Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-120-2013.pdf
PDF · 78.12 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/120/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. B. O., U.. I. XXX/ XX, zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, AK Vranov nad Topľou, M. R. Štefaníka 171, proti žalovanému T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. B. O., X. XXXX/X, zast. JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom, AK Vranov nad Topľou, Rázusová 111/19, o vyporiadenia nárokov zo združenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/361/2000-480 zo dňa 28.02.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Konštatoval, že žalobkyňa sa domáha vyporiadania nárokov zo združenia. Prvostupňový súd zistil, že žalobkyňa dňa 04.05.1999 uzavrela so spoločnosťou Krédo, spol. s r.o., zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpila svoju pohľadávku bez súhlasu dlžníka novému veriteľovi. Predmetom postúpenia bola pohľadávka, vrátane všetkých práv s ňou spojených, voči žalovanému v celkovej výške 100.000,- Sk s prísl.. Dĺžka trvania postúpenej pohľadávky je dohodnutá v prílohe č.1, z ktorej prvostupňový súd zistil, že pohľadávka sa postúpila do 30.06.2000. Žalobkyňa listom zo dňa 05.05.1999 označeným ako Zmena veriteľa - oznámenie, adresovaným žalovanému, postúpenie pohľadávky na novú spoločnosť oznámila. Taktiež aj spoločnosť Krédo, spol. s r.o, listom adresovaným žalovanému zo dňa 05.05.1999 oznámila, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok vstúpila do práv bývalého veriteľa - žalobkyne vo vzťahu k sume 100.000,- Sk.
Ďalej prvostupňový súd zistil, že medzi žalobkyňou a spoločnosť Krédo, spol. s r.o, došlo na základe dohody k ukončeniu Zmluvy o postúpení pohľadávky k 01.06.2000, ku ktorému dátumu sa stala vlastníčkou pohľadávky opäť žalobkyňa. Keďže žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne, skúmal túto dohodu aplikujúc ustanovenia § 524 ods. 1,2 OZ a zistil, že žalobkyňa zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.1999 postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Krédo, spol. s r. o, ktoré postúpenie bolo následne oznámené žalovanému jednak žalobkyňou ako pôvodnou veriteľkou, ako aj spoločnosťou Krédo, spol. s r.o., ktorá zároveň ako nový veriteľ vyzvala žalovaného na úhradu postúpenej pohľadávky. Postúpenie pohľadávky bolo dojednané na domu určitú do 30.06.2000, ale medzičasom dohodou zo dňa 01.06.2000 tento zmluvný vzťah sa ukončil.
Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkovi konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu, alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré postavenie môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného
práva alebo oprávnenia ma aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotno- právnej povinnosti ma pasívnu vecnú legitimáciu.
Žaloba bola žalobkyňou podaná dňa 11.01.2000 a je nesporné, že žalobkyňa túto žalobu podala v čase, kedy zmluvou o postúpení pohľadávky bola pohľadávka postúpená na spoločnosť Krédo, spol s.r.o., teda v čase, kedy žalobkyňa v dôsledku postúpenia pohľadávky nebola nositeľkou hmotného práva, teda nemala aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Súd mal za to, že na otázku posúdenia legitimácie žalobkyne v čase podania žaloby nemala v ďalšom vplyv ani skutočnosť, že následne medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k jej vypovedaniu, resp. zrušeniu v dôsledku ktorého sa opätovne stala veriteľom z právneho vzťahu zo žalovaným. Preto prvostupňový súd žalobu žalobkyne zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Namietala právny názor súdu prvého stupňa, že v čase začatia konania resp. podania žaloby nebola aktívne legitimovaná. Potvrdila, že bola pohľadávka určité obdobie postúpená na spoločnosť Krédo, spol s.r.o., ale medzi žalobkyňou a spoločnosťou Krédo, s.r.o., došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia, pričom prvostupňové, ako aj odvolacie súdy už vo veci meritórne niekoľkokrát rozhodli. Vo veci meritórne rozhodovali, uznali aktívnu legitimáciu žalobkyne. Ďalej prvostupňový súd pochybil aj o tom, keď sa neriadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v poslednom rozhodnutí o veci. Žalobkyňa vzhľadom na názor odvolacieho súdu upravila aj žalobný petit pred vyhlásením rozsudku prvostupňovým súdom a žiadala o upravenom nároku rozhodnúť. Poukázala na to, že listiny v súvislosti s postúpením pohľadávky boli oboznamované na pojednávaní prvostupňového súdu dňa 27.09.2000, právny stav aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne bol súdmi akceptovaný. Preto žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť na trovy žalobkyne. Žalobkyňa postúpila svoju pohľadávku nadobúdateľovi Krédo, s.r.o., v čase podania žaloby nebola aktívne legitimovanou.
Žalovaný namietal na nedostatok špecifikácie majetku, ktorý chce žalobkyňa vyporiadať, pretože žalobkyňa iba mechanicky odpísala inventúrny súpis zásob pripojený k znaleckému posudku znalkyne Ing. H. T.. Žalobkyňa však nepreukázala, že takýto tovar v združení ku dňu jeho zániku existoval, prípadne kde sa nachádzal. Tento znalecký posudok bol prekonaný znaleckým posudkom vypracovaným Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktorý znalecký posudok vyvrátil všetky zistenia znalkyne Ing. H. T. a navyše konštatoval, že táto znalkyňa nezahrnula do majetku združenia záväzok vo výške 100 000 Sk ktorý vznikol z peňažných prímov ešte pred vznikom združenia k 06.02.1998. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je s ustanovením § 214 ods. 1,2 O. s. p. a zistil, že prvostupňový súd sa v konaní neriadil právnym názorom odvolacieho súdu v ktorý odvolací súd vyslovil v zrušujúcom uznesení č. k. 17Co/51/2012-444 ( § 226 O. s. p. ), a bez ďalšieho vyhodnotil nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobkyne v čase podania žaloby, pretože podľa prvostupňového súdu bola v čase podania žaloby platne uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, kde aktívna vecná legitimácia svedčila inému subjektu.
Odvolací súd vzhľadom na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa musí konštatovať, že jeho závery sa javia nesprávne. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa citovaného zákonného ustanovenia k postúpeniu pohľadávky (cesia) môže dôjsť na základe zmluvy uzatvorenej medzi doterajším veriteľom a treťou osobou. Postupuje sa pohľadávka proti dlžníkovi novému veriteľovi odplatne alebo bezodplatne. Podstatnou náležitosťou tejto zmluvy je písomná forma a o postúpení a postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná.
Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva a to podľa článku II - Predmet zmluvy, že Y. R. postupuje dňom podpisu tejto zmluvy spoločnosti Krédo, spol s.r.o., svoje pohľadávky s prísl., vrátane všetkých práv s ňou spojených voči T. L., ul. V. XXXX/XX P. B. O., v celkovej výške 100 000 Sk s prísl.
spočívajúce v tom, že dlžník po ukončení pracovno- právneho vzťahu nevrátil spoločníkovi vložené peniaze. Špecifikácia pohľadávok je obsahom prílohy „zoznam pohľadávok“, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Y. R. prehlásila, že táto špecifikácia je úplná správna a presná a zodpovedá peňažnej čiastke uvedenej v tejto zmluve.
Z obsahu zmluvy, ktorá je súčasťou prvostupňového spisu odvolací súd zistil, že špecifikácia pohľadávok netvorí prílohu „zoznam pohľadávok“ a netvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.
Prvostupňový súd preto pre svoje závery nemal k dispozícii celú zmluvu o postúpení pohľadávky z 04.05.1999 a pripísal takejto neúplnej zmluve väčšiu záväznosť, než v skutočnosti za takejto dôkaznej situácie má.
Ďalej prvostupňový súd sa nezaoberal individualizáciou postúpenej pohľadávky, keď z obsahu zmluvy nie je možné zistiť, aký charakter má právo resp. pohľadávka ktorá je predmetom postúpenia. Pritom riadna individualizácia postúpenej pohľadávky je priamo podmienkou platnosti (§39 OZ) zmluvy o postúpení pohľadávky.
Podľa výkladu ustanovenia § 524 ods. 1 OZ a § 524 ods. 2 a § 525 OZ, zmluvou o postúpení pohľadávky môže byť prevedené len právo zo záväzkového právneho vzťahu, nie právo vecné (napr. vlastnícke) alebo iné právo absolútnej povahy.
Z obsahu predmetu pohľadávky, ktorá sa má postúpiť sa javí, že táto pohľadávka má buď vzťah na pracovno-právny pomer žalobkyne vo vzťahu k žalovanému, alebo ide o vyporiadanie združenia, resp. vyplatenie spoločníka vloženými peniazmi.
Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom je nárok z pracovno-právnych vzťahov, nie je právnou skutočnosťou, ktorá by bola spôsobilá mať za následok prechod (prevod) práv (nároku z pracovno-právneho vzťahu) na iného.
Preto pokiaľ táto pohľadávka má pracovno-právny charakter ako je možné domnievať sa z obsahu čl. 2 tejto zmluvy, nemôže byť postúpenie pohľadávky platné.
Pokiaľ však žalobkyňa touto zmluvou o postúpení pohľadávky previedla nárok na výplatu finančných prostriedkov (peňazí) vložených pri začatí podnikania vo výške 100 000 Sk, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 841 OZ, kedy sa vykonáva vyporiadanie spoluvlastníckych podielov na vnesených druhovo určených veciach vo forme finančnej náhrady (peniaze sú druhovo určené veci) ak sa žalobkyňa a žalovaný, ako bývalý spoločníci združenia nedohodnú, vyporiadanie je potrebné vykonať podľa zásad uvedených v ustanovení § 142 OZ, pretože k peniazom vzniká vkladom do združenia spoluvlastnícke právo zúčastnených subjektov a vkladateľ sa už nemôže po vystúpení zo združenia domáhať ich vrátenia, ale ako vlastník ideálneho spoluvlastníckeho podielu môže dosiahnuť vydanie finančných prostriedkov len v režime vyporiadania spoluvlastníctva a to buď dohodou alebo súdnou cestou. Keďže spoluvlastnícke právo resp. vlastnícke právo nie je právo záväzkového charakteru, má vecný charakter, absolútny charakter, nemôže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky.
Vzhľadom na uvedené zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.1999 medzi Y. R. a spoločnosťou Krédo, spol. s r.o, je zrejme absolútne neplatný právny úkon, pretože postúpená bola pohľadávka, ktorú nie je možné postúpiť. Preto v čase podania žaloby dňa 11.01.2000 nebola táto pohľadávka platne postúpená a k tomuto momentu vlastníkom nároku z titulu vyporiadania vnesených finančných prostriedkov do združenia resp. spoluvlastníčkou tohto nároku bola žalobkyňa. Preto žalobkyňa bola v čase podania žaloby aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby, ktorá je predmetom tohto konania.
Preto záver súdu prvého stupňa u nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne nie je správny, je predčasný, a v tomto štádiu konania nie je možné žalobu pre tento dôvod zamietnuť. Je potrebné, aby prvostupňový súd sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O. s. p. tak, ako bol vyslovený v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/51/2012-444, zo dňa 19.júla 2012 a vykonal vyporiadanie zo združenia podľa ustanovení § 841 OZ, podľa pokynov tam uvedených.
Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie, a nové rozhodnutie. Opäť upozorňuje odvolací súd, že toto rozhodnutie má pre prvostupňový súd záväzný charakter podľa § 226 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.