Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-75-2013.pdf
PDF · 90.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4C/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľky J. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R. K. XXX proti odporcovi E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. K. XXX, t.č. bytom T. F. T., Q.J.I. B. XXX/X, o zvýšenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd vracia navrhovateľke súdny poplatok v sume 16,50 € prostredníctvom Daňového úradu Trenčín v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha zvýšenia príspevku na výživu rozvedeného manžela určeného rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 30.8.2010 č.k. 4C/62/2010-26 zo sumy 100 € mesačne na sumu 300 € mesačne s účinnosťou od 1.9.2013. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 30.8.2010 č.k. 4C/62/2010-26 súd na jej návrh rozhodol tak, že odporcu zaviazal platiť jej príspevok na výživu v sume 100 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od 1.9.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.9.2010. Príspevok na výživu pre ňu bol určený od septembra 2010. Od uvedeného dňa nastala u nej, ale najmä u odporcu výrazná zmena pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie príspevku na výživné. Odporca už druhý rok pracuje v SRN, kde vykonáva stavebné práce, pričom jeho priemerný zárobok je 1 500 € mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodnutia o výške príspevku na výživu bol jeho príjem cca 500 - 600 €. V čase uvedeného rozhodovania bola nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR v Partizánskom a privyrábala si brigádne v pohostinstve. V súčasnosti (od augusta 2012) je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 189 € mesačne, iný príjem nemá. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 9.7.2013 jej z dôchodku od 4.8.2013 zrážajú sumu 46,76 € mesačne na základe príkazu na začatie exekúcie EX 4/2008 vydaného dňa 18.2.2013 exekútorským úradom Nitra pre oprávneného Okresné stavebné bytové družstvo Poprad. Predmetný dlh vznikol spoločne účastníkom konania v čase trvania manželstva. Z uvedeného dôvodu je jej mesačný príjem len vo výške 142,24 €. Okrem úhrady základných životných potrieb je povinná splácať pôžičku od VÚB a.s., ktorú si vzal odporca počas manželstva na jej meno vo výške 70 € mesačne. Keďže ju nemá z čoho splácať, čaká v dohľadnej dobe exekúciu. V súčasnej dobe trpí vážnymi zdravotnými problémami - onkologickým ochorením, absolvovala chemoterapiu, aktuálne chodí na pravidelné kontroly.
Odporca k návrhu uviedol, že nie je pravda, že dáva navrhovateľke 100 €, dáva jej 150 € mesačne, akurát to posiela na dcérin účet a ona to dáva navrhovateľke. Sumu 150 € jej dáva iniciatívne z vlastnej vôle, pretože chápe, že platí za drahé lieky. Keďže sa mu však vyhráža v SMS-kách, ako aj jeho priateľke, tak
ak to neprestane, tak jej bude opäť posielať len súdom určenú sumu 100 € mesačne. Teraz prenajíma ich dom, berie za to 130 - 150 € mesačne. Myslí si, že by jej to malo stačiť. Žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom pánom M.. On nevidí dôvod, aby jej dával viac peňazí, chcel navrhnúť ešte zníženie. Keď má peniaze na SMS-ky, ktoré píše jemu alebo jeho priateľke, ktorými sa im vyhráža, tak by mala mať peniaze aj na živobytie. Preto nevidí dôvod na zvýšenie na 300 €. On má nejaké splátky, napríklad platí hypotéku. Je pravda, že zarobí 1500 €, ale platí 530 € zdravotné poistenie, platí si cestu tam a späť a potrebuje sa aj stravovať, čo tiež nie je lacná záležitosť. Z príjmu platí aj dane, takže jeho príjem 1500 € nie je čistým príjmom. Navrhovateľka býva J. D. M. vo R. K., žijú v jednej domácnosti u neho. Dom vo R.B. K. Č.. XXX prenajíma, z čoho má príjem len ona. Takže si myslí, že má dostatočné príjmy na to, aby sa mohla živiť sama. Skutočnosť, že navrhovateľka spláca dlh, ktorý vznikol za trvania manželstva, je síce pravda, ale on takisto spláca hypotéku, ktorý úver bol vzatý za trvania manželstva. Dlh vo VÚB by bol ochotný splácať on, povedal jej, nech mu dá poklady a on ten úver bude platiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením obsahu spisu, najmä oznámenia o výške dôchodku navrhovateľky, zápisnice o výsluchu odporcu mimo pojednávania, správy Daňového úradu Trenčín, správy obce R. K., správy mesta T. F. T., výzvy na úhradu v exekučnom konaní, oznámenia o súpise hnuteľných vecí, oznámenia o vykonaní kontroly, výpisu zo živnostenského registra, lekárskych správ, potvrdení o výdavkoch, rozhodnutia o výsluhovom dôchodku a obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/62/2010 a zistil, že navrhovateľka je bývalou manželkou odporcu, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.4.2010 č.k. 5C/42/2010-23, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.5.2010.
Rozsudkom zo dňa 30.8.2010 č.k. 4C/62/2010-26 súd odporcovi určil vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku v sume 100 € mesačne s účinnosťou od 1.9.2010. V čase rozhodnutia súdu bola navrhovateľka nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a privyrábala si brigádne v pohostinstve vo R. K.. Jej príjem nepresahoval ani 100 €, čo jej nestačilo ani na základné veci. Z brigády od 1.5.2010 do 31.7.2010 mala príjem v priemere 45,78 € mesačne. Odporca bol podnikateľ, vykonával stavebnú činnosť, mal problémy v podnikaní. Žil v byte svojej priateľky, prispieval 30 € mesačne na elektrinu a prispieval na stravu, iné výdavky neplatil. Vyživovaciu povinnosť nemal žiadnu. Mal brigádu v stavebnej firme v Bratislave.
V súčasnosti býva navrhovateľka v spoločnej domácnosti so svojím priateľom D. M., ktorý poberá výsluhový dôchodok v sume 636,53 € mesačne. Je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 189 € mesačne, z ktorého sú jej vykonávané zrážky v sume 46,76 € mesačne. Spláca pôžičku uzavretú za trvania manželstva s odporcom v sume 70 € mesačne. Za elektrinu v rodinnom dome, v ktorom nebýva, platí 50 € mesačne, platí si poistku 10,28 € mesačne. Trpí na onkologické ochorenie, každý mesiac chodí na kontrolu k lekárovi do Partizánskeho. Mala príjem z prenájmu rodinného domu podľa vlastného vyjadrenia v sume 20 - 30 € mesačne. Jej priateľ platí poistné 7,04 €, výživné 133 €, za elektrinu 64,98 €, inkaso 107 €. Odporca jej dlhuje peniaze na výživnom, ale návrh na exekúciu nepodala.
Odporca je v súčasnosti podnikateľ v oblasti stavebnej činnosti, podnikateľskú činnosť vykonáva v Nemecku. Podľa vlastného vyjadrenia má hrubý mesačný príjem z podnikania vo výške 1500 €. Platí zdravotné poistenie 530 €. Spláca hypotéku, uzavretú za trvania manželstva s navrhovateľkou. Za zdaňovacie obdobie roku 2012 mal príjmy vo výške 8 299,50 € a výdavky vo výške 5 242,68 €. Základ dane pred znížením o nezdaniteľnú časť mal vo výške 3 056,82 €. Exekútorským úradom JUDr. Ivony Babuškovej sa proti nemu vedú tri exekúcie pre vymoženie sumy spolu 4 782,97 €.
Podľa § 72 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva
zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka a odporca sú bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.4.2010 č.k. 5C/42/2010-23, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.5.2010. Rozsudkom zo dňa 30.8.2010 č.k. 4C/62/2010-26 bola odporcovi určená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 € mesačne s účinnosťou od 1.9.2010. Oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti došlo k zmene na strane navrhovateľky v tom, že v čase ostatnej úpravy bola nezamestnaná, mala príjem len z brigád podľa vlastného vyjadrenia v sume 100 € mesačne. V súčasnosti je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 189 € mesačne, po vykonaní exekučných zrážok poberá sumu 142,24 € mesačne. Jej príjmy sa teda oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti zvýšili. K zhoršeniu pomerov došlo u nej v súvislosti s tým, že trpí onkologickým ochorením, s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť. Na strane odporcu došlo k zlepšeniu pomerov v tom, že má vyšší príjem ako v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti. V čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti sa mu v podnikateľskej činnosti nedarilo. V súčasnosti pracuje v Nemecku, má príjem vo výške 1500 € brutto mesačne, z ktorého platí zdravotné poistenie 530 €.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že došlo k zhoršeniu pomerov na strane navrhovateľky v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu a zároveň aj k zlepšeniu pomerov na strane odporcu v dôsledku zvýšenia príjmov z podnikania, čo by odôvodňovalo zvýšenie príspevku na výživu navrhovateľky , avšak súd napriek tomu návrh navrhovateľky považoval za nedôvodný a zamietol ho.
Súd k tomuto záveru dospel na základe toho, že príspevok na výživu rozvedeného manžela je inštitútom slúžiacim na kompenzáciu negatívnych následkov rozvodu manželstva pre toho z manželov, ktorý po rozvode manželstva nie je schopný sám sa živiť. Neschopnosť samostatne sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Navrhovateľka najmä vzhľadom na jej zdravotný stav a na nízky príjem z invalidného dôchodku objektívne nemá schopnosť sama sa živiť.
Súd podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine však prihliadol aj na tú skutočnosť, že ako navrhovateľka, tak aj odporca už žijú v spoločnej domácnosti s novými partnermi. Navrhovateľka získala oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti stály príjem (dôchodok), hoci v malej výške. Príspevok na výživu rozvedeného manžela nemá slúžiť na trvalé zaopatrenie bývalého manžela. Má mu slúžiť len na dočasné zmiernenie nezavinených následkov spojených s rozvodom manželstva. Súd prihliadol na to, že v nepriaznivej sociálnej situácii je navrhovateľka ani nie tak v dôsledku rozvodu manželstva, ako v dôsledku závažného ochorenia, pre ktoré sa lieči. Taktiež súd bral do úvahy aj to, že navrhovateľka napriek nepriaznivým majetkovým pomerom neuplatnila svoje nároky na zaplatenie výživného proti odporcovi v exekučnom konaní, ako aj to, že navrhovateľka nepodala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom konaní by mohlo v rámci vyporiadania v širšom zmysle dôjsť aj k vyporiadaniu spoločných úverov. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj to, že navrhovateľka býva a žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý poberá dôchodok a podieľa sa na platení výdavkov spoločnej domácnosti. Zvýšenie príspevku na výživu navrhovateľky za situácie, že žije a býva v spoločnej
domácnosti s iným mužom by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože je v rozpore s týmito zásadami, aby odporca ako bývalý manžel prispieval navrhovateľke na úhradu jej životných nákladov a na život s iným mužom.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky na zvýšenie príspevku na výživu rozvedeného manžela ako nedôvodný zamietol.
O vrátení súdneho poplatku v sume 16,50 € navrhovateľke súd rozhodol podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Navrhovateľka zaplatila súdny poplatok na podklade nesprávnej výzvy súdu. Keďže ide o konanie o zvýšenie výživného, je navrhovateľka podľa § 4 ods. 2 písm. e) citovaného zákona od súdneho poplatku oslobodená. Z uvedených dôvodov súd navrhovateľke súdny poplatok v sume 16,50 € vrátil. V súlade s § 11 ods. 4 citovaného zákona sa poplatok vracia nekrátený a v súlade s § 11 ods. 6 citovaného zákona ho vráti daňový úrad príslušný podľa miesta bydliska navrhovateľky, teda Daňový úrad Trenčín.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).