil sa ma ďalej udierať päsťou, avšak netrafil ma...“. Na druhý deň už v lekárskom náleze L.. T. B. je uvedené, že bol „včera pobitý, kopnutý do pravej lumbálnej oblasti“. To, či vôbec došlo k následku - poraneniu T.. A. spochybňujú nielen vyššie uvedené skutočnosti, ale aj znalec, ktorý vychádzal len zo zdravotnej dokumentácie a ktorý v znaleckom posudku na str. 36 uviedol, že to, že JUDr. A. „sa stal“ poškodený až s odstupom času sa dáva do súvislosti skôr z dôvodu spoločenského postavenia ako reálneho následku.
Podľa názoru obhajoby počas celého trestného konania a ani na súde vôbec nebolo vysporiadané v akom stave sa nachádzali poškodení v čase pred a počas skutku, najmä ich ovplyvnenie alkoholom. Za závažné pochybenie považuje obhajoba to, že poškodeným nebolo pri ich ošetrení exaktne zisťované množstvo alkoholu v krvi. Stav v akom sa poškodení a svedok F. nachádzali popisuje svedkyňa R. C..
Práve absencia nepochybne nevyhnutného zisťovania alkoholu u poškodených (u T.. A. to neplatí, pretože údajné ublíženia na zdraví uvádza až na druhý deň), má za následok nemožnosť posúdenia motorických schopností najmä u poškodeného M., čo potvrdil aj znalec, ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 19.08.2013 doslova uviedol: „stav po použití alkoholu je veľmi významnou okolnosťou pre mechanizmus vzniku zranení, platí to aj u poškodeného M. a aj vo vzťahu k poraneniu hlavy“.
Dvaja poškodení T.. A. a B. (poškodený M. sa rekognície nemohol zúčastniť), ako aj svedok F. dva dni po udalosti pri rekognícii unisimo „bez pochybností“ opoznali úplne inú osobu a nie obžalovaného A.. Je nevyhnutné poznamenať, že len vďaka obžalovanému B., ktorý sa o údajnom krivom obvinení V. C. dozvedel, došlo z jeho iniciatívy k náprave tejto skutočnosti.
Za závažné pochybenie v záujme ustálenia skutkového stavu považuje obhajoba aj samotnú rekonštrukciu zo dňa 01.12.2011. Z trestného spisu vyplýva, že dňa 30.11.2011 si obžalovaný B. zvolil obhajcu, ktorý sa z úkonu riadne ospravedlnil. Napriek tomu rekonštrukcia bola vykonaná bez prítomnosti riadne zvoleného a ospravedlneného obhajcu, čo treba považovať za porušenie práv obžalovaného B. na riadnu obhajobu.
Obhajoba poukázala na skutočnosť, že svedok F. bol v stave stredného až ťažkého stupňa opitosti (6 pív a 2 poldeci), opoznal úplne inú osobu, poškodení boli jeho priatelia, s ktorými konzumoval alkohol, čo podstatne spochybňuje vierohodnosť jeho výpovede.
Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného B. okrem iného uviedol, že dôvody prečo uvedený druh a výmeru trestu uložil svedčia o vážnom narušení obžalovaného z hľadiska rešpektovania integrity ostatných členov spoločnosti, absencia poľahčujúcich okolností. V žiadnom prípade u obžalovaného B. nemôže ísť o vážne narušenie, keďže sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a od roku 2010 sa dopustil dvoch priestupkov v cestnej premávke. Podľa opisu z registra trestov , posledný trest mu bol uložený v roku 1996. Bol to práve on, ktorý týmto spôsobom napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. m/ Tr. zákona. Taktiež svoje konanie opakovane aj na hlavnom pojednávaní oľutoval, s tým, že nemal úmysel niekomu ublížiť na zdraví.
Je preukázateľné, že postupne spláca regres Všeobecnej zdravotnej poisťovni za poskytnutú zdravotnú starostlivosť T. M. vo výške 4.053,72 € a T.. A. vo výške 214,24 €. Je len otázkou času (niekoľkých týždňov) a uhradí aj spôsobenú škodu T. M. z dôvodu straty na zárobku a bolestného, čo príslušne vydokladuje. Tým naplní aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr. zákona.
Čo sa týka priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, máme za to, že obžalovaný B. poškodenému T.. A. neublížil na zdraví a vo vzťahu k tejto osobe nespáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. U poškodeného T. M. pripustil fyzický kontakt, no jeho intenzita bez všetkého nemohla vyvolať následok, ktorý sa stal. O možnom následku podľa názoru obhajoby nemohol vedieť a to ani v kontexte okolností, za ktorých sa stal.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, obhajoba navrhla, aby odvolací súd z dôvodov § 321 písm. a/, písm. b/,písm. c/, písm. d/ a písm. e/ Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušil.
Vo vzťahu k obžalovanému A. A. pri doplnení odvolania tento uviedol, že lekárske doklady boli spracované len na základe neopodstatnených subjektívnych prehlásení poškodeného B., bez relevantných zistení. Poukázal na stav opitosti poškodeného B., u ktorého v jeho lekárskych správach sa uvádza, že priznal 6 pív a dva poldeci, resp. dačo popil. Obhajoba doložila do trestného spisu fotozábery stavu chodníka, z ktorých sú zjavné jeho značné nerovnosti. Práceneschopnosť mu vystavoval L.. B. B., ktorý s ním s ostatnými sedel pred skutkom v pivárni U J., čo dôvodne predpokladá blízky vzťah. Ako už uviedol, počas celého trestného konania ľutuje, že k incidentu vôbec došlo, no nie si vedomá, že by poškodenému B. spôsobil ublíženie na zdraví.
Okresnému súdu Malacky obžalovaný U. B. zaslal dňa 13.11.2013 potvrdenie týkajúce sa uhradenia škody v celej výške T. M., T.. L. A., Okresnému súdu P., P. poisťovni, F. zdravotnej poisťovni - pobočka A. sumu 215,24 € s tým, že na zvyšnú sumu uzavrel splátkový kalendár. Tiež súdu predložil doklad o riadnej podnikateľskej činnosti.
K odvolaniu obžalovaných sa písomnej vyjadril aj zástupca GP SR dňa 07.11.2013 s tým, že navrhol odvolania zamietnuť, nakoľko celý rozsudok považuje za správny a výroky za plne zákonné.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaní zotrvali na písomných dôvodoch odvolania.
Zástupca Generálnej prokuratúry SR na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadal len v tom prípade, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Plnením revíznej povinnosti, odvolací súd zistil, že dokazovanie vykonaním na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 Tr. poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúci spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaných na obhajobu.
Pri ustálení skutku a jeho priebehu okresný súd v prvom rade vychádzal z výpovedí poškodených a svedka C. F..
Obaja obžalovaní popísali zhodne prečo boli riešiť incident v kaviarni. Je síce pravdou, že ani jeden neuviedol, že boli dohodnutí na tom, že v prípade potreby zaútočia na problémových zákazníkov, ale je zrejmé, že s takouto možnosťou museli byť uzrozumení vzhľadom k účelu, ktorý išli riešiť.
Obaja nepopreli určité fyzické útoky aj keď viac menej z ich výpovedí vyplynulo, že neboli prví ako útočníci.
K fyzickému napadnutiu z pohľadu dôkazov treba poukázať na výpovede poškodených. Poškodený T. M. uviedol, že zacítil za sebou niekoho prítomnosť, pootočil sa a v tom dostal ranu do oblasti pravej časti tváre, následne išla ďalšia rana do ľavej oblasti tela a spadol na zadok do záhlavia, upadol do bezvedomia. Nevidel útočníkovi do tváre.
Práve poškodený T.. L. A. spoznal útočníka a to obžalovaného U. B.. Tento poškodený uviedol, že bez akejkoľvek slovnej výzvy dostal úder do pravej ľadviny, ďalšia rana smerujúca do tváre ho minula a nasledoval kop do genitálií.
Poškodený Q. B. popísal útok na neho ako dva údery päsťou do hlavy, spadol a ešte dostal úder do oblasti hrudníka.
Svedok C. F. popísal priebeh incidentu zhodne a jeho výpoveď zapadá v popise útokov do výpovedí poškodených.
K mechanizmom zranení bola pribratá znalecká organizácia z odboru zdravotníctvo a farmácia. Znalec MUDr. Norbert Moravanský k zraneniu poškodeného T. M. okrem iného uviedol, že išlo o poranenie pomliaždenie hlavy a to závažného charakteru. K mechanizmu vzniku konštatoval pôsobenie vonkajšieho tupého mechanického násilia. Išlo najpravdepodobnejšie o jediný úder päsťou, a pomliaždenie hlavy, jednalo sa o pádový mechanizmus dopadom hlavy na tupý rovný povrch. Vylúčil, aby poškodený T. M. utrpel poranenie spontánnym pádom. Išlo o dlhodobú práceneschopnosť.
Pri ostatných poškodených a to Q. B. a T.. L. A. konštatoval zranenia s dobou práceneschopnosti 10 - 14 dní s určitým obmedzením v bežnom živote.
Svedkyňa R. C. potvrdila konflikt poškodených v kaviarni.
Súd prvého stupňa všetky výpovede podrobne popísal a rozobral v odôvodnení rozsudku a preto v ostatnom odvolací súd na ne poukazuje bez potreby všetky výpovede opakovane popísať.
K námietkam odvolateľov ešte odvolací súd dodáva, že je pravda, že spočiatku bolo vznesené obvinenie V. C. a následne v rámci upozornenia veci bol ako páchateľ označený A. A., k čomu napomohol aj obvinený U. B..
Samotná rekonštrukcia bola vykonaná bez obhajcu obžalovaného U. B., ale tento dôkaz nebol jediných dôkazom, z ktorého sa odvíjala vina obžalovaných.
Absencia skúmania množstva alkoholu u poškodených nebolo možné napraviť dodatočne, ale vo vzťahu k niektorým zraneniam nie je možné konštatovať určitý podiel na zranení samotnými poškodenými, pretože tieto boli spôsobené fyzickým útokom, určitou silou protivníka voči osobám, ktorí útok nezačali (zozadu), a teda neboli v postavení, ktorí by útok čakali a mohli sa objektívne brániť. Je pravdou, že ..... v prípade poškodeného M. mohla mať určitá opilosť podiel na jeho stabilite a následkom pádu spôsobené závažné zranenie. V tomto smere ide iba o určitú hypotézu a s takým dôkazom v trestnom konaní nemožno súhlasiť. V konečnom dôsledku aj znalec konštatoval, že zo strany útočníka ide o úder silou miernej až strednej intenzity. Obžalovaný však s poškodeným pred tým nekomunikoval, nemal vedomosť
v akom stave sa tento nachádza, takže pri údere neriešil či ostane stáť, alebo spadne a následok teda neriešil. Správne súd poukázal aj na výraznú fyzickú prevahu obžalovaných nad poškodenými. Vychádzajúc z uvedených úvah s poukazom na veľmi podrobné a vyčerpávajúce zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa aj odvolací súd konštatuje, že bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané konanie obžalovaných tak, ako je ustálené v skutkovej vete rozsudku.
Toto konanie obžalovaných je preto aj správne právne posúdeného, a to u obžalovaného U. B. ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Tr. zákona a u obžalovaného A. A. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Odvolací súd preskúmal aj vzhľadom k rozsahu odvolania výrok o treste vo vzťahu k obom obžalovaným.
Vychádzal pritom zo zásad ukladania trestu (§ 34 Tr. zákona).
U obžalovaného U. B. konštatoval okresný súd priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, ktorá ostala aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu nezmenená. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa v tom, že v osobe obžalovaného Petra B. sa jedná o vážne narušeného obžalovaného z hľadiska rešpektovania integrity ostatných členov spoločnosti. Je pravdou, že spôsobil útokom voči T. M. vážnu poruchu na zdraví, ale do konania pred odvolacím súdom preukázal uhradenie spôsobenej škody v celej výške s výnimkou F. zdravotnej poisťovni - pobočka A., s ktorou spísal splátkový kalendár a časť škody (600,- €) uhradil. Na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedol, že mu je celý incident úprimne ľúto, ospravedlnil sa poškodeným. Z aktualizovaného registra trestov vyplýva, že sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil a predchádzajúce odsúdenie (rok 1996) má zahľadené. Vzhľadom k týmto odsúdeniam a prejednávaným priestupkom nebolo možné použiť pri hodnotení jeho osoby ustanovenie § 36 písm. j/ Tr. zákona a ani ustanovenie§ 36 písm. n/ Tr. zákona, ktorého sa obžalovaný domáhal s poukazom na oznámenie pochybenia vzneseného obvinenia voči V. C.. Na druhej strane odvolací súd zhodnotil v prospech obžalovaného uhradenie škody poškodeným, tú skutočnosť, že pracuje, má založenú firmu, v ktorej zamestnáva osem pracovníkov, nedopúšťa sa trestnej činnosti a v podstate prejednávaný skutok úprimne oľutoval. Tieto okolnosti potom krajský súd viedli k názoru, že nie je potrebné voči obžalovanému zasiahnuť represívnym trestom v pomerne dlhej dobe (3 roky). Uvedená dolná hranica trestnej sadzby bola správne súdom prvého stupňa vyvodená z ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona k § 156 ods. 3 Tr. zákona. Uložený trest vo výmere 3 rokov mu preto ponechal ako trest výchovný s podmienečným odkladom na dobu 4 rokov s použitím ustanovenia § 51 ods. 1,ods. 2 Tr. zákona a uloženia povinnosti v zmysle § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona.
Vo vzťahu k obžalovanému U. B. upravil aj výrok o náhrade škody vzhľadom už k vyššie uvedenej úhrade jednotlivým poškodeným.
Vo vzťahu k obžalovanému A. A. dospel odvolací súd k záveru, že pri uznaní viny okresný súd správne uložil trest výchovný v trvaní 6 mesiacov (pri trestnej sadzbe 0-3 roky) s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Obžalovaný A. A. nebol doposiaľ súdne trestaný, bol viackrát prejednávaný pre priestupky, nespôsobil poškodeným vážne zranenie. Výchovný trest pri dolnej hranici trestnej sadzby je v súlade s ustanovením § 34 Tr. zákona.
Výrok o náhrade škody vo vzťahu k tomuto obžalovanému zodpovedá stavu veci.
Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaných vo vzťahu k výroku o vine považoval odvolací súd za nedôvodné, pričom dospel k záveru, vo vzťahu k obžalovanému U. B., že trest uložený Okresným súdom Malacky je neprimerane prísny a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Uložený trest u obžalovaného A. považoval odvolací súd za správny a zákonný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.