Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-30-2013.pdf
PDF · 68.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti X. P., nar. XX. XX. XXXX a P. P., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, za účasti rodičov H. P., nar. XX. XX. XXXX, bývajúceho v V., na ul. Z. č. XXX/XX a T. P., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v V. č. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 04.10.2013 č. k. 6P 88/2013-14 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, zo dňa 22.01.2013 č. k. 5P 332/2012-21. Týmto rozhodnutím bola schválená rodičovská dohoda rodičov maloletých detí, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa sumou po 50 Eur mesačne. V tom čase otec nebol zamestnaný.
Zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov sa nezmenili ani v súčasnosti. Otec je i naďalej nezamestnaný a jeho príjem v porovnaní s predchádzajúcim obdobným sa nezmenil.
S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a / O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho vyživovacia povinnosť bola stanovená na sumu zodpovedajúcu 30% zo životného minima na každé z maloletých detí. Ako dôvod uviedol, že je nezamestnaný a poberá iba dávku v hmotnej núdzi.
Opatrovník maloletých detí a matka navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov. Musí ísť o výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie, či zníženie príjmov povinného, ktoré ovplyvní jeho celkovú situáciu a to nielen na krátky čas, ako aj vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného.
V danom prípade k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného nedošlo. Od poslednej úpravy výživného neuplynul ani jeden rok, v dôsledku čoho sa odôvodnené potreby oboch maloletých detí nezmenili. Rovnako na strane otca nedošlo k žiadnemu poklesu jeho prímov ani k rozšíreniu okruhu osôb odkázaných na jeho výživu. Za takejto situácie podmienky pre zníženie výživného zo strany otca splnené neboli.
S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1,2 O. s. p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods.1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a / O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Takýmto konaním podľa ustanovenia § 81 ods. 1 O. s. p. je i konanie o výživnom pre maloleté deti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.