Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-364-2012.pdf
PDF · 110.02 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/364/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, Rastislavova 3, Bratislava, IČO: 00 178 454, proti odporcovi: 3C, s.r.o., Mlynská 797, Mojmírovce, IČO: 31 593 119, o zaplatenie 516,23 Eur,
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobným návrhom zo dňa 07.06.2010 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok a rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a zaviazal odporcu na trovy konania spolu so sumou 516,23 Eur ako trovy vzniknuté v rozhodcovskom konaní za námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorú uplatnil. Tento poplatok mu bol vyrubený rozhodcom a následne po zaplatení bolo rozhodnuté o jeho námietke.
Uznesením zo dňa 22.03.2012 bolo konanie o návrhu na zaplatenie sumy 516,23 Eur vylúčené na toto samostatné konanie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2012.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na 25.01.2013, na ktorom vo veci rozhodol tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.
Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie, na základe čoho odvolacím súdom bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vec vrátená na nové konanie s tým, že súd má zvážiť, či podstata sporu je hmotnoprávna alebo procesnoprávna a zvážiť, či nie je vhodné zrušiť rozhodnutie o vylúčení na samostatné konanie zo dňa 22.03.2012 a vo veci konať v rámci konania, z ktorého bola vec vylúčená, t.j. z konania č. 18C 198/2010, nakoľko podľa Krajského súdu v Žiline stav tohto konania z napadnutého rozsudku nie je zrejmý.
Vzhľadom k tomu, že konanie 18C 198/2010, z ktorého bolo toto konanie vylúčené na samostatné konanie, je už právoplatne skončené dňa 05.10.2012, nie je vhodné spájať danú vec, resp. zrušiť uznesenie o vylúčení veci na samostatné konanie, pričom tento stav bol riadne uvedený aj v napadnutom rozhodnutí (strana 3).
Súd na to nariadil pojednávanie na deň 23.01.2014, na ktoré predvolal účastníkov konania. Na pojednávanie sa nedostavil nikto. Na základe uvedeného súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, ako aj pripojeného spisu 18C 198/2010.
Vykonaným dokazovaním súd v zmysle intencií odvolacieho súdu zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 07.05.2010 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stálym rozhodcovským súdom JSM so sídlom v Žiline. Týmto rozsudkom bol navrhovateľ tohto konania zaviazaný vydať odporcovi tohto konania bezdôvodné obohatenie vo výške 3.589,01 Eur, teda platieb prijatých od 08.09.2005, nahradiť trovy konania a trpieť právo odporcu na výkon retransmisie bezodplatne, ak výkon retransmisie neumožňuje, aby dielo vnímali osoby, ktoré by ho mohli vnímať v rámci prenosu pôvodným vysielateľom. Zároveň bolo rozhodnuté, že navrhovateľ nemá nárok na úhradu odmeny za udelenie súhlasu s verejným prenosom káblovou retransmisiou, ak výkon retransmisie neumožňuje, aby dielo vnímali osoby, ktoré by ho mohli vnímať v rámci prenosu pôvodným vysielateľom. Taktiež daným rozsudkom bola zamietnutá námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy.
Rozsudok bol vydaný v meste Zug, kantón Zug, Švajčiarska konfederácia. (l.č. 57-66 obsahu spisu)
Toto miesto konania bolo určené rozhodcovským uznesením zo dňa 01.05.2010.
Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.09.2010 bol vyslovený názor, že toto rozhodnutie nemožno považovať za cudzí rozhodcovský rozsudok.
Zároveň o námietke nedostatku právomoci súdov SR bolo s odkazom na názor uvedený vo vyššie uvedenom rozhodnutí, rozhodnuté uznesením Okresného súdu v Žiline zo dňa 04.03.2011 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.07.2011 tak, že námietke sa nevyhovelo.
Je nepochybné, že odporca sa obrátil na Stály rozhodcovský súd JSM v Žiline vo veci vydania bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného právneho dôvodu a právneho dôvodu, ktorý odpadol. Právomoc rozhodcovského súdu odporca odvodil od Všeobecných podmienok poskytovania verejnej služby v elektronickej komunikačnej sieti (ďalej len VPPVS), ktoré žalovaný vydal v zmysle § 40 Zákona o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK). Podľa tvrdenia odporcu tieto VPPVS sa stali po nadobudnutí ich účinnosti súčasťou zmluvy o pripojení a stali sa záväznými pre účastníka, teda užívateľa, ktorý predmetnú zmluvu podpísal, resp. podpíše.
V konaní 18C/198/2010 tunajšieho súdu bol vyhlásený dňa 22.03.2012 rozsudok, ktorým súd konanie o návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy zastavil a rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom JSM zo dňa 07.05.2010 vo veci žalobcu 3C, s.r.o., Mlynská 797, Mojmírovce, proti odporcovi: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného právneho dôvodu a právneho dôvodu, ktorý odpadol, zrušil v celom rozsahu s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia bude vec prejednaná v občianskom súdnom konaní. Zároveň odporca bol zaviazaný na náhradu trov konania navrhovateľovi.
Dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2012.
Predmetom tohto konania bola iba suma 516,23 Eur v dôsledku zaplatenia poplatku navrhovateľom rozhodcovskému súdu za vznesenú námietku nedostatku právomoci.
Podľa § 21 zák.č. 244/2002 Z.z.:
(1) Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
(2) Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
(3) Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú rozhodcovský súd považuje za dostatočnú.
(4) Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
Z predložených listín súd mal nepochybne zistené, že navrhovateľ dňa 19.04.2010 vzniesol námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu vo veci konať pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy medzi spol. 3C, s.r.o. a SOZA.
Uznesením zo dňa 01.05.2010 Stály rozhodcovský súd JSM uložil SOZA zaplatiť poplatok za konanie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo výške 516,23 Eur. Toto uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 05.05.2010.
Súd mal preukázané vystavenie faktúry na sumu 516,23 Eur. (l.č. 46 spisu 18C/198/2010)
Súd mal zistené, že navrhovateľ skutočne zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok 516,23 Eur.
Následne rozhodcovský súd o vznesenej námietke rozhodol priamo vo svojom rozsudku dňa 07.05.2010, č. D.-XXXXX-E.-X tak, že námietku zamietol. Teda nešlo o predbežné rozhodnutie, voči ktorému by navrhovateľ mohol podať námietku na súde v zmysle § 21 ods.4 zák.č. 244/2002 Z.z.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ zaplatil poplatok za vznesenú námietku, o ktorej bolo rozhodcovským súdom rozhodnuté tak, že námietka bola zamietnutá z dôvodu, že je daná právomoc rozhodcovského súdu.
Taktiež je nepochybné, že právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Žilina zo dňa 22.03.2012 bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 07.05.2010 zrušený v celom rozsahu, a to pre neexistenciu platnej rozhodcovskej zmluvy. Z toho vyplýva, že nemohla byť daná ani právomoc rozhodcovského súdu.
Avšak je nepochybné, že rozhodca rozhodoval o vznesenej námietke, za čo mu patril poplatok, ktorý riadne vyrubil a ktorý navrhovateľ aj zaplatil.
V dôsledku toho navrhovateľovi vznikli náklady spojené s uplatnením jeho práv v rámci rozhodcovského konania.
Je však nepochybné, že tieto náklady sú poplatkom za vznesenú námietku a zaplatený bol rozhodcovskému súdu, ktorý bol oprávnený rozhodnúť o danej námietke. Je zrejmé, že námietke nebolo
vyhovené a rozhodcovské konanie prebehlo, pričom o námietke rozhodol v rozhodcovskom rozsudku, teda nie uznesením, či predbežným rozhodnutím.
Tým, že rozhodcovský rozsudok bol zrušený z dôvodu neexistencie rozhodcovskej doložky, je zrejmé, že rozhodcovský súd nesprávne posúdil svoju právomoc, ako aj vznesenú námietku navrhovateľa.
Rozhodcovské konanie bolo vyvolané odporcom tohto konania, ktorý podal návrh na rozhodcovský súd, ktorý bez ďalšieho konal.
Tým, že navrhovateľ vzniesol námietku, bol povinný zaplatiť poplatok za ňu. V dôsledku toho, že rozhodcovský rozsudok bol zrušený tunajším súdom v konaní 18C/198/2010, vznikla tak navrhovateľovi škoda z dôvodu zaplateného poplatku za vznesenú námietku rozhodcovskému súdu, ktorý je v rozhodcovskom konaní trovami rozhodcovského konania navrhovateľa.
Súd má však za to, že nejde o trovy konania, ako má na mysli zákonodarca v ust. § 142 O.s.p.
V rozhodcovskom konaní síce ide o trovy konania, avšak z dôvodu zrušenia rozhodcovského rozhodnutia nemôžu sa tieto trovy preniesť do súdneho konania tiež ako trovy v zmysle § 142 O.s.p., tak, ako to mal na mysli zákonodarca, keďže dokonca ani nejde o trovy tohto konania.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikli subjektom súdneho konania pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov.
Za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp. tesne pred ním, ak bezprostredne súvisia so súdnym konaním, ako napríklad odmena advokáta za prevzatie a prípravu.
Za trovy konania sa však nepovažujú výdavky, ktoré vznikli pred začatím konania, napríklad pri pokuse o mimosúdne vyriešenie sporu. (Števček/Ficová a kol. - OSP komentár,...)
S poukazom na uvedené súd vyhodnotil tieto náklady navrhovateľa vzhľadom na všetky okolnosti rozhodcovského konania ako vzniknutú škodu.
Tým, že navrhovateľ zaplatil poplatok za vznesenú námietku, pričom bol povinný zaplatiť tento poplatok, vznikla mu škoda, keďže jednak námietka nebola rozhodcom správne vyhodnotená a následne došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku súdom, teda ani k rozhodcovskému konaniu nemalo dôjsť. Teda rozhodca nesprávne postupoval, keď vec prejednal v rámci rozhodcovského konania.
V danom prípade nie možné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie odporcu, nakoľko odporca sa o túto sumu z daného titulu neobohatil. Poplatok bol zaplatený rozhodcovi.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
V zmysle § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
V zmysle § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Škoda, ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkovej hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, a to protiprávnym úkonom alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy, v každom konkrétnom prípad bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Teda príčinná súvislosť existuje vtedy, ak vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania, teda, že škoda bola nesprostredkovaným následkom protiprávnosti ako príčiny. Protiprávnosť musí byť aspoň jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť príčinou vedľajšou (ku škode by došlo aj bez nej).
Čo sa týka zavinenia, má subjektívny charakter, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.
Hoci rozhodcovské konanie bolo začaté na návrh odporcu tohto konania, a hoci navrhovateľ namietal právomoc rozhodcovského súdu, je evidentné, že rozhodca nesprávne posúdil vznesenú námietku a dokonca rozhodca nesprávne postupoval, keď začal vo veci konať, hoci nemal, keďže nebola rozhodcovská doložka, teda nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Keby rozhodca správne zaujal záver, že rozhodcovská doložka neexistuje, tak by neviedol ďalej konanie a tým by nemusela byť ani podaná námietka nedostatku právomoci, a teda by nebola ani daná povinnosť zaplatiť poplatok za takú námietku. Je nepochybné, že rozhodcovský súd nesprávne postupoval, keď viedol rozhodcovské konanie, hoci nemal právomoc, teda v podstate ku škode došlo nesprávnym postupom rozhodcovského súdu.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd posúdil, že navrhovateľovi vznikla škoda titulom zaplatenia poplatku za vznesenú námietku, ale táto škoda nie je v príčinnej súvislosti so zavinením odporcu. Odporca „zavinil“ iba to, že podal návrh na rozhodcovský súd. Súd dokonca nezistil ani žiadne porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu.
Z toho dôvodu súd má za to, že nie je daná v takom prípade pasívna legitimácia odporcu, nakoľko nie sú splnené podmienky zodpovednosti odporcu za škodu..
Súd opätovne zdôrazňuje, že vzniknuté trovy navrhovateľovi v rozhodcovskom konaní nie je možné vzhľadom na ustálenú súdnu prax považovať pre prípad zrušenia rozhodcovského rozsudku za trovy konania podľa § 142 O.s.p. v rámci súdneho konania. Takými trovami sú napríklad trovy titulom právneho zastúpenia v rámci súdneho konania, súdny poplatok za návrh na súdne konanie, cestovné spojené s účasťou na súdnom konaní,....
V tomto konaní 14C/364/2012 môžu byť trovy konania len trovy vynaložené v rámci tohto konania, teda nie aj trovy vzniknuté v rámci rozhodcovského konania.
Súdne konanie začalo podaním žalobného návrhu na súd, t.j. dňa 07.06.2010.
Dokonca v danom rozhodcovskom konaní bola povinnosť zaplatiť poplatok za vznesenú námietku bez ohľadu na výsledok jej posúdenia. V prípade úspechu navrhovateľa v rozhodcovskom konaní zaplatenie takého poplatku by boli trovami rozhodcovského konania.
Ale v dôsledku zrušenia toho konania tak vznikla navrhovateľovi škoda z dôvodu zaplatenia poplatku za vznesenú námietku rozhodcovskému súdu, avšak nie v príčinnej súvislosti vo vzťahu k odporcovi. Nie je možné aplikovať § 142 O.s.p. v merite veci. Ide síce o trovy konania, ale rozhodcovského konania, na ktoré však v tomto súdnom konaní nie je možné aplikovať procesné ustanovenie § 142 O.s.p. Ide totiž v danom konaní o hmotnoprávny nárok z titulu vzniku škody navrhovateľovi v rámci rozhodcovského konania, a to bez ohľadu na to, ako to špecifikoval navrhovateľ v žalobe. Nejde o procesný nárok tohto konania.
S poukazom na intencie Krajského súdu v Žiline súd vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd žalobný návrh zamietol.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Keďže v konaní bol úspešný odporca, má nárok na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách súdneho konania súd teda rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.
Vzhľadom k tomu, že odporca si trovy neuplatnil, ani ich nevyčíslil v zákonom stanovenej 3-dňovej lehote, súd mu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).