Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-124-2013.pdf
PDF · 75.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/124/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu JUDr. D. F., so sídlom v U., na ulici E. č.XXXX/XX, správca konkurznej podstaty úpadcu Mestský bytový podnik ,a.s. v konkurze, so sídlom vo Vranove nad Topľou, na ulici Mlynskej č.1480, právne zastúpeného AK JUDr. Ján Majling, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ulici Palárikovej č. 14, proti žalovanému O. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu vo S., na sídlisku X.E. o zaplatenie sumy 514,68 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 27.06.2012 č.k. 3C/62/2012-45 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 02.05.2013 č.k. 3C/62/2012-68 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k istine 514,68 Eur.
Čo do zvyšku rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudok v spojení s opravným uznesením po pripustení zmeny žaloby žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej medzi účastníkmi konania vznikol nájomný vzťah majúci charakter spotrebiteľského vzťahu podľa ustanovenia § 52 v spojení s ustanovením § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004. Žalovaná suma, tak ako to vyplýva zo žaloby a z upomienky vyhotovenej žalobcom, predstavovala jednak nájomné ako aj nedoplatky na ročnom zúčtovaní za jednotlivé mesiace rokov 2004 a 2005. Posledný nedoplatok vychádzajúc z tvrdení žalobcu sa stal splatným dňa 20.06.2006 a dňom 21.06.2006 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 21.06.2009. Týmto dňom sa v súlade s ustanovením § 101 OZ premlčala posledná uplatňovaná istina. Žaloba bola podaná na súde dňa 02.02.2012, a preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného žalobcovi nebolo možné premlčané právo priznať. V dôsledku uvedeného súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o pripustení zmeny žaloby, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vo veci podľa rozsudku sa malo rozhodnúť dňa 12.07.2012. Žalobca ani jeho právny zástupca na pojednávanie konané dňa 12.07.2012 nikdy predvolaní neboli. Vo veci bol dňa 07.02.2012 vydaný platobný rozkaz, ktorým sa v celom rozsahu vyhovelo žalobcom
uplatnenému nároku. Z ustanovenia § 172 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd môže platobný rozkaz vydať, ak právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom. Treba nimi rozumieť také skutočnosti, ktoré bez akýchkoľvek pochybností identifikujú právny dôvod žaloby. Žalobca nemá procesný nárok na rozhodnutie veci platobným rozkazom a je na úvahe súdu, či žalobcom uvádzané skutočnosti a právne okolnosti sú pre súd dostatočným podkladom pre vyhovenie nároku žalobcu vydaním platobného rozkazu a v akom rozsahu. Ak súd nevydá platobný rozkaz, pretože sú tu akékoľvek pochybnosti, je jeho povinnosťou nariadiť pojednávanie. Tým, že súd platobný rozkaz vydal, mal za preukázaný bez akýchkoľvek pochybností skutkový a právny základ uplatňovaného nároku. Napriek tomu sa v rozsudku od svojho právneho názoru odchýlil a nárok žalobcu zamietol bez toho, aby umožnil žalobcovi sa k tomuto právnemu názoru vyjadriť, navrhnúť a doplniť dôkazy. Platobný rozkaz nebol zrušený pre podanie odporu žalovaným a žalobca nemal žiadnu pochybnosť o právnom názore súdu na uplatňovaný nárok. Rozhodnutie je tak pre žalobcu nepochopiteľné, v každom smere prekvapivé a z tohto dôvodu nezákonné. V konaní sa nevyhodnotila správne námietka premlčania. V zmysle ustálenej judikatúry je právo na zaplatenie poplatku z omeškania právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené za celé obdobie omeškania. V prípade námietky premlčania možno priznať poplatok z omeškania len do okamihu , ku ktorému sa premlčala istina.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k istine 514,68 Eur nie je opodstatnené.
V tejto časti sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Právne bezvýznamná je námietka poukazujúca na odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom v dôsledku vyhlásenia rozsudku na pojednávaní konanom dňa 12.07.2012. V tento deň sa žiadne pojednávanie nekonalo a dátum 12.07.2012 bol v písomnom vyhotovení rozsudku uvedený omylom. Táto zrejmá nesprávnosť vzťahujúca sa na dátum vyhlásenia rozsudku bola odstránená vydaním opravného uznesenia zo dňa 02.05.2013 č.k. 3C/62/2012-68. Rozsudok ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.06.2012 bol vyhlásený dňa 27.06.2012. Z pojednávania nariadeného na deň 27.06.2012 o 10.00 hod sa žalobca a jeho právny zástupca ospravedlnili a žiadali, aby vo veci sa pojednávalo v ich neprítomnosti. Uvedené vyplýva z písomného podania žalobcu zo dňa 25.06.2012, doručeného súdu dňa 26.06.2012 (č.l. 37 a 38 spisu).
V danom prípade právnym základom uplatneného nároku je neuhradené nájomné za obdobie od decembra roku 2004 do júla roku 2005 vo výške po 26,56 Eur za mesiac a neuhradené nedoplatky na ročnom vyúčtovaní za služby spojené s nájmom za zúčtovací rok 2004 vo výške 42,26 Eur a za zúčtovací rok 2005 vo výške 259,94 Eur. Splatnosť poslednej uplatnenej istiny podľa údajov žalobcu nastala dňa 20.06.2006 a všeobecná trojročná premlčacia doba opierajúca sa o ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka uplynula už v júni roku 2009, pričom žaloba vo veci bola žalobcom podaná až po uplynutí tejto lehoty dňa 02.02.2012. V dôsledku vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného nebolo možné žalobcovi v spojení s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka takto premlčané právo na zaplatenie istiny 514,68 Eur priznať.
S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k istine 514,68 Eur ako vecne správny potvrdil.
Čo do zvyšku rozsudok podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.
Predmetom konania nebola iba istina, ale aj jej príslušenstvo ( § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) uplatnené vo forme poplatku z omeškania. Či a v akom rozsahu došlo aj k premlčaniu tohto príslušenstva pohľadávky sa z odôvodnenia rozhodnutia vôbec zistiť nedá. Právo na zaplatenie poplatku z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne.
Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenia § 157 O.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
V tejto súvislosti právne významné ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutím dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
Po vrátení veci úlohou súdu prvého stupňa bude podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie poplatku z omeškania a posúdiť, či tento nárok je alebo nie je premlčaný a v akom rozsahu.
Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§226 O.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.